Vanessa Mae v Košiciach!!!

Pred niekoľkými chvíľami ukončila svoj druhý koncert na Slovensku svetoznáma umelkyňa Vanessa Mae. Samozrejme, že som tam nemohol chýbať.

Hneď prvé dojmy boli úžasné. Pred Steelkou bola odparkovaná asi 15 metrová Hummer limuzína s ktorou Vanessa prišla. Keď som si sadal do svojho sektora, dostal som milé prekvapenie. Lístok (VIP) som mal od suseda, ktorého firma sponzorovala tento koncert, takže som dostal pozvánku na slávnostnú recepciu po koncerte. Od začiatku koncertu som sa tešil na švédske stoly, košickú smotánku, plátok prosciuta cruda na žltom melóne a k tomu kvalitný šampus. Ale recepcia nie je koncert, tak to nechajme tak.

Koncert začal, ako je to v Steelke zvykom, kvalitným meškaním. Nebolo to síce hodinu a pol, ako na koncerte Uriah heep a Sweet, ale bolo to dobrých 40 minút. Potom prišiel na pódium Štátny orchester a po ňom Vanessa. Bez slova začala hrať. Takmer dvojhodinová šou bola delená na klasickú hudbu a na jej techno husľový popík. Viac bolo jemnej klasiky ako energickej, bláznivej muzikantky. Koncert bol krásny, baladický. Nedalo sa veľa vymyšľať so zábavoou, veď len prvých 200 miest bolo VIP, teda patrili firmám, ktoré sponzorovali koncert, alebo si ich človek mohol kúpiť. Za 4000 SK jeden. Takže v predu bolo 200 snobov, ktorí nemali ani šajn čo Vanessa Mae hrá. Preto by som povedal, že na začiatku koncertu bola atmosféra mrazivá. Zrejme preto mala okolo seba slávna huslistka 4 halogenové žiariče. Tie jej približne v polke koncertu vypli. Vtedy už bola atmosféra celkom dobrá.

Čo sa týka technického prevedenia koncertu, zvukár mal naozaj neuveriteľne profi mixpult. Ale čo z toho keď ho podľa mňa videl prvý krát? Výsledok bol totiž taký, že v mnohých pasážach bolo počuť celý orchester, ale Vanessu Mae nie. Viac krát cez koncert naznačovala zvukárovi, aby ju zhlasnil. Ten to spravil takticky. Zhlasnil, ale potom pomaly stišoval. Slota by mal radosť. Čo tam po nejakej šikmookej ženskej. Základ, že bolo počuť chýrnych slovenských muzikantov. Takže zvuku by som vytkol len toľko, že ju mohli dať hlasnejšie, asi pri 20% koncertu. A samozrejme nehovorím o výpadku jej huslí v prvej polovici koncertu. Bol to krásny moment, ktorý Vanessa zvládla ako skutočná profesionálka. Keď sa mi to podarí zkonvertovať, tak to hodím na svoj videoblog, pretože to mám v mobile.

Kapela bola špičková. Na muzikantoch bolo vidieť, že hrajú uvolnene, so zábavou. V niektorých miestach, sa mi zdala byť Vanessa trošku neistá, ale možno to bolo len zdanie. Asi najväčšiu šou sa podarilo spraviť bubenníkovy cez pieseň Bach street prelude. Mal tam také menšie sólo. Vyzeralo to tak, že vedľa seba mal šlatuľu a v nej plno vecí. a čo vitiahol tak s tým búchal o zem a vytváral tak neuveriteľný rytmus. A vyťahoval od vodovodných trubíc cez pivové fľaše až po hračkárske pískajúce kladivá všetko. Naozaj to bol veľmi silný okamih, ktorý budete môcť časom zhliadnuť na mojom videoblogu.

Dramaturgia koncertu mohla byť lepšia. Začínalo sa s málo známimi vecami. Hrala prevažne staré veci. Zopár pesničiek bolo z jej posledného albumu. Ale najviac ma prekvapilo, že z jej doteraz najkultovejšieho, najvyzretejšieho, najlepšieho a najpredávanejšieho albumu Storm zahrala iba tri piesne. Medzi Slovákmi popúlarny album mohla viac vyzdvyhnúť a koncert by bol tak pútavejší. Keď už nechcela hrať veci z "búrkového" albumu, mohla hrať dynamické veselé veci. Vedľa mňa sedela samozrejme Ivka a vedľa nej sedel pán ktorého vnučka zaspala už pri druhej pesničke. A to bol v Steelke fakt hluk.

Celkovo by som povedal, že koncert bol priemerný. Chýbala mu šťava. Veľa šťavy. 40 minútové čakanie naštvalo takmer každého. Prvých 5 radov sa vôbec nebavilo, lebo jej tvorba im málo čo hovorí. Vanessa hrala málo hitov a málo dynamických piesní. Zvuk mohol byť tiež kvalitnejší, ale to je už klasický problém Steel arény, aj keď sa to za posledný rok veľmi zlepšilo. Okrem toho bol tento koncert dobrý. Ľudia vychádzali z arény s úsmevami na tvárach. Vanessa Mae zaplnila a roztlieskala celú Steelku. Bez pátosu musím povedať, že na dnešný večer bola v Košiciach väčšou hviezdou, ako britská kráľovná v Blave.
A btw, Happy birthday Vanessa!!! :)

Briti kedysi videli UFO

Briti kedysi videli UFO! Vyplíva to z tajných spisov, ktoré zverejnilo Britské Ministerstvo obrany a Národný archív. Jedná sa konkrétne o 19 spisov hlavne z rokov 1986 až 1992. Podľa britských médií majú práve o tieto roky najväčší záujem pátrači UFO. Ministerstvo obrany priľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch zverejní ďalších 100 spisov. Celá Británia je momentálne hore nohami a zaoberá sa len príbehmi o UFO. Niektorí tvrdia, že ministerstvo a Národný archív spravili toto zverejnenie práve preto, aby tím odpútali pozornosť Britov od hospodárskej krízy. Alem mnohí stíhajú sledovať dokumenty natočené o UFO a rovnako aj domácu a svetovú politiku.

V spisoch je viacero informácíí o UFO. Niektoré sú viac, iné menej pravdepodobné. Všetky sú však také, že teoreticky to UFO byť mohlo, no keby niekto chcel šaliť národ múdrych Britov nepochodí. Briti totiž sami nevedia, kd eje pravda. Pretože keby to UFO bolo, každý, by to priznal. Britská tajná služba, Národný archív a Ministerstvo armády však vo vyšetrovacích správach len vymenovali, že čo to nie je. Ale čo to je, to už nenapísali. A tak sa môže naozaj jednať aj o UFO.

Ja sám, neviem, či to UFO bolo, alebo nie, ale rozhodne viem, že mimozemšťania existujú. Veď si len zoberte, taký malý príklad. V našej Slnečnej sústave máme 8 planét. (Pluto sa už neráta, lebo ho vylúčili.) A na jednej z ôsmich je život. Predpokladajme, že vo vesmíre, je miliarda Sĺnk. My ich vidíme ako hviezdy. A to, že ich je miliarda, je blbosť, lebo všetci vieme, že ich je viac. A rovnako predpokladajme, že okolo každého takého "Slnka" je opäť, tak ako u nás 8 planét. Čo je samozrejme opäť blbosť, pretože ich je určite viac. A teraz jednoduchá otázka. Je aspoň na jednej planéte z 8 OOO OOO OOO planét život? Za predpokladu, že na jednej z ôsmich planét život je? Myslím, že nad touto odpoveďou nemusí nikto dlho uvažovať, a že na vyrátanie tejto úlohy nepotrebuje štátnicu zo štatistiky.

P.S.: Na môj videoblog som hodil špeciálne kôli tomuto článku jedno video. Oplatí sa pozrieť!!!

Lvagance, IMT a Desmod

Práve sa vraciam z koncertu, ktorý sa pre študentov niektorých škôl konal večer v Steel arene. Krátka sumarizácia toho, čo sa tam dialo, kto ako spieval a ako vlastne bolo.

Koncert usporadúvala pre študentov spoločnosť T-systems. Na začiatku mal krátky, verbovací príhovor samotny riaditeľ košického T-systemu. Po ňom nasledovala skupina Lavagance. Kapela hrala bez akéhokoľvek espritu (teda aspoň podľa mňa a viacerých ľudí). Nejaké výrazné chyby nemali, ale nevložili do toho srdce, nebolo to muzikanské, koncertné. Odohrali to čo odohrať mali. Nič viac, nič menej. Nič zaujímavé. Vačšina ľudí vtedy na chodbách pilo pivo a rozprávalo sa. Málo kto sa zabával. Skrátka a jasne, nebola to teda žiadna sláva.

Po Lavagance prišlo na rad IMT smile. A to už bolo o inom. Musím sa priznať, že ja teda IMT nejak extra nemusím, ale večer nemali chybu. Koncert bol nabitý iych najväčšími hitmi. Bol krásne dynamický, improvizovaný, hudobne výborne zladený. Živelný. Zostava IMT a hlavne Tásler sa pred koncertom výborne naladili. Bolo to na Táslerovi vidieť. Celý koncert preskákal, pretancoval. Dával naozaj neuveritelné kreácie. Mikrofón si v jednej piesni búchal o ruku. O pár sekúnd neskôr, už mikrofón ležal na zemi a Tásler dupal s nohou také 3 cm od neho. Po tom ho zobral a búchal s ním o reprák. Bolo to neskutočne úžasné. Striedali pomalé a rýchle pesničky, v každej si však našli dostatočný inštrumkentálny priestor na to, aby sa muzikantsky ukázali pred sedem tisícovým publikom. Myslím, že najviac to vrelo, keď si Tásler sadol za bicie. Vtedy bol v steelke naozaj hluk. Zahral úžasnú pasáž plnú hluku, života a energie. Prekvapil ma piesňou Somewhere over the rainbov, ktorú zakomponoval do nejakej piesne. Zatiaľ som IMT počul a videl hrať 3x. Všetky tri koncerty boli výborné. A aj keď ich nepočúvam, tak jednoznačne že na ďalši ich koncert pôjdem tiež. Tásler je jednoducho bavič publika a hlavne výborný hodobník. A to je výborná koncertná kombinácia.

Koncert zavŕšila svojím koncertom kapela Desmod. Neviem, či na Kuliho doľahli starosti s jeho údajným rozvodom, ktorému sa bulvár celkom venuje. Ale koncert bol naozaj slabý. Podobne ako pri Lavagance hrali bez koncertnej vášne a radosti. Prišli a zahrali. Ako na firemnom večierku, nie ako v steelke plnej ľudí, ktorý na IMT totálne vreli. Hudobne sa im rovnako podobne ako pri Lavagance nedá nič mimoriadne vytknúť. Ale koncert mohol mať lepšiu dramaturgiu. Hrali málo známych hitov, skôr sa sústredili na novinky, ktoré málo kto pozná. Na rozdiel od Lvagance však aspoň ľudia tancovali. Aj keď bolo jasné, že si to až tak neužívajú. Desmod má rozhodne na lepší koncert ako na to, čo dnes predviedli. Nebola to teda žiadna sláva.

Hviezdou večere boli jednoznačne chalani z IMT. Bolo to vidno aj na obsadení steelky, kde to bolo celkom plné. Po ich koncerte však veľa ľudí odišlo a na Desmod ich teda bolo citeľne menej. Celkovo musím povedať, že až na tri holky vedľa mňa, ktoré kričali (vrieskali) ako 13 ročné teenegerky sa to aj celkom dalo. Keď ma koncert nudil, tak som zo stoličky čumel na korbulentnejšiu peroxidovú blondínu v ružovom tielku. Stála v hľadisku neďaleko mňa. A tancovala sama. Ale to teda stálo za to, ako si to tam ona dávala.

Takže celkový pocit z koncertu je taký. Že keby tam neboli IMT, tak by to bol neuveriteľne slabý koncert. Keby bol, ale, namiesto Desmodu Polemic, tak to by uz bola pecka velkého kalibru. Ničto, Polemic príde o rok. Možno. Dúfam.

Opäť kríza a jej príčina

No, nejak sa mi to tu s tými príčinami o vzniku krízy premnožuje... :) Asi tu dám nejakú anketu, aby ste si vybrali tú, ktorá z týchto príčin sa Vám zdá najpravdepodobnejšia. :P

Ale, back to bussines, ako si teraz hovoria makléry na Wall Streete (čítaj: Vól Stríťe). Akcie a Dow Jones nám v USA krásne stúpajú, ale v skutočnosti kým to tam stúpa, nám Kríza klepe na dvere. Preto som opäť raz rozmýšľal a surfoval a čítal, aby som napísal o ďalšej možnosti vzniku krízy. Myslím, že je to systém revolvingových úverov a opäť sú to morálne hodnoty (na ktoré teraz tak často poukazuje Vatikán) v podobe chamtivosti tento raz.

O revolvingových úveroch písať nebudem, pretože o nich tak veľa neviem. Ale niečo som naznačil v predošlom článku. Chcem pisať o chamtivosti.

Je jasné, že každý finančník má dve vlastnosti. Je hamižák a vyzerá vždy výborne. Táto prvá vlastnosť logicky separuje ľudí míňajúcich a ľudí šporiacich. A práve tí šporiaci sú predurčený na to, aby vládli tomuto svetu. Nie preto, aby pre štát nazbieral peniaze, ale preto, aby tie prachy nazbierali pre seba. A tak chcú zarábať čo najväčšie prachy. Keď chcú mať veľa prachov, potrebujú mať veľa hypoték a úverov. Keď chcú mať ľudí, ktorý od nich zoberú úver, potrebujú mať firmu, ktorá im to zabezpečí (tzv. finančný poradcovia) a tej firme je jedno komu tú hypotéku dá, základ, aby ju predala a mala z toho provízie. Tak sa teda stalo, že hypotéky sa dávali aj bezdomovcom. A u neho bolo jasné, že u nemá šancu splatiť. A keďže je bezdomovec, nemá ani nič, čo by mu mohol zobrať exekútor. A tak banky robili obchody, tvárili sa, že všetko je okej, že všetko je kryté hodnotami, a že nenastane problém. Neuvedomili si však, že reálne hodnoty v Amerike už vlastne neboli, pretože keď máte na dom uvalené tri hypotéky, tak to nepredstavuje reálnu hodnotu, z ktorej potom môže banka čerpať financie na prípadné splatenie nesplatenej dlžoby. Tak boli teda vytvorené fitívne hodnoty. Tie predstavovali svojím spôsobom okrášlený, namaľovaný a objemovo nafúknutý súbor reálnych hodnôt, ktoré vlastne neexistovali.

A potom sa prišlo na to, že vlastne ten problém tu je, keďže peniaze ktoré požičali neboli podložené žiadnou hodnotou. Pretože hodnoty fiktívne, umelo vytvorené bankármi padli. A keď už po krachu fiktívnych hodnôt neostali hodnoty reálne, ktoré mali byť ako tmel na tie fiktívne, tak sa všetko logicky zrútilo ako domček z karát, pretože základné stĺpy uverov boli podkopané fiktivitou, klamstvom a chamtivosťou.

Takže vlastne ďalšou príčinou tejto krízy sú ľudia z top manažmentu banky. Ľudia, ktorí skutočne stoja za tým bankovým systémom a pod rúškom finančnej istoty, stability a pomoci ľuďom si napchávajú vrecká dolármi, pretože ich chcú mať stále viac, aby mohli stále viac vládnuť.

Re: Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že to nie je celkom tak.... Nie som si istý, ale zdá sa mi, že to, že centrálna banka dá vláde peniaze na úrok a potom to následne vláda spláca novými úverovými bankovkami je vlastne v pohode. Odborne by sa to malo nazívať revolvingový úver, ktorý je nastavený a opatrený tak=ymi prostriedkami, že sa následné nekonečné zadlžovanie nemôže stať... Aspon myslím teda....

Kopi Luwak

Toto exotické slovné spojenie, Vám asi nič nehovorí. Možno naozaj zažratým kávičkárom. Kopi Luwak je totiž druh najexotickejšej, najkvalitnejšej a samozrejme najdrahšej kávy na svete. Kopi znamená v jazyku domorodcov káva a luwak je zvieratko ináč známe aj ako cibetka (lat. Paradoxurus hermaphroditus). Jedná sa o malú, 3-5kg mačkovitú šelmu žijúcu vo Vietname a na Indonézskych ostrovoch Jáva a Bali. A čo má toto zvieratko spoločné s touto kávou? Naozaj všetko.

Cibetka je vďaka svojmu výbornému zraku a čuchu nočný všežravec, ktorého obľúbenou pochúťkou sú dozreté zrná káv arabica a robusta. Plody kávy pripomínajú malé čerešne. Cibetka ich zje, ale jej tráviaci systém, dokáže spracovať iba prvé dve vrstvy bobúľ. Cez tretiu vrstvu sa do kávového zrna dostanú enzýmy a vytvárajú tak neopakovateľný proces fermentácie kávy. Enzýmy štiepia bielkoviny na jednoduchšie bielkoviny a tie reagujú počas praženia s karbohydrátmi a cukrami, čo vytvára neopakovateľnú chuť kávy. Ešte pred pražením sa však musia zrná vyzbierať z trusu týchto živočíchov, očistiť sa od tretej vrstvy. Vďaka nepriepustnej tretej vrstve sa trus nedostane do kontaktu so samotným zrnom kávy. Zaujímavosťou je, že cibetka si vyberá len tie najkvalitnejšie zrná, čo zberači nie vždy dokážu. Teda káva je naozaj kvalitná.

Káva má zemitú vôňu, ťažké telo a sladkú, čokoládovo-karamelovú a zároveň korenistú chuť s miernym náznakom zatuchnutej chuti, je sirupovitá s unikátnou arómou.

Túto jedinečnú kávu si môžete dať najbližšie podľa mojich zistení v pražskom hoteli Four Seasons. Šálka tohto skvostu Vás bude stáť rovných 600 českých korún. O niečo lacnejšia možnosť je však kúpiť si túto kávu. V špeciálnej ponuke ju má napríklad reťazec Metro, ktorý má v ponuke 250g balenie za nejakých 3000 SK. Samozrejme, že sa dá objednať aj cez internet, ale pozor! Ponuka tejto jedinečnej kávy je značne obmedzená, keďže sa jej ročne vyrobí len 500kg!!!
Takže hor sa na kavej! :P

Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že mám ďalšiu odpoveď na to, prečo sa vo svete deje to, čo sa deje. Tentoraz nepôjdem do sveta myšlienok a dohadov. Skúsim sa na celú krízu pozrieť ekonomickými očami.

Čo sa vlastne stalo, že sme v takej riti v akej sme? Kto za to môže? Aj napriek tomu, že tvrdenia v tomto článku budú trošku v rozpore s článkom Príčina krízy z 30. septembra, stojím si aj za jedným aj za druhým článkom, pretože medzi nimi vládne relatívne jasné spojenie.

Rockefeller, Rotschield. Tieto mená Vám asi niečo hovoria. Je známe prepojenie týchto bankových rodín na FED, rovnako aj na krízu z roku 1929 a rovnako aj na vojnu vo Vietname. A samozrejme je do toho zapletená aj centrálna banka a vláda. A ako?

Centrálna banka je tu na to, aby vydávala peniaze, aby z obehu sťahovala staré bankovky. V rámci určitých historických precedensov práve Centrálna banka kontroluje množstvo peňazí v obehu (inflácia), stanovuje úrokové miery a požičiava peniaze vláde a komerčným bankám. Je teda vo svojom obore absolútny monopol. A proti monopolom "bojujú" všetky vlády. Ale je to naozaj tak? Tento precedens je jedným z kľúčov celého bankového systému a samozrejme je to aj kľúč k svetovej finančnej kríze.

Predstavte si, že za každou vládou je skupinka ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že za každou bankou (aj centrálnou) je skupina ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že tí ľudia sú rovnakí. Predstavte si, že banka aj ľudia v jej pozadí získavajú najviac v krízových situáciách. A predstavte si, že najviac získavajú na vojne. Len Rockefeler zarobil na vojne vo Vietname viac ako 200 miliónov dolárov. A ako je to možné?

Centrálna banka vydáva peniaze. Tie potom prepožičiava (áno, prepožičiava) vláde za určitý úrok (áno za úrok). Tím pádom sa vláda permanentne zadlžuje, lebo nemá ako splácať úroky. A keď chce nejkako dlh splatiť, potrebuje peniaze. A odkiaľ ich zoberie? Požičia si ich predsa od Centrálnej banky. A tak to ide dokolečka, dokola. Čím je potreba veľkého množstva peňazí v obehu väčšia, tým sú ľudia v bankovom pozadí logicky šťastnejší. Keďže viac peňazí v obehu = viac peňazí na úrokoch. A viac peňazí na úrokoch = viac peňazí v obehu. Hlava XXII ako vyšitá.

Vznik Centrálnych bánk je teda celkom kvalitný podvod. Všetko to spáchali ľudia stojaci kedysi za najdôležitejšími rozhodnutiami. Za záhadných okolností to potom schválil tesne pred Vianocami kongres a samozrejme že prezident Wilson (ak sa nemýlim) to podpísal. Potom to samozrejme oľutoval, ale už bolo neskoro (nepamätám sa síce na to, ako to ľutoval, ale základ je že ľutoval).

Všetko toto úročenie, zadlžovanie vlády, emisia nových bankoviek je len jedna úžasná machinácia a podvrh. Taká bublina. Otázka stála, ako veľmi sa tá bublina nafúkne, a kedy budú jej steny také slabé, že nakoniec praskne. Stalo sa. A máme tu krízu obrovských rozmerov. No bublina zatiaľ len sfukuje. Prasknúť by mala podľa výpočtov Luciána Jurka až 26-28 októbra. Čím Svetová kríza dosiahne absolútne dno. Nezávisle od pána Jurka s tým súhlasí aj istý obyvateľ Sydney, ktorý už v minulosti dokázal veľmi presne odhadnúť čo sa stane. Ich dátumy totálneho prasknutia bubliny sa zhodujú. Ale ešte väčší problém je v tom, že sa už nafukuje ďalšia, väčšia, hrozivejšia... Ako dlho vydrží tá nová?

Video blog

Pred zopár minútami som si otvoril video blog:) aby som si tu nehádzal videá, tak ich budem v relatívne veľkom množstve zhromažďovať na www.videobilec.blogspot.com. Tak sa teším na Vaše návštevy! :)

ADVICE, LIKE YOUTH, PROBABLY JUST WASTED ON THE YOUNG

Ladies and gentlemen of the class of '97:

Wear sunscreen.

If I could offer you only one tip for the future, sunscreen would be it. The long-term benefits of sunscreen have been proved by scientists, whereas the rest of my advice has no basis more reliable than my own meandering experience. I will dispense this advice now.

Enjoy the power and beauty of your youth. Oh, never mind. You will not understand the power and beauty of your youth until they've faded. But trust me, in 20 years, you'll look back at photos of yourself and recall in a way you can't grasp now how much possibility lay before you and how fabulous you really looked. You are not as fat as you imagine.

Don't worry about the future. Or worry, but know that worrying is as effective as trying to solve an algebra equation by chewing bubble gum. The real troubles in your life are apt to be things that never crossed your worried mind, the kind that blindside you at 4 p.m. on some idle Tuesday.

Do one thing every day that scares you.

Sing.

Don't be reckless with other people's hearts. Don't put up with people who are reckless with yours.

Floss.

Don't waste your time on jealousy. Sometimes you're ahead, sometimes you're behind. The race is long and, in the end, it's only with yourself.

Remember compliments you receive. Forget the insults. If you succeed in doing this, tell me how.

Keep your old love letters. Throw away your old bank statements.

Stretch.

Don't feel guilty if you don't know what you want to do with your life. The most interesting people I know didn't know at 22 what they wanted to do with their lives. Some of the most interesting 40-year-olds I know still don't.

Get plenty of calcium. Be kind to your knees. You'll miss them when they're gone.

Maybe you'll marry, maybe you won't. Maybe you'll have children, maybe you won't. Maybe you'll divorce at 40, maybe you'll dance the funky chicken on your 75th wedding anniversary. Whatever you do, don't congratulate yourself too much, or berate yourself either. Your choices are half chance. So are everybody else's.

Enjoy your body. Use it every way you can. Don't be afraid of it or of what other people think of it. It's the greatest instrument you'll ever own.

Dance, even if you have nowhere to do it but your living room.

Read the directions, even if you don't follow them.

Do not read beauty magazines. They will only make you feel ugly.

Get to know your parents. You never know when they'll be gone for good. Be nice to your siblings. They're your best link to your past and the people most likely to stick with you in the future.

Understand that friends come and go, but with a precious few you should hold on. Work hard to bridge the gaps in geography and lifestyle, because the older you get, the more you need the people who knew you when you were young.

Live in New York City once, but leave before it makes you hard. Live in Northern California once, but leave before it makes you soft. Travel.

Accept certain inalienable truths: Prices will rise. Politicians will philander. You, too, will get old. And when you do, you'll fantasize that when you were young, prices were reasonable, politicians were noble and children respected their elders.

Respect your elders.

Don't expect anyone else to support you. Maybe you have a trust fund. Maybe you'll have a wealthy spouse. But you never know when either one might run out.

Don't mess too much with your hair or by the time you're 40 it will look 85.

Be careful whose advice you buy, but be patient with those who supply it. Advice is a form of nostalgia. Dispensing it is a way of fishing the past from the disposal, wiping it off, painting over the ugly parts and recycling it for more than it's worth.

But trust me on the sunscreen.

Toto napísala 1. júna 1997 komentátprka Chicago Tribune, Mary Schmich. Buz Luhrmann spravil v roku 1999 pieseň, kde recituje jej článok. Táto pesnička sa okamžite stala hitom Britskej Singlovej hitparády a rovnako aj hitparád v mnohých krajinách sveta.

Však je to krásne? Smutné, vtipné, poučné, pravdivé....

V AIG sa majú :)

V AIG sa top manažéry naozaj majú. Keby nebolo 85 miliárd dolárov, ktoré do tejto spoločnosti naliala FED, tak sú už teraz bez práce. Vďaka týmto prachom si však aj naďalej môžu užívať sladký život. Okrem státisícových platov, berú aj pravidelné niekoľko miliónové odmeny. V prípade šéfa rizikových operácií AIG Josepha Cassanu ide presnejšie o milión dolárov mesačne plus 34 miliónov za rok na odmenách.

Vyšetrovací výbor Snemovne reprezentantov prišiel na to, že manažéry z AIG oslávili záchranu svojej spoločnosti naozaj veľkolepo. Po tom, ako im FED zachránil kožu sa vybrali na týždňový výlet do Kalifornie. Okrem toho, že si to tam určite parádne užili minuli svojej firme 440 000 tisíc dolárov, ktoré boli určené na záchranu spoločnosti. Jasne, že pol milióna nie je nič v porovnaní s 85. miliardami, ale predsa... Keď už nič iné, je to minimálne vec nazamyslenie.

Rusko je v rozklade

Rozckvitali jablani i gruši.... Tento začiatok Ruskej piesne Katusha už nie je celkom pravdivý. Po piatku a hlavne po pondelku majú ruské jablká a hrušky trpkú príchuť. Taký pokles akcií nezaznamenali na Moskovskej burze už roky. V pondelok museli obchodovanie predčasne zastaviť zo stratami 5%.
Boris Medvedev sa rozhodol podporiť ruskú ekonomiku sumou 36 miliárd dolárov. Otázka je, ako pomôže takej krajine ako Rusko 36 mld. dolárov, keď USA nepomohli vládne intervencie v hodnote 700 mld. dolárov. Zároveň ani nespomínam to, že Federálna Banka USA intervenovala takmer každý deň pred schválením, záchranného plánu sumou väčšou ako 700 mld. dolárov.

Samozrejme, Rusko nie je v takej ťažkej kríze ako je USA. Preto stačí menšia vládna pomoc, ale na druhej strane, kto vie, v akej kondícií bude táto krajina o zopár mesiacov. Cena ropy klesá na dlhoročné minimá. To Rusku rozhodne nepomôže, vzhľadom k tomu, že jeho ekonomika je dosť závislá na vývoze čierneho zlata a zemného plynu.

Tieto dôvody klesajúcej ceny ropy však neznamenajú, že Rusko stráca svoju silu. Myslím si, že to je práve naopak. Putinova bábka Medvedev bude svojho premiéra určite počúvať a Gazprom, kde sú opäť ľudia blízky Putinovi určite vymyslí niečo, čo lídrom krajín EÚ prinesie ďalšie vrásky na tvárach. Stačí mierne obmädziť dodávky ropy a Rusko má čo chce. Pokiaľ lídri EÚ nezakročia, stane sa jednoduchá vec, známa každému s podpriemerným ekonomickým vzdelaním. Dopyt sa meniť nebude, ale ponuka klesne. Tým pádom cena ropy stúpne. Ale je toto riešenie Ruskej krízy?

Osobnosť roka 2008

Každý rok každý všetko hodnotí a sumarizuje. Rádiá a televízory sú plné moderátorov v oblekoch Alain Delon a moderátoriek v šatách Betty Barclay. Každý chce nájsť toho najvhodnejšieho. Najvhodnejšieho preto, lebo už konečne prišli na to, že toho najlepšieho nenájdu, tak teraz hľadajú aspoň toho najvhodnejšieho. Niektoré tieto hľadania končia naozaj stupídne, iné aspoň trošku odhalia tú pravú ľudskosť v nás. Mnohým už nestačí želanie svetového mieru ako prejav maximálnej ľudskosti.

Pred chvíľkou som skončil veľmi zaujímavú debatu s jednou ženou. Netuším ako vyzerá, koľko má rokov, ako sa volá. Viem len, že ona je pre mňa Osobnosť roka 2008. Stretli sme sa nejakou náhodou na jednom diskusnom fóre a začali sme si písať. Takú hodinku. A viem, že tú ženu obdivujem. Keby som bol Tvrtko Vujity a mohol by som niekomu udeliť jeho cenu Každodenného hrdinu, neváhal by som ani chvíľu.

Myslím, že tá žena má okolo 50 rokov. Má tri deti, najstaršie má niečo po 20tke. A aby toho nemala málo, vzala si do pestúnskej starostlivosti ďalšie tri decká. Na fóre riešila náročné výchovné problémy.

Zastávam všeobecnú ľudskú rovnosť. Nediskriminujem na žiadnej úrovni. Ale už aj v rokoch pred Novembrom 1989 platilo, že aj keď sme si všetci rovní, niektorí sú rovnejší. Neviem, či to takto môžem napísať, ale rozhodne považujem túto ženu za plnohodnotnejšieho človeka, ako blondínu s psíkom v náručí a oblečením Ed Hardy pretŕčajúcou sa pred kamerami.

Niekedy obdivujeme ľudí pre banality a všímame si tú škrupinu. Lenže zo škrupiny sa človek nenaje.

Fakt sú fajčiari na zahodenie?

Vyzerá to tak, že sa z môjho blogu stane videoblog:). Opäť prinášam ďalšie video, opäť z dielne sme.sk. Tentoraz tu je zaujímavý pohľad na svet a prínosy fajčiarov.

Vaso Patejdl - Online kataster 2008

Na rozdiel od Mariky Gombitovej, ktorej matelový comeback je výmysel, Vašo Patejdl to so svojim comebackom myslí (bohužiaľ) vážne. Ja ho naozaj nemusím uz od svojich detských čias. Ale táto vecička, ktorú pred pár hodinami zverejnil portál sme.sk naozaj stojí za to. Pre mna jeden z kľúčových objavov na Slovenskej hudobnej scéne za tento rok! :D

Novinka!

Konečne som prišiel na to, ako sa na blog pridávajú videá :). Pravdu povediac, som po tom ani nejak nepátral, ale toto AIESECárske video natočené pre SME som tu dať musel. Takže opäť ďalší tunning môjho blogu:). Asi budem konkurovat youtubu :D.

SME: Nápad sa ráta - AIESEC

Čierny pondelok II

V piatok 16. októbra 1987 zavládla na New Yorskej burze panika. Nastal rapídny pokles akcií. Totálny krach burzy zachránil len koniec obchodovacieho dňa a dve voľné víkendové dni, za ktoré sa trhy dali trošku do poriadku. V pondelok 19. októbra 1987 však nastal kolaps. Kým zvyšok sveta spal, burza v austrálskom Sydney sa ráno otvorila. Makléry boli zavalený príkazmi na predaj a celková hodnota akcií neuveriteľne klesla. Družuicové komunikácie preniesli tieto správy okamžite do Tokia. A tam sa obchodníci začali hrať s akciami opäť na horúci zemiak podobne ako v Sydney. Vo veľkom ich predávali. To isté sa stalo v Hongkongu, Singapure, v európe a všetko sa to opäť ukončilo v New Yorku. Kým sa burza zatrvorila, klesla hodnota amerických friem o viac ako 500 miliárd dolárov.

V pondelok milióny ľudí v Amerike a státisice na celom svete dúfali, že Snemovňa reprezantantov schváli ozdravný plán Americkej ekonomiky, ktorý by stál 700 miliárd Amerických dolárov. Tento plán vytvoril Bush zo svojím tímom, a musím uznať, že to bola jedna z mála rozumných vecí počas Bushovho prezidentovania. Za schválenie finančnej injekcie boli dokonca vo vzácnej zhode aj Obama a McCain. McCain dokonca preruŠil svoju kampaň a odišiel do NY „zriešiť veci“. Nepodarilo sa to ani starému McCainovi, hlúpemu Bushovi či mierne falošńému Obamovi. Zácranný plán sa neschválil. Za bolo 205 členov snemovne kým proti bolo 228. Proti boli hlavne republikáni. Burzový makléry sa chytili za hlavy. Razom spadlo všetko, čo spadnúť mohlo. Amerika je v kríze v akej nebola od roku 1929 počas Veľkej hospodárskej krízy. Čo sa týka celkovej bodovej straty, bol to najhorší deň odkedy cez Wall Street prešiel prvý krát burzový maklér. Dow Jones padol o 6,98%, Standard & Poor´s 500 padol takmer o 9%. Okrem Ameriky však padal aj celý svet. Európske a Ázijské burzy však zaznamenali poklesy v rozmedzí 4-5%.

Samozrejme že snemovňa mala a ešte bude mať pred sebou asi najťažšie rozhodnutie v histórii. Rozhodnúť sa samozrejme všetci boja, pretože nikto nechce spraviť zlé rozhodnutie necelé dva mesiace pred prezidentskými voľbami. Otázka však je tá, že či aj to najhoršie možné rozhodnutie Kongresu nebude lepšie ako nečinnosť a vyčkávanie do konca prezidentských volieb. Už teraz je kríza taká veľká, aká nebola za posledné stvrťstorčie. A to, ako sa kríza prehĺbi závisí len od Kongresu. Záleží či vôbec, a keď tak kedy schváli pomoc pre bankový sektor a v akej veľkosti to bude.

"Nachádzame sa v najhoršej kríze posledného storočia a kým nedosiahneme dno, nemôžeme sa šplhať nahor," varoval Joseph Stiglitz, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001, bývalý viceprezident Svetovej banky a poradca bývalého Amerického prezidenta Billa Clintona.