štvrtok 22. októbra 2009

Rišo Muller v Košiciach

Tak sme sa opäť dočkali Rišovho koncertu v Košiciach. Naposledy sa u nás ukázal na koncertnom turné s albumom 44, 6.12. 2oo5. Vtedy k nám zavítali aj hudobníci z USA, ktorý s ním odohrali toto turné. Spomenúť musím aspoň jedno meno, teda Hiram Bullock, ktorý zomrel v lete 2008 na rakovinu pľúc.

V Košiciach to ešte týždeň pred koncertom vyzeralo tak, že Rišo odohrá súkromný koncert pre zopár ľudí. 7 dní p
red koncertom totiž bolo voľných nejakých 3000 lístkov. Východniari však nesklamali a koncert nakoniec vypredali.

Voľba padla na športovú halu Cassosport, čo mi vyhovovalo, keďže je neďaleko miesta kde bývam. Dokonca mám túto halu radšej, ako Steel arenu, pretože je v nej neporovnateľne lepší zvuk. Aj napriek tomu, že ani zďaleka neponúka pohodlie a komfort Steel areny.

Na koncert som sa pozbieral so sesterničkou Ankou a bratom Janym. Jany si zohnal lístky od našej kamošky Eriky. Pred koncertom sme stretli Rotesa, Ďoďa, Mirku a Zuzku. Stále ich stretávam na všekých dobrých akciách v m
este. Čo to sme popili a utekali sme dnu. Tam mňa a Anku čakalo prekvapenie. Erike sa podarilo zohnať o dva V.I.P lístky naviac, tak sme nemuseli stáť na ploche, ale pohodlne sme sedeli po obvode haly na vyvýšenom mieste. Výhľad bol super, zvuk tiež.

Predkapela bola Mukatado. Netuším prečo si ich Muller vybral, ale myslím, že sa nie veľmi hodili. Zahrali 5 piesní, ktoré nikto nepoznal. Dobre, až na tú jednu, ktorá bola v Eurovízií. Myslím, že spevák ako Muller nepotrebuje predkapelu. Ale on sa tak rozhodol a mne to vyhovovalo, aspoň som si mohol dlhšie possedieť v bare pri pivku.

Rišo začal Plesovým maršom, čo som takmer nerozchodil, keďže som na koncert išiel takmer kôli tejto jedinej vecičke. Počas koncertu som rozmýšľal, čo bude dávať ako prídavok, pretože hral
naozaj svoje najväčšie hity. Nemusel robiť žiadne veľké gestá, nástupy, svetelné efekty. Nič. Publikom sa dostalu do varu v momente keď prišiel a začal bez jediného slova či gesta spievať. Bolo na ňom cítiť, že je šťastný. Piesne Nebude to ľahké a Štestí je krásna věc sme odspievali my, publikum, za čo sme si vyslúžili Mullerov potlesk. Z Tlakovej níže spravil Muller takmer 8 minútovú neuveriteľne krásnu verziu, ktorá by unudi
la každého, keby ju počul na CD alebo v rádiu. V Cassosporte sme si želali, aby ju ešte zopakoval. V polke koncertu bola 20 minútová prestávka. Muller si asi potreboval oddýchnuť alebo niečo podobné. Potom ale odohral opäť bravúrnu druhú časť. Hudobne bol koncert na mimoriadne veľkej úrovni. Muller zaspieval takmer bez chyby, mal som ale pocit, že vokalistky sa trošku ponáhľali pri Baroku. Ináč to bol fakt najlepší koncert od Apríla, keď boli v Košiciach páni zo Scorpions. Aj keď Muller sa mi páčil viac mám taký pocit.

Čo ale musím napísať, je organizácia. Tá bola maximálne nezvládnutá a neprofesionálna. Sedenie hore bolo určené len pre V.I.P ľudí. Na začiatku sa tam samozrejme chcel natlačiť každý, ale stáli tam traja SBSkári a nikoho okrem V.I.P nepúšťali. Po 15 minútach koncertu zjavne kapitulovali a do priestoru pre V.I.P. sa nahrnulo plno ľudí, ktorý tam nemali čo hľadať. Hovoril som si, že sa nebudem rozčuľovať, veď tiež som sa dostal k týmto miestam ako slepá kura ku zrnu. Ja som ale mal polenie byť tam. Bola tam jedna veľmi múdra pani, ktorá sedela práve tam, kadiaľ každý chodil a nie veľmi sa jej to pozdávalo, čo dávala najavo hlasnými pokrikmi na človeka, ktorý okolo nej prešiel. Tak som to tam potom trošku riešil. Zároveň som sa aj rozprával z SBSkármi a vysvetlil som im, že to trošku prehnali, pretože tých ľudí tam nemali púšťať. Oni si len stále mleli svoje, že ich je 40 a ľudí 4 000 a že oni za to nemôžu, že sa mám íšť sťažovať majiteľovi. Parchanti...

Odhliadnuc od V.I.P. problémov bol tento koncert fakt úžasný a neuveriteľný. Už teraz sa teším na ďalší Mullerov koncert v Košiciach.

nedeľa 18. októbra 2009

Ranné vstávanie a zaujímavé hodinky


Viem, že nie som dokonalý, a mám viacero chýb, ktoré sa ale snažím napraviť. Jednou z nich, je problém ranného vstávania, respektíve, nevstávania. Mám rád dlhé ponocovanie a potom spánok takmer do obeda. Viem že je to nezdravé a celý deň mám potom taký nekonzistentný. Preto som si spravil taký zajujímavý zlepšovák.

Naši mabudia pravidelne v intervaloch medzi 0730 a 0830. Najčastejšie to je ale o ôsmej, lebo vtedy odchádzajú do práce. Potom idem von s Atosom, osprchujem sa, najem sa a začínam fungovať. Občas sa stane, že ma naši zobudia, pôjdem von a Atosom (alebo aj nepôjdem) a idem zase späť. Raz sa stalo, že zhodou okolností nám niekedy pred ôsmou vypadol prúd a nahodili ho presne o ôsmej. Tak sa môj rádiobudík, ktorý mám pri posteli nastavil tak, že 0800 bolo vlastne 0000. Keď som na to prišiel, tak som si povedal, že o neskôr prestavím. Potom som sa na to vykašľal a páčilo sa mi to, že keďže vstávam ráno o ôsmej, tak keď som išiel spať videl som na tom budíku, že môj deň mal 17 hodín, 36 minút. Je to naozaj super pocit a fakt sa mi to páči.

Tak napríklad minule som vstával o 0700, teda ja som mal ešte 2300. Keď som išiel spať, tak posledný údaj, ktorý si pamätám bol 1847 teda niečo okolo 0245 a vstával som opäť o 0700, teda o 2300. Takže keď si to tak zoberiem, tak som vstával a ešte som nemal svoj štardandný nový deň, keďže u mňa deň začína ranným vstávaním a nie polnocou. Teda keď som v nedeľu vstával o siedmej ráno, tak som mal podľa môjho biorytmického kalendára poslednú hodinu soboty. Teda, som vstával v sobotu. Čiže, ako keby, zobudil som sa včera:D

Takže keď ráno vstávam a večer zaspávam, nezaujíma ma normálny, reálny čas, ale ten môj vlastný. Dva týždne som mal z toho zmätky, ale odporúčam to skúsiť.

štvrtok 15. októbra 2009

2x Bravo ekonomika!

Dnes sa na rôznych ekonomických servroch objavili dve zaujímavé správy, ktoré potešia viacerých, ktorí už vo veľkom čakajú na zlepŠenie situácie. Podľa týchto čísel, je jasné, že k zlepšeniu dochádza.

Inflácia v EÚ je na historických minimách. Miera inflácie sa v EÚ stanovuje podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien. Tie určujú mieru inflácie na vstup do eurozóny. Inflácia sa môže rátať aj podľa národnej metódy. Tá je tiež na historických minimách, aj keď je trošku vyššia ako miera inflácie rátaná podľa harmonizovaných indexov. Tento jav je spôsobený tým, že v spotrebiteľskom koši podľa ktorého sa ráta národná metóda je viac položiek, ktoré zdraželi ako v harmonizovanom indexe. Ale v zásade sme na tom ako Slovensko, ale aj ako EÚ veľmi dobre. Pre Slovensko platí, že miera inflácie podľa harmonizovaného indexu je 0,0% a podľa národnej metódy je 0,6% za september. V auguste bola inflácia podľa národnej metódy 1,3%. Za mesiac sme teda zaznamenali pokles o 0,7%. V rámci EÚ ale stále nepatríme medzi krajiny s najnižšiou infláciou. Tú má Írsko (-3,0%), Portugalsko (-1,8%) a Estónsko (-1,7%). Takáto rekordne nízka miera inflácie však môže byť spôsobená aj oslabením domáceho spotrebiteľského dopytu. Je to preto, lebo pre finančnú krízu poklesli firmám tržby a neistá situácia na trhu práce spôspbuje nadmerné šetrenie domácností. Výpadok dopytového inflačného tlaku má za následok znižovanie inflácie, pretože pri znižovaní dopytu po určitom statku logicky klesá jeho hodnota. Ale to nemení nič na tom, že infláciu máme rekordne nízku.

Ďalšia potešujúca správa je rast Dow Jones Indexu. Dow Jones Industrial Average je hlavný americký index. Stalo sa tak potom, čo sa vyhlásili výsledky finančných a počítačových firiem a tie vyhnali hodnotu amerických akcií na najvyššiu úroveň od krachu investičnej banky Lehman Brothers. Aby som bol konkrétnejší tak sa hodnota akcií Bank of America, JPMorgan Chase alebo American experssu sa od 9. marca tohto roku, keď Dow Jones klesol na svoje 12 ročné minimum, viac ako zdvojnásobila. K tomu prirátajme aj 52% nárast hodnoty akcií IBM a Hewlett-Packard. Tak sa stalo, že Dow Jones vzrástol o 130,52 bodu, čo je nárast o 1,3%. Prvý krát od 7. októbra prekročil hranicu 10000 bodov. neskôr skorigoval na 9987 bodov.

utorok 13. októbra 2009

DPMK


Drahé DPMK. Týmto článkom sa Vám chem verejne, pred všetkými mojimi čitateľmi poďakovať za dva nádherné zážitky, ktoré som len vďaka Vám mohol posledné dni zažiť. Určite sa mi vryjú hlboko medzi moje mozgové závity a budem o nich rozprávať svojim kamarátom pri každej možnej príležitosti.

Zážitok č.1
V nedeľu, 10.10. som sa ako titulovaný znalec DPMK (toto ocenenie som získal v teste na fejsbuku) postavil na zastávku autobusu číslo 12 (Andraščíková, smer Podhradová) o päť minút skôr, ako mal ísť autobus. Titul som nespomínal nadarmo, keďže ako znalec DPMK viem, že pán šofér môže prísť niekedy aj skôr, keby sa chcel stretnúť na konečnej s kolegom, aby si dali spolu cigaretku. Ja to viem, preto som prišiel skôr. Tak som tam čakal akademických 15 minút. To preto, lebo som znalec. Viem, že niekdy môže prísť pán šofér neskôr, pretože má o niečo hrubšie odkrojený chlieb so salámou a nestíha ho dojesť. Tak som si povedal, že mu dám čas. Ale on neprichádzal. Keďže vonku bolo počasie dosť nepriateľné, tak som čakal na zastávke, kým neprišiel milý ujo z Kositu, ktorý vysypoval smetné koše pri zastávkach. Ten ma potom odniesol až na zastávku Hraničná, kde pravidelne vystupujem. S milým ujom z Kositu sme sa za ten krátky čas príjemne zblížili na našli sme spoločnú tému, ktorá sa týkala, neuveríte, DPMK. Bol to veľmi plodný rozhovor, ktorý tu ale nebudem reprodukovať, keďže by to nebolo veľmi vhodné.

DPMK, týmto Vám patrí veľké ĎAKUJEM za môj zážitok č.1.

Zážitok č.2

Dnes, t.j. streda 13.10 sa situácia opakovala. Opať som na inkriminovanú zastávku prišiel skôr a opäť som dal ujovi šoférovi akademických 15 minút. Predpokladám, že ujo šofér asi nenavštevoval žiadnu akademickú pôdu, ale už aj slušnosť hovorí, že meškať 15 minút je prinajmenšom nezdvorilé. Tobôž, ak na Vás dotyčný už netrpezlivo čaká. Chcel som teda zistiť, čo sa stalo s ujom šoférom. S dobrými úmyslami som zavolal na dispečing DPMK. Tam mi ujo za 3 minúty hovoru nebol schopný povedať, kde je môj autobus. Skúsil som mu nesmelo poradiť GPS, ktoré za veľké peniaze nás, daňových poplatníkov pred pár rokmi namontovali do každého autobusu. Ujo sa ma milo opýtal, že v ktorom roku žijem. Ja som mu na to povedal, že v roku 2009, presnejšie v dobe satelitov, internetu, GPS systémov a pripomenul som mu, že človek bol na Mesiaci pred 40 rokmi. Ale to mi pomohlo asi tak, ako hladému pomôže srací papier. Tak som sa rozhodol, že pôjdem domov pešo. Neviem, či ste si to všimli, ale dnes večer bolo v Košiciach počasie takmer nezlučiteľné so životom. Ja som sa predsa vybral na 25 minútovú prechádzku oproti tomu povestnému VKV (Vyje...ý Košický Vietor). Výsledok je ten, že teraz je takmer 22:00 a ja už mám za sebou horúcu sprchu, vatu v ušiach, horúce mlieko s medom a špeciálne kvôli tejto príležitosti som si v izbe prikúril na 24 stupňov a svoj tenký paplón som vymenil za hrubú perinu.

DPMK, týmto Vám patrí veľké ĎAKUJEM za zážitok č. 2 a za to, že môžem už o 22:00 ležať v posteli pod hrubou perinou.

Geocaching od A po Z


Neviem či ste niekedy počuli o tomto druhu zábavy či športu. Ak nie, tak v tomto článku sa dozviete všetko potrebné o tomto novom zaujímavom spôsobe trávenia času. Začnime ale pekne poporiadku. Geocaching je zábava, ktorá vznikla v roku 2000, keď sa vláda USA rozhodla zmeniť chybu v nastaveniach civilných GPS systémov. Tie mali dovtedy presnosť zhruba na 50m. Od druhého mája 2000 sa však presnosť civilných GPS zmenila na metre. To priviedlo internetových diskutérov a blogerov na mnoho nápadov. Najviac sa však ujal nápad chlapíka menom Dave Ulmer, ktorého teoretizovanie na internete prestalo baviť a už na druhý deň ukryl do lesa v Oregone schránku. Na internete uverejnil jej súradnice. A tu sa vlastne začal rodiť pojem geocachingu, ako ho poznáme dnes. Kto schránku našiel, mohol si z nej niečo vziať, ale zároveň tam musel dať niečo vlastné. Napríklad knihy, cédečká, softvér. Samozrejme, nemôže sa zabudnúť napísať do logbooku.
Slovo geocaching bolo prvý krát použité o 28 dní neskôr, 30 mája 2000. Skladá sa z predpony "geo", ktorá označuje Zem a "cache" čo je niečo ako skrýša. Dave Ulmer tak vytvoril prvú kešku. Tá bola v roku 2003 prerobená a teraz tam je kovová plaketa. V tej pôvodnej z roku 2000 našli geocacheri napríklad CD-rom, kazetový prehrávač, VHS kazetu či konzervu s fazuľou. Historicky prvý cacher bol Mike Teague, ktorý si zo schránky zobral dolárové bankovky a nechal tam cigarety, pero a kazetu.

Kešky sa nemôžu dávať takmer hocikde. Pri zakladaní nových kešiek pomáha geocacherovi kódex, alebo pravidlá geocachingua tie zakazujú zakladať kešky tam kde je zakázaný vstup, kde sú súkromné pozemky, kde sú prírodné rezervácie, alebo kde môže keška poškodiť, zničiť danné miesto. Zároveň tieto pravidlá hovoria aj toto: Skrýšou by sa malo ukázať nejaké zaujímavé miesto. Geocacher nesmie ničiť prírodu. Predmety v skrýšach vymieňať spravodlivo za predmety podobnej hodnoty, aby ostal poklad zachovaný. Skrýša nesmie obsahovať alkohol, aromatické predmety, drogy, cigarety, zápalky a zapaľovače, náboje, výbušniny ani nebezpečné veci a veci, ktoré môžu prilákať zver.

Geocaching je dokonalý príklad, ako sa dajú skĺbiť moderné technológie s prírodou, ale aj príklad, ako môže nápad jedného človeka aktivovať a vyhnať do prírody státisíce ďalších ľudí po celom svete. Aj fungovanie gecachingu je na prvý pohľad samočinný organizmus, niečo ako perpetuum mobile, čo je do istej miery aj pravda. Veď jediná centrála sú vlastne internetové stránkky, ktoré sú sústredené pod jednou hlavnou, kde sú nahlásený všetci hľadači pokladov a takmer všetky skrýše po celom svete. Skrýše vytvárajú samotný cacheri a ak niečo nie je v poriadku, kontektujú sa cez internet. Veľkú zásluhu na rozvoji geocachingu majú aj producenti GPS navigácií, ktorí, ako inak, vidia za týmto fenoménom aj zisk. Predajnosť navigačných zariadení rastie o desiatky percent. Časopis The Economist priniesol zo svetových trhov informácie o zdvojnásobení predaja a dvadsaťpercentného poklesu cien každý rok. Pokles cien, samozrejme, pomáha rozšíriť rady geocacherov, ktorí si doteraz často drahé navigácie nemohli dovoliť. Na Slovensku sa aktívny počet geocacherov v súčasnosti pohybuje okolo 1600, v Čechách ich je podľa internetovej encyklopédie geocachingu až 20 000. Zaujímavý je aj počet skrýší. Vo svete sa blíži k miliónu, na Slovensku ich je 2 668. Podobne ako my sú na tom Maďari. Oveľa viac ich je v Česku, kde sa o rozvoj tohto športu zaslúžili skautské a mládežnické organizácie. V celej krajine je približne 10 000 skrýš a len v sasmotnej Prahe ich je takmer tisíc.

Geocaching je niečo, čo sa urcčite oplatí vyskúšať. Možností je neuveriteľne veľa aj v Košiciach a ich blížkom okolí. Sydney a Halifax majú tiež dost kešiek ako som pozeral:) Takže Mijec, možeš ísť s malým na prechadzku a hľadať, Peti, ty ber prsteň a Luca a utekajtie tiež. Livusha - michalovce majú niečo tiež. Holky zo Stropkova - prepáčte, ale tam nie je žiadna keška, keďže tam zatiaľ nie je GPS signál. Takže skúšajte a potom o tom dajte každému vedieť na Slovenskej alebo celosvetovej stránke hľadačov pokladov.

A nezabudnite, že Zem je naše ihrisko :)

nedeľa 11. októbra 2009

Kyselina hyalurónová

Pred nedávnom som mal možnosť porozprávať sa s vyštudovaným chemikom, ktorý je ocenený viacerými cenami za chémiu, výskum a podobné veci. V súčastnosti sa venuje biovede, chemickej analýze procesov na pleti a plánuje vytvoriť v Košiciach zaujímavú ambulanciu pre ľudí, ktorý mají niečo s pokožkou. Nemohli sme sa preto nebaviť o výdobytku kozmetického priemyslu, a teda o kyseline hyalurónovej. Keďže sa do tejto problematiky vôbec, ale vôbec nerozumiem a chémiu ovládam na úrovni priemerného študenta základnej školy, budem písať trošku polopatisticky, alebo až infantilne. Myslím, že článok tak nadobudne akýsi nový rozmer:P

Kyselina hyalúronová je taký flip (kto chce, nech si to nájde na wikipedii), ktorého máme v tele asi ako dve veľké balenia pracieho prášku. Áno, je to približne 15 kg. Jej význam v tele je veľký, keďže stmeľuje vrstvy tkanív a zabraňuje tak bacilom prenikať cez tkanivo. Zároveň je výbornou zásobarňou vody, ktorú na seba viaže ak sa nemýlim.

Pred niekoľkými mesiacmi bolo dokončených viacero testov, ktoré boli spojené práve s touto látkou. Takže kyselina hyalurónová práve nastupuje na kozmetický trh a podľa slov v reklamách, propagačných časopisoch, internetových servroch zaujímajúcich sa novými trendami v kozmetike ju čaká úžasná budúcnosť. považujú ju za liek, ktorý uvolňuje svaly, vyhladzuje vrásky a robí všetko dobré a nič zlé. Takmer do každého krému sa teraz pridáva (aspoň na nálepku) aj táto kyselinka. Je to úžasný marketingový ťah, ktorý využívajú reklamní mágovia na obalamutenie svojích budúcich, alebo súčastných zákazníkov. V reklame je vždy viac ako polovica výmysel a o zvyšku treba prianjmenšom pochybovať. Viem to, robil som v reklame. Takže, už len z toho vyplíva, že to, čo o tejto tak reklamovanej látke tvrdia nie je celkom pravda. V dnešnom kozmetickom svete už nejde ani tak o to, že kto má aký produkt, ale skôr o to, kto má akých klientov (z pohľadu vernosti k značke), alebo kto má akú reklamu. A tu to platí dvojnásobne.

Keď som sa na túto kyselinu pýtal svojho už vyššie spomínaného odborníka, žačal sa naozaj zo srdca smiať. Ja som si myslel, že som skomolil náazov, ale presvedčil ma o tom, že som to povedal správne. On sa totiž smial preto, lebo ono to s tou kyselinou nie je celkom tak, ako to je v tých reklamách. Je to vlastne niečo také ako keď sa rozhodnete pre kúpu lyží a ste priemerný lyžiar. Dobrý predajca vám predá lyže pre profesionálov a bude vám sľubovať, že sa na týchto lyžiach vaše schopnosti posunú minimálne o tri triedy vyššie. Ten predajca ale chce len predať oveľa drahšie lyže. Viem to, som lyžiar. Amatér nikdy nebude na profi lyžiach jazdiť ako profík, pretože ich nevie ovládať. A takéto lyže treba krotiť. Niečo podobné je aj s kyselinou hyalurónovou. Ona na vyhladzovanie vrások vlastne aj celkom pomáha. Pokiaľ máte 16 rokov a okolo očí máte vrásky o veľkosti 0,nič milimetra, ktoré máte z toho naivného smiechu. Ak už máte rokov viac, dokonca, ak ich máte toľko, že ten krém je určený práve vám, tak si ho nekupujte, radšej si kúpte Niveu za 1,5€ a chodte na večeru s priateľkou. Vám už totiž kyselina hyalurónová nepomôže. Je to kôli tomu, že ona vlastne ani nemá vlastnosti a schopnosť vyhladzovať vrásky, ktoré má dnes priemerná, 35 až 50 ročná žena, pre ktorú je tento krém určený. Kyselina hyalurónová je používaná ako kultivačná zmes pre iné látky, ktoré v spolu reagujú a pôsobia na pleť tak, že sa vrásky vyhladzujú.

Predstavte si, že idete robiť koláč. Kysnutý, makový koláč. Máte všetko potrebné cesto vykyslo vďaka suepr droždiu v rychlokvasnej miske a potom sa upieklo v modernej rúre. A vy by ste všetok úspech koláča pri večernej oslave pripísali jedine tromu super droždiu od babičky. Ale to, že bez múky, rýchlokvasnej misky a hlavne rúry by ten koláč nevznikol vás už nezaujíma. Nie je to tak trošku pritiahnuté za vlasy? Podľa mňa áno. A predstavte si, že kyselina hyalurónová je niečo ako tá rýchlokvasná miska. To cesto na koláč vykysne aj v normálnej miske, ale tam je to lepšie. Tak to je aj z krémami a prípravkami proti vráskam. Bez kyseliny hyalurónovej by ich účinnosť klesla možno o 5%. Ale bez tejto kyseliny, by ich predaj rozhodne nedosahoval také čísla. Veď po zhliadnutí týchto reklám chce určite každá žena "zaručený liek proti vráskam".

piatok 9. októbra 2009

Ovce

Myslím, že určite existuje nejaký Murphyho zákon na to, že keď niečo chcete veľmi napísať, tak sa vám to nepodarí a nakoniec napíšete niečo úplne iné. Tak presne niečo také zažívam už zopár dní. Po článku o tajných plánoch EÚ som začal pripravovať recenziu na Inglorious Bastards, uvažoval som nad tým, čo sa v najbližšej časti stane so Stojkom a prišiel som na zaujímave prepojenie Keynesovho pohľadu na makroekonomickú rovnováhu a vznik finančnej krízy. Dnes som vám chcel priniesť jeden z týchto článkov, ale nejak mi to nevyšlo, keďže som objavil jednu priam dokonalú stranku na ktorej som na neuveriteľne pobavil a ktorá je taká krásna, že sa mi ani nechce veriť, že niekoho niečo také napadlo. Ale čo budem hovoriť. Jedná sa o stránku ovce.sk ktorá má poučiť najmladších užívateľov internetu o jeho úskaliach. Dej sa odohráva na salaši. Hlúpy Jano, múdry Bača, sexi ovečky, zlý vlk a mravoučný poľovník je klasická zostava Slovenskej rozprávky. Tu ale ovečky chatujú s vlkom a namiesto toho, aby sa prechádzali po paši surfujú na svojích notbukoch pripojených na internet. Rozprávku v slovenčine prerozprával Jozef Vajda, dostupné sú aj maďarčine alebo rómštine. Rómštinu nahovoril raper Rytmus mimochodom. Taktiež si tam môžete nahodiť anglické titulky, alebo posunkovú reč. Výborný nápad.

Zároveň si na stránke môžete posťahovať veľmi veľa zaujímavých vecí a dá sa na nej stráviť naozaj príjemná polhodinka. Určite to stojí za občumnutie. Ak nemáte záujem, ničto, natiahol som tu všetky štyri časti, ktoré sú zatiaľ dostupné. A sú naozaj super, ja som sa na nich naozaj nasmial:D




štvrtok 8. októbra 2009

Únia a jej tajné plány


Pôvodne som chcel napísať recenziu na film Inglorious Bastards, z ktorého som sa práve vrátil. Ale na ňu si budete musieť počkať do zajtra, keďže som práve objavil na nete neuveriteľnú správu o tajných plánoch Európskej Únie.

Správu uverejnil dnes v noci server sme.sk a prebral ju zo včerajšieho vydania denníka The Daily Telegraph s odvolaním sa na tajný dokument, ktorý vzišiel z rokovaní o implementácii Lisabonskej zmluvy.
Denník tvrdí, že EÚ by mala získať právnu subjektivitu, na základe ktorej sa zriadi nová Európska diplomatická služba (EEAS) uznávaná všetkými medzinárodnými inštitúciami a nečlenskými krajinami ako zástupca členských krajín. Podľa denníka únia už naplánovala zriadenie prvých pilotných veľvyslanectiev EÚ v New Yorku, Kábule a Addis Abebe. Celkovo by malo byť vo svete vyše 160 európskych zastupiteľstiev. "EEAS bude potrebovať právny štatút, ktorý jej poskytne právnu subjektivitu a dostatočnú autonómiu, aby mohla vykonávať svoje úlohy," píše sa v dokumente, ktorý podľa The Daily Telegraphu vypracovali krajiny Beneluxu.
Okrem spoločnej diplomatickej služby Lisabonská zmluva zakladá aj ďalšie európske inštitúcie - ministra zahraničia a prezidenta. O vytvorení nových orgánov už začali v utorok za zatvorenými dverami rokovať bruselskí veľvyslanci členských krajín. A to aj napriek tomu, že Česko a Poľsko ešte neukončili ratifikáciu reformnej zmluvy, tvrdí denník.
EEAS má nahradiť zastupiteľstvá Európskej komisie (EK) vo svete. EK tak však príde asi o 1400 zamestnancov.



streda 7. októbra 2009

III. Rege fest

S kamošmi pravidelne organizujeme akcie u mňa na chate, nazývane Rege fest. Dedina v ktorej máme chatu sa nazýva Regetovka, z toho je odvodený názov Rege fest. Tento rok bol výnimočný a tak som sa o ňom rozhodol napísať, aj keď je už zopár týždňov po tejto naozaj bravúrnej akcii.

Všetko sa to začalo v stredu ráno, keď sme nabalili auto a utekali do Plavnice pre Miša, môjho super kamaráta. Na chatu sme dorazili niekedy okolo obeda. Hneď sme sa vybalili, začali sme kosiť a rúbať drevo. Popri tom sme stihli zrúbať aj seba. Klasika. O ôsmej došiel Lukáš, ktorý s nami už absolvoval akciu v Legnave. Traja chlapi, voľná chata. To nemohlo skončiť ináč, ako nadmernou dávkou alkohlu. Boli tam aj nejaké holky, ale na tie si už ja teda veľmi nepamätám:D.

Vo štvrtok ráno sa Mišo s Lukášom vybrali na výlet, ja som sa preberal z alkoholického opojenia a začal som rúbať drevo. Popri som som si dával pozor, aby som sa zase nezrúbal. Keď sa chalani vrátili, časť dreva už bola narúbaná. Počkali sme na Mišovu frajerku Majku a naobedovali sme sa, potom Lukáš odišiel pískať na basketbalový turnaj do Rožňavy a my traja sme pokračovali v zábave a alkoholickom opojení.

V piatok došla Barčianska partia a to už začalo byť celkom husté. Samo s Peťom nejak nezvládli alkoholické tempo a o jedenástej už spali mierne ozvracaní, ale zato spokojní. V sobotu sa celý deň popíjalo a veselilo, oslávili sme moje a Ďuriho narodky a celkom kvalitne sme sa zase pripili, v noci sme vyrazili na nočnú hru do neďalekého lesa. Tam mala byť skrýta motivačná slivovica, ale niekto ju zrejme našiel pred nami, tak sme to potom museli dohnať naspäť na chate. Ďuri trošku stratil rovnováhu, a skoro si rozbil hlavu, ale našťastie to nejako zvládol.

V nedeľu sme sa vybrali grilovať, ale stihol nás dážď, tak sme grilovanie presunuli do vnútorného krbu. To už bol s nami aj Lukáš. Barčania postupne odišli a ostala skromná partia ľudí, ktorí ale robili o to väčší bordel.

V pondelok sme sa vybrali s Lukášom a Tinkou na huby, ale okrem zopár bedlí sme nenašli nič. Tak sme sa trošku s Lukášom pripili, ja som sa okúpal v jazierku pri hotely a pili sme ďalej. Večer došla partia z Regetovky, bol to deň mojich narodenín, tak sme to spoločne oslávili brutálnou ožieračkou.

V utorok sme s ťažkou opicou už len upratali chatu, najedli sa, dopili zvyšok a utekali sme domov, do Košíc. Bola to jedna z mojich najlepších chát, som na seba veľmi hrdý, že som zvládol 6 dní chlastať bez toho, aby to zo mňa vyšlo von. Teraz už ale abstinujem a venujem sa škole a blogu...:) ale o rok bude zase čurbes na veľkej úrovni:D

Regetovským akciám ZDAR! ZDAR! :P

utorok 6. októbra 2009

Lisabon vs. Klaus

Po tomto víkende naberá tempo ohľadom priatia Lisabonskej zmluvy nové kontúry. Po Írskom áno sa okamžite začalo skloňovať meno Poľského prezidenta Lecha Kaczynkieho. Ten totiž nechcel podpísať Lisabonskú zmluvu. To mu na summitoch EU 27 pomohlo vyjednať veľmi kvalitné ustúpky voči Poľsku. Tesne pred Írskym referendom oznámil, že ak ho Íri schvália, obratom podpíše zmluvu aj on. V pondelok to ale až také isté nebolo. Jeho hovorca Wladislaw Stasiak sa na túto tému vyjadril slovami: "ponáhľaj sa, len keď naháňaš blchy". Zatiaľ to ale vyzerá tak, že Kaczynski sa predsa len rozhodol podpísať Lisabonskú zmluvu.

Horšie to je ale s Českou hlavou štátu, Václavom Klausom. Ten sa nemá k podpisu. Teraz je naozaj veľmi ťažko určiť, že či to Klaus podpíše, alebo nie. Mnohý renomovaný politológovia sú toho názoru, že to do decembra podpíše, keďze lídry EÚ na neho budú veľmi tlačiť. Jeho podpis však nie je taký istý. Pán politológ Komárek je toho názoru, že Klaus to nepodpíše, keďže je už v politike veľmi dlho a veľmi dlho bojuje proti EÚ a hlavne proti Lisabonskej zmluve. Komárek dokonca tvrdí, že Klaus to nepodpíše ani keď budú Českej republike ponúkané miesta viacerých komisárov. Klaus by mal byť vo svojích zásadach pevný a určite je hlboko presvedčený o škodlivosti Lisabonskej zmluvy. Toto si zurejme pomyslí každý, kto aspoň trošku pozná Klausovu minulosť a pózy, do ktorých sa ako politik rád stavia(l). Čo keby sme sa na to ale pozreli z iného hľadiska. Klaus nechce podpísať Lisabonskú zmluvu, pretože po Lisabone bude ťažšie presadzovať záujmy malých členských štátov. Aj keď je pravda, že v ich prípade išlo skôr o sebeckosť, ako o reálne záujmy, to však tiež nemusí byť vždy na škodu. Problém je v tom, že sa to naozaj týka len malých členských štátov, sebeckosť veľkých štátov, naopak, Lisabon uľahčuje.

Po tom, ako sa z Klausa pomaly a isto stáva človek obdivújúci Putinovu prácu v Rusku sa na veci musíme opäť pozrieť cez politické slovíčka a rozlúštiť hádanku, ktorú nám pán Klaus necháva pravidelne v médiách. Tak napríklad. Klausovy ani tak veľmi neprekáža centralizácia moci s Bruselom, ako to tvrdí on, ale to, že sa tým naruší centralizácia moci v rukách politikov, na ktorých ma samozrejme vplyv. Teda naruší sa centralizácia moci v rukách samotného Klausa.

Do hry o Lisabon ešte môžu niečo spraviť aj Briti, u nich sa chystajú voľby a k moci by sa s najväčšou pravdepodobnosťou mali dostať konzvatívci, ktorý sú už 13 rokov v opozícií. Ak sa to podarí, s najväčšou pravdepodobnosťou bude ich prvý krok pri moci Referendum o Lisabonskej zmluve, ktoré sa s najvačšou pravdepodobnosťou v Británií neschváli a ta bude mať únia problémy dva. Ak by sa náhodou aj Britom podarilo Lisabon schváliť, stále nie je isté, čo spraví Klaus, keďže boj proti Lisabonu je u neho priorita číslo 1.. Bojuje za svoje záujmy, za svoju moc. Bojuje za niečo, o čom je hlboko presvedčený, že to nie je dobré. Bojuje a cíti, že ako politik už asi končí, tak si chce vychutnať posledné momenty svojej slávy a posledné svetlá reflektorov na tlačovkách.

Presne kvôli týmto posledným riadkom je málo pravdepodobné, že Klaus podpíše Lisabon. Zmluva z Nice končí v novembri. Nechajme sa prekvapiť, čo prinesie Klaus EÚ pod vianočný stromček.

Úsmev ako liek


Gelototerapia asi mnohým z Vás nehovorí nič. Nič si z toho nerobte, mne nehovorila pred chvíľkou tiež nič. Ale vec sa má tak, že tak ako ja, tak tak aj vy ju pravidelne praktizujete. Ako? Smejete sa. Gelototerapia je totiž liečba smiechom.

Predstavte si 10 ľudí v kruhu so zdvihnutými rukami ako opakujú slabiky cho cho cho, cha cha cha. Určite vám napadne, že to budú tí najlepší študenti špeciálnych škôl na porade. Skúste to však aj vy. Po niekoľkých minútach sa všetci zúčastnení smejú ako tí z tej školy. Pripadá vám to mierne dementné a násílné? Tak si zbehnite niede na komédiu, alebo spravte niečo, čo vás rozosmeje. Na smiechu rozhodne nešetrite. Smiech je naozaj prospešný a mal by sa dávkovať ako liek. Jedna skvelá komédia so zdravím smiechom nahradí tabletky proti depresii.

A načo je smiech dobrý? Napríklad posilňuje imunitu, keďže pri smiechu vzrastá počet buniek, ktoré ničia infekcie a nádory. Potláča stres tým, že znižuje hladinu stesového hormónu. Čistí pľúca, keďže pri ňom niekedy vyrážate dych až 100 kilometrovou rýchlosťou. Posilňuje srdce tak, že po piatich minútach smiechu stúpne tep na 130 úderov za minútu, čo je ako 10 minút veslovania. Uvolňuje svaltsvo a tým aj spevňuje chrbticu. Tlmí bolesti zubov a menštruačné bolesti. Zlepšuje pamäť, pretože smiechom sa prepájajú niektoré nervové centrá a vy si viac pamätáte.
Presmejme sa teda k zdraviu a šťastiu priatelia! :D

štvrtok 1. októbra 2009

Jurošík a zbojník Hrajruka

Trošku som si surfoval a našiel som rozprávku z mojich detských čias:) Tu je prvá časť, raz možno nahodím všetky:)