Keď sme boli malí, tak sme si robili čo sa nám zahcelo, nemali sme takmer žiadne obmedzenia. Bolo nám super, plnili sa nám naše krásne malé detské sny. Potom, postupom veku sa naše detské zmýšľanie čoraz viac menilo na to dospelácke. Pred srdcom začala prevažovať racionalita, pred zábavou a relaxom práca a honba za kariérou a peniazmi. Ale prečo?Ľudské správanie je do istej miery determinované jeho predošlými zážitkami. Ak sa niekto veľmi sklame v láske, tak na ňu veriť nebude. Ak niekto počas viacerých skúsenosti príde na to, že je lepšie uprednostniť rozum pred srdcom a pocitmi, tak to tak bude robiť čoraz častejšie. Nastupuje prílišná racionalita pri rozhodovaní aj nad tými najbanálnejšími vecami. Človek vtedy začne analyzovať úplne všetko. A väčšinou sa stane to, že sa človek stane pasívny. Pretože strach z možného zlyhania, zrady, neúspechu je po racionálnom zvážení oveľa silnejší, ako túžba ísť, skúsiť, vidieť. A tak sa potom stane to, že z perfektného človeka sa za nejaký čas stane niekto, kto nad všetkým až príliš premýšľa a aj tak nikde nejde, nič nepodnikne, pretože to nie je v jeho povahe. Možno pred pár rokmi, by do toho išiel hneď... ale po určitých skúsenostiach sa jeho zmýšľanie otočilo a tak podnety vyhodnocuje ináč.
Nie je na tom vlastne nič zlé, veď, každý si je strojcom svojho vlastného šťastia. A kto chce kam, pomôžme mu tam. Len nie je to škoda? Že mnoho ľudí len preto, že príliš rozmýšľajú tak sa pripravujú o nádherné chvíle? Nie je škoda, že ľudia sa už do vecí nehrnú s nadšením a entuziazmom, ale s prvotným racionálnym zvážením? Nie je škoda, že sa nikto neotočí okolo seba a nepozrie sa na tu krásu? Že si nevšimne poriadne ľudí okolo? Že sa neprihovorí? Nie je škoda, že si každý najprv všetko 3x premyslí a až potom koná?
Mne veľmi chýba, že zo života mnohých ľudí sa vytratila iskra, esprit, spontánnosť. Že si všetci všetko zvážia, ako by mali podstúpiť nejaké riziko. Ale bez rizika sa vytúžený cieľ dosiahnuť nedá.
Staňme sa preto aspoň v máji detskejšími. Hravejšími, optimistickejšími. Pozitívne naladení. Ale vo svojom vnútri, nielen kŕčovitým úsmevom na perách, za ktorým sa skrýva naplno pracujúci mozog analyzujúci všetko, čo chceme spraviť. Začnime aspoň v máji počúvať svoje srdce a riadiť sa podľa neho. Strhujúco, krásne a bezhlavo. So skutočným úsmevom na perách. A hovorte o tom všetkým svojim priateľom v krčmách a baroch, diskotékach a na výletoch. Vždy a všade. Celý máj. Veď je to lásky čas. Ľúbme druhých, ale ľúbme hlavne sami seba. Úsmev, počúvanie srdca a pozitívne zmýšľanie. A keď sa Vám to v máji bude páčiť, tak pokračujte ďalej, ide leto, budete mať viac času, tak nebudete mať výhovorku, že niečo nestíhate. Neochudobňujte sa o zážitky a skúsenosti pre kvôli nejakým umelým bariéram.
Možno to znie trošku šialene, ale ja takto žijem už dosť dlho. Beriem všetko, čo mi život ponúkne. Naplno a bezhlavo. A som čím ďalej, tým šťastnejší. A mám čím ďalej tým viac priateľov, zážitkov, skúseností. Posúvam sa dopredu. A s úsmevom na perách a bez zbytočných stresov.
