Pred chvíľkou som v novinách čítal článok o tom, ako kapra správne vybrať, zabiť, vypitvať a pripraviť. Bolo to tam napísané veľmi pekne, príjemne. Ale ono to má dosť ďaleko od reality, ako som pred dvoma chvíľami zistil. Totižto ono sa to ľahko píše, ešte ľahšie číta, ale debilne uskutočňuje.
Vec sa mala tak, že oco s bratom boli na nákupe alka a nealka. Keďže toho zrejme nakúpili trošku viac, tak ako podarúnok dostali jedného chcípleho Vianočného kapra. No preveľká bola doma radosť, keď sme odhalili, že už si nemusíme lámať hlavy kde a kedy kapra pred sviatkami zaobstarať. Každý sa teda išiel venovať svojmu. Mamča zmývala vstup, ocino išiel na nákup, bratia sa zrejme mlátili niekde v izbe a ja som sa učil. Zrazu počujem ako mamča kričí, volá. Kapor sa po hodine mŕtveho stavu začal vtaške hýbať tak dramaticky, že zo štrvetého schoda zoskočil až na zem, rovno na mamčin zmývací mop. Absenicia hlavy rodiny sa v tomto prípade ukázala, ako neuveriteľná a problém s kaprom bol neriešiteľný. Nikto sa nemal k činu. Každý pozeral na kapra, ktorý už mal byť minimálne hodinu mŕtvy, ako sa v Metro igelitke metá po čerstvo pozmývanej mamčinej dlážke. Brat to už asi nezvládol, tak zobral igelitku do ruky, ja som mu rýchlo pootváral dvere do dielne, tam som našiel vhodné kladivo a Janko uštedril tomu 2,5 kg krásavcovi ranu rovno do hlavy. To ale nečakane ešte zvýšilo kaprovu aktivitu. Nasledovala teda druhá rana, ktorá kapra obmedzila na jemné plieskanie chvostom, ci plutvou ci cím. A po tretej rane sa v bielej igelitke zjavila z vnútornej strany jasnočervená kapria krv.
Teraz je už kapor naporcovaný v chladničke a pripravený na štedrovečerné vyprážanie. Ale poviem vám, že to sa teda niekomu píše o zabíjaní kaprov, keď sa na štedrú večeru napcháva filetami, alebo rybími prstami. Nech si skúsi holými rukami zabiť kapra dreveným kladivom a potom príde na to, že ono to vlastne ani také jednoduché nie je...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára