Diétne equilibrium

Aj Vy patríte medzi tých, ktorí sa teraz dlho po Vianociach ráno a večer pozerajú do zrkadla, hladkajú navreté brucho a rozmýšľajú čo s tým? V hlave sa Vám točia slová ako hollywoodska diéta, paličková, ryžová, kapustová, dukanová, čokoládová, bobová diéta, jojo efekt, schudnutie, kalórie, cukry, tuky...

Ja som našťastie nič podobné riešiť nemusel. Je síce pravda, že od leta som trošku pribral, a že osem kociek na mojom bruchu sa zmenilo na jeden kváder, ale nejak veľmi ma to netrápi. Trápilo ma to, že sa už dlhšie nestravujem zdravo. Tak som si povedal, že to skúsim. Zaujala ma paleo strava, kde sa jedná o to, že jete iba maso, zeleninu a ovocie. Nič viac. Žiaden chlieb, žiadne zemiaky, strukoviny, syry, mlieko, jogurty, ryžu, kukuricu.... Držím to už viac menej týždeň a je to celkom fajn, aj keď o pár dní asi budem pre hamburger, hrianku s cesnakom a maslom, alebo pre kúsok goudy vraždiť aj najbližších príbuzných.

Keď nič nepomáha

Pri diéte si človek stále niečo odrieka, núti sa jesť niečo, čo mu nechutí, jeho telo nedostáva potrebné živiny, človek stráca už o všetko záujem. Niekedy, to má človek v génoch, že niečo na jeho tele nie je ono. Nemôžme predsa všetci vyzerať ako z Vougue. Moja mamča má problém s bruškom. Pri tom, že si stále niečo zobne a po troch pôrodoch sa tomu ani nečudujem. Ale je nezlomná v rôznych diétach, ktoré porušuje skôr, ako ich začne. A cvičí, takmer každý deň. A aj tak s tým nedokáže nič spraviť. Určite nie je sama s týmto problémom. Mamka ale stále rieši, rovnako ako plno iných ľudí to, ako schudnúť. Ale nerieši to, že prečo pribrala.

Keď nič nepomáha, pomôže fyzika

Fyzika pri chudnutí? Podľa mňa smelo.Vyvážená strava je samozrejme na prvom mieste. Ale jesť celé dni iba cviklu, mrkvu, kuracinu, brokolicu je veľký prúser aj pre organizmus, keďže nedostáva všetky potrebné prvky na svoj správny chod. Náš organizmus je ako továreň, alebo lepšie auto. Keď do neho tankujete lacný benzín, po čase sa začnú zanášať ventily a auto pôjde tatam. Keď do neho budete dávať diesel a auto máte na benzín, s trochou šťastia možno dôjdete do prvého autoservisu. Ale ak sa o to auto budete starať a budete do neho tankovať naozaj kvalitný benzín, tak vám pôjde kvalitne a dlho. A keď občas dáte do auta aj lacnejší benzín, nič vážne sa nedeje.

Tak je to aj s nami a diétou. Strava človeka musí byť zdravá, to je jasné. Ale občasné zhrešenia typu cola, pizza, bravčové koleno, chlieb s masťou a cibuľou neznamenajú ani najmenší problém. Veď strava má byť pestrá, aby sme do tela dostali všetko potrebné. Ide o fyziku. Ide o zákon zachovania energie. Každý v podobe jedla dostanem určitú dávku energie. Časť z nej ide na trávenie. A ďalšia časť je pre nás. Ak ju spotrebujeme fajn. Ak nie, tak sa nám ten perfektný steak ktorý sme mali na obed uloží na bruho, boky, stehná. A tam je potom potrebné zapojiť svaly. Príjem energie bol a teraz musí prísť jej odovzdanie ďalej. Tak ju odovzdáme tým, že domov pôjdeme pešo, že po práci zbehneme do fitka, že v nedeľu poobede namiesto ležania pred telkou a chrúmania lupienkov vybehnem von na bicykel, beh, prechádzku, túru. Ináč, pes je na to ideálna vec. Treba ho aspoň 2x denne venčiť, ináč je problém.

Equilibrium

Equilibium je rovnováha. Ja som zástancom toho, že v živote má byť všetko v rovnováhe. Tak je to aj s nami. Máme mať vyváženú stravu, ktorá pripúšťa možné úlety. Pri tom ale nesmieme zabúdať na zákon zachovania energie a dbať na to, že to čo príjmeme aj vylúčime. Tak sa dostaneme do rovnováhy, pretože nebudeme mať problémy spôsobené zlou stravou a zároveň budeme mať dosť pohybu, čo je pre naše telo nesmierne dôležité.

Moje posolstvo je teda také že hamburger, pizza, masť, grilované mäso, tlačenka, jaternice... sú super veci, ak po nich vykonáme nejaký pohyb, aby sme ich z tela dostali von. A nepomôžeme tým len svojmu telu, ale aj svojej hlave. Verte mi.

EHMK - Highway to hell?

Aj negatívna reklama je reklama. Asi týmto sa riadia kreatívci v neziskovke EHMK. Košice sú na svoje pomery multikultúrne mesto, veď aj historicky to tak pasuje. Sme mierumilovní, zaujímame sa o veci verejné a máme radi poriadok vo veciach. Sme silní lokálpatrioti. To tak na úvod, aby každý pochopil.

Potom, ako bolo naše mesto pred pár rokmi vyhlásene za EHMK 2013 nejedno oko ostalo suché. Aj z toho môjho som vytlačil slzičku šťastia. Na začiatku to vyzeralo veľmi sľubne. Projekty sa plánovali, kultúra v Košiciach naberala na obrátkach. Nielen mainstream, ale aj okrajovým žánrom sa dostávalo nebývaleho záujmu. Projekt sa ale pomaly a isto spolitizoval, čo Košičanom prekážalo. Výmena vedenia, meškanie prác,  ďalšie spolitizovanie projektu, opäť nejaké personálne rošády, ďalšie meškanie a neviem čo všetko ešte rozprúdilo v kaviarňach a baroch po celých Košiciach veľa debát o tom, ako by sme chceli, aby sa naše mesto prezentovalo nielen Slovensku, ale aj Európe.

Teraz je to už úplne na nože. Prvá z posledných kvapiek trpezlivosti bol výber interpreta na otvárací ceremoniál. Jamiroquai údajne nie je to pravé orechové. Mne osobne toto vôbec neprekáža. Viac kritiky je na to, že za tento koncert je potrebné cvaknúť minimálne 25 eur. Aj to je len cena pre prvých 2013 šťastlivcov. Toto bola jedna z prvých vecí, ktoré ľudí nahnevali. Ďalšou bolo spomalenie stavebných prác v Mestskom parku, bývalej plavárni, po novom Kunsthalle a aj s jedným z pilotných projektov Kulturpark. Mestský park ma meškanie, pretože Kunsthalle nie je dostavaná, tá mala zlú statiku, tak museli meniť nejaké veci a to spomalilo stavbu. S Kulturparkom, to je tak, že sa tam našli nejaké historické veci, to si žiadalo výskum odborníkov a ďalšia vec bola odvolávanie sa spoločnosti, ktorá prehrala vo výberovom konaní. To oddialilo stavebné práce a teda aj termín dokončenia. Obe z týchto projetov majú byť hotové v prvej polovici roka 2013. Ďalším problémom, bolo zrušenie inštalácie, ktorá odpočítavala čas do začatia celého projektu, ktorú vytvorila skupina pod názvom Kassaboys. Opäť politické hry. A posledná kvapka, vďaka ktorej už pohár trpezlivosti pretiekol, je opäť otvárací ceremoniál, na ktorom mala hrať manželka starostu mestskej časti Košice-Sever známa (presnejšie neznáma) aj pod menom Anna Gaja. Speváčka hrajúca takú nejakú podivnú verziu lacnej letnej kolotočariny. Ale niekde som čítal, že k určitým ľuďom netreba pristupovať kriticky, ale vľúdne, s pochopením a so súcitom. A ona je podľa mňa ten prípad. Aby pochopili aj Blaváci čítajúci tento článok, tak nechať hrať Annu Gaju na otváraní EHMK je asi taký istý prúser, ako menovať Gašparoviča doživotným prezidentom SR.

Ján Sudzina, šéf EHMK sa dnes nechal počuť, že to bol len marketingový ťah, aby sa EHMK dostalo do povedomia ľudí. Mali vraj na výber buď normálnu kampaň, ale na ňu neboli prostriedky, tak radšej na to išli takto. Slovenský marketing. Z maželky starostu jednej z mestských častí, matky troch detí urobili úplnú chuderu, zo seba spravili tiež kvalitných magorov, goodwil značke EHMK opäť raz úspešne klesol, lebo jedným ťahom sa im podarilo spolitizovať otvárací ceremoniál a zároveň zo zoznamu ľudí, ktorí tam určite nemajú čo hľadať vyberali z horných troch priečok. Skôr by prešli Mc. Erik a Barbara, či Maduar. Vyjadrenie o tom, že na kampaň neboli prostriedky, a že sa to vymyslelo takto je hodné akurát tak Mareka Trubača.

Projektu EHMK veľmi držím palce. Na otvárací ceremoniál určite pôjdem, veď je nabitý parádnymi menami, dokonca v niektorých časoch hrajú naraz 3, 4 kapely, ktoré by som chcel počuť. Ale takto robiť promo je naozaj nevhodné. Politizácia a nešťastne vymyslená marketingová stratégia robia projektu EHMK a Košiciam veľmi zlé meno. Tak načo robiť veci, keď sú z toho len problémy?

We are family!!!

Na Silvester 2012 nezabudnem asi nikdy. Oslavovali sme ho klasicky s celou perepúťou na mojej milovanej Regetovke. Bolo nás tam ako maku, ale čím viac hláv, tým viac zábavy. Toto rokmi overené heslo sa ale potvrdzuje čím ďalej tým menej. Nie žeby zábava nebola. Bola. A poriadna. Ale už to neboli alkoholové seansy od rána do rána 4 dni v jednom kuse. Namiesto toho sa jedlo, varilo, rozprávalo, bavilo, decentne popíjalo. Tuším to bol prvý silvester, keď jediný, kto mal ranné problémy so žalúdkom bola tehotná kamarátka. Fakt sme si uvedomili, že starneme.

Ja som ho prežil nanajvýš atypicky. V posteli. S čajom, teplotou a Marekom. Neviem či ma tak skolila popálenina, ktorú som si spôsobil doma tesne pred odchodom na silvestra, alebo náročný výlet na bežkách s Marekom, alebo málo spánku, alebo čo. Každopádne som o pol desiatej už ležal v posteli a snažil sa zaspať. Čo sa mi aspoň na chvíľku podarilo. O polnoci som vybehol von za priateľmi, pripili sme si, zaželali sme si nový a šťastný a ja som išiel pokračovať v činnosti. Túžba po teplej posteli, horúcom čaji a nejakom tom paralene bola naozaj neprekonateľná. Tak sa mi podarilo zaspať. Za nepredstaviteľného hluku partie, ako si cez karaoke spievajú We are family. Okolo druhej došiel aj Marek. Ako vždy, doniesol mi fľašu Metaxy. Tento rok sa prekonal, mala 12 hviezdičiek. Zobudil ma, ako lekár mi naordinoval poldecko, čo som odmietnuť nemohol. Hodili sme parádny pokec, pri ktorom som veľa pochopil. Ležal som na posteli, chlípal neuveriteľnú Metaxu z plastového pohára, vedľa mňa na zemi Marek rozprával o živote, plánoch, túžbach, zmene. Ja som počúval a súhlasil. Potom došiel zvyšok osadenstva, že sa mám prekonať a zbehnúť aspoň na jedno kolo dole, lebo ako domáci pán som ešte nenalial. A opať sa spievala hymna tohto Silvestra, We are family. A fakt že sme. Aj keď sa spolu všetci nestretávame každý druhý deň po kávach a večerách, ale máme sa radi a vieme si stále pomáhať, vypočuť sa, spraviť si zo seba srandu. 

A toto do nového roku prajem Vám všetkým. Mať okolo seba ľudí, s ktorými sa viete chytiť za plecia a v kruhu z plného hrdla spievať We are family, pozerať si pri tom do očí, spomínať na všetko to, čo ste doteraz spolu prežili a tešiť sa na to, čo ešte len príde. 

Krásny a úspešný Vám prajem!