V živote je to ako v sinusiode. Raz ste hore, potom dole. Má to svoje výhody a aj nevýhody. Keď ste dole, tak možete byť optimista, lebo nižšie sa už ísť nedá a teda to ostane tak, ako to je, alebo to bude už len lepšie. V nedeľu večer to bolo dosť biedne, ale začal som všetko žehliť. Ešte pred 20 minútami som mal pocit, že je všetko v najlepšom poriadku, a že už sa blížim k dlho očakávanému vrcholu. Ale už keď to vyzeralo tak, že začínam mať jasno v tom, čo a ako so školou, že som si upratal izbu, že som konečne posrandoval s otcom a hlavne, že mi to už 3 dni brutálne klape s holkou, tak sa to opať posralo mám taký pocit. Zisťujem, že niekedy stačí úplná drobnosť, blbosť, nepodstatná vec a ten druhý trpí. Teraz neviem, že či trpím viac ja, alebo Ivka. A už teraz viem, že z toho ešte budú dozvuky dnes večer a možno aj zajtra a pozajtra a neviem kedy. A to ma dosť štve, pretože na zajtra som mal pripravený super program. Ale asi to bude musieť byť flexibilné a uvidíme, ako sa vyvinie situácia.
Rozmýšľam nad tým, že aké by to bolo, keby to bolo všetko ideálne. Kamoš mi minule povedal, že by to bolo úplne super, ale potom by ma to prestalo baviť. A myslím, že má pravdu. Práve tie próblemy a ich riešenia nám pomáhajú ostať ľuďmi. Nájsť si priateľov, ktorý nám pri pivku a cigaretke poradia a pomožu. Mať okolo seba ľudí, ktorým pri rannej káve poradím ja. Toto je krásne na tom našom podrbanom sinusoidnom živote. Že sa snažíme a neprestávame. Máme svoje ciele a ideme za nimi. Aj keď niekedy je potrebné poriadne ale poriadne zaťať zuby a usmiať sa, aj keď za normálnych okolností, by sme rozbíjali všetko v okruhu 15m.
A rada ako prekonať výkyvy sinusoidy? Jen vytrvat....:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára