Vrbovski vitazi

Prvy krat, som ich pocul tento piatok. Laska na prve pocutie. Ak Vam nazov tejto kapely nic nehovori, je to normalne. Zrejme sa pohybujete vo vodach normalnej,bezne pocutelnej hudby a o dvoch hudobnych delikvetnov nemate zaujem. Precitajte si tento clanok, pozrite video, stiahnite si album... Dufam ze zmenite nazor:)
Spoznat bratov Jobusovcov nie je az take narocne. Jedinecne hudobne nastroje, spev a texty ktore maju som este nepocul (mozno az na zopar pesniciek vytvorenych pred rokom ´89) ich neprekonatelne charakterizuju.
Brano Jobus a jeho Pan Brat zalozili uz niekolko kapiel, najznamejsou su asi Karpatske chrbaty. Je to tiez velmi zaujimavy projekt, no ja sa budem venovat ich kapele Vrbovski vitazi. Jednoznacne a narovinu musim napisat, ze tato kapela nema na Slovensku a mozno ze ani vo svete konkurenta. Neuveritelne vtipne, mudre, zaujimave texty doplnane uzasnym zvukovym doprovodom. To sa nepocuje hoci kde. Stale neviete o som pisem? Vysvetlim.
Styl hudby ktory hra kapela Vrbovski vitazi sa nazyva priemyselny folk. Co to je priemyselny folk? Je to jedinecny styl hudby. Predpokladam ze ziaden z hudobnych nastrojov pouzivanych v kapele nestal viac ako 100 SK. Hraje sa na pozliepanych kanalizacnych rurach, spachtliach, rurach od zachoda, bandaske, splachovacom systeme z WC, tabulke o bezpecnosti pri praci, na ktoru obaja clenovia kapely dbaju. Nastroje su pomenovane velmi napadito. Asi najzaujimavejsi je Ropovod Druzba. Je to dlha, oranzova kanalizacna rura, kde je lepiacou paskou prichitena gumenna hadica do ktorej Pan Brat fuka. Vacsinou sa jedna o dychove nastroje, ako napriklad ultra lahka priemyselna fujara, ktora ma zvuk ako normalna. Rozdiel je v tom, ze je zhotovena zo splachovaca s nadrzkou a rury ktora vedie do zachoda. Brano hra prevazne na nastoroch rytmickych, akym je bezpochyby hajzlovy kopak. Znamena to, ze Brano udiera do spachovaca na splachovacej nadobke. Dolezitym rytmickym nastrojom je aj Bandaska B1, ktoru si Brano trieska o hlavu a vytvara tak zakladny rytmus. Pre mna je najpodivnejsi nastroj Kravicka mozgocucka, co su vlastne gajdy, kde ako mech sluzi nafukovacia krava. Zakladny a najznamejsi je nastroj 3HZDKZV(trojhlavý karpatský zúrivý drak z Vrbového). Je to vlastne system rur a dve stare vysavace.
Texty ktore prevladaju su napadite uz len nazvami ako Zadrel sa motor, Ked majster zaveli hotovo, Ked sa ti praca stane konickom, Olejom sa zapaprem.... Laska k praci je to, co chlapcov zjavne podporuje v ich tvorivosti. Piesne o nestasti z vikendu a tuzbe po zacati pracovneho tyzdna su neuveritelne. Spievaju o praci, kedze obaja pracuju v atomovej elektrarni. Preto casto prizvukuju aj bezpecnost pri praci, ktora je v ich brandzi naozaj dolezita.
Skupina je to naozaj viac ako zaujimava, pocuvatelna. Ako som vsak zistil, bud ich pochopite, alebo nie.Ak pochopite tu satiru, humor, zabavu, recesiu, budete ich naozaj pocuvat a tesit sa na koncert, tak ako ja. Ak to nepochopite, budete to cele brat ako zly zart, nepocuvatelnu sracku a uz nikdy o tejto kapele nebudete chciet pocut, co bude skoda, lebo prist o veci ako su Nepriestrelne monterky ci Ked som zvaral kovy by bola naozaj velka skoda:)

Prijemne pocuvanie priatelia!!! :)

P.S.: prikladam link na stiahnutie albumu cez rapidshare:

http://rapidshare.com/files/74081258/vrbovski_vitazi.rar

Harry Potter a Tesco

Je to skutocne neuveritelne ako elegantne dokazu marketingovi pracovnici Tesca spravit zo vsetkeho uzasnu moznost zisku pre ich spolocnost. Po chvilkovom browsovani blogov, reakcii na roznych diskusnych forach sa mi zda byt nemozne ze ludia mozu takto uvazovat.
Co sa vlastne stalo?
Tesco sa rozhodlo ze knihu Harry Potter 7 uvedie vo svojej sieti za 399 Sk co je o 100 SK lacnejsie ako je odporucana cena vydavatelstva Ikar a zaroven o 100 SKmenej ako je cena, ktoru bude mat vacsina knihkupectiev. Rovnako sa Tesco rozhodlo predavat knihu skor ako sa zacne predavat oficialne. Po mnohych protestoch zo strany majitelov mensich predajni knih a vydavatelstva Ikar sa Tesco rozhodlo zatvarit slachetne. Knihu zacalo predavat vtedy, ked aj ostatny, no za svoju vlastnu cenu.
Ako to vidim ja?
Ako clovek ktory sa zaujima o marketing je to velmi uzasna tema. Rovnako ako clovek ktory si potrpi na dodrziavanie urcitych etickych kodexov si myslim, ze mam k teme co povedat. Co sa tyka marketingoveho pohladu, Tesco sa uz davno takto nezviditelnilo. Su ho plne internetove diskusie a spravodajske stranky. Vytvorili neuveritelne uzasnu kombinaciu dvoch silnych pilierov predavania knihy. Prvym pilierom je nizsia cena. Ta zaruci, ze si ludia budu kupovat knihu u nich a nie niekde v inej predajni. Cena isla dole o 100 SK, co pri originalnej predajnej cene knihy znamena 20% zlavu. Rovnako sa Tesco rozhodlo predavat knihu o 23 hodin skor ako ju zacne predavat kazdy na Slovensku. Preco? Jednoducho preto, aby mali dve zaklade piliere predajnosti knihy a aby tak vydavatelstvu a knihkupectvam co najviac stazili vyjednavanie. Po dlhych hodinach narocnych jednani vyslo z toho Tesco ako moralny vitaz. Knihu zacnu predavat tak, ako ostatny. Och, ake slachetne.... Cenu vsak nezmenili. Stiahli predsa jeden zo svojich zakladnych pilierov, preco by mali stahovat aj druhy? Co sa tyka nejakeho etickeho pozerania sa na tento problem, myslim ze tam je to uplne jasne a zrejme. Niet o com pisat, staci zhrnut ze Tesco nemalo umelo znizovat vopred stanovenu predajnu cenu za cielom vyssieho predaja a zisku, rovnako ako ich nemalo ani len napadnut spravit ieco take ako predavat knihu o den skor.
Aj napriek absolutnemu nesuhlasu z tohto co Tesco spravilo, musim uznat kvalitu napadu. O knihe HP je zname za sa najlepsie predava v prvych dnoch predaja (preto nastup knihy o den skor) a rovnako je zname aj to, ze Ikar vydalo tuto knihu v naklade 75 000 vytlackov a su pripraveny na dotlac, ktora je viac ako pravdepodobna. Pri takomto mnozstve knih je logicke, ze si ju nebude kupovat len vyssia a vyssia stredna vrstva, ale ze po nej zatuzi aj finance slabsia cast obyvatelstva. Ktora, mimochodom, celkom rada nakupuje v Tescu. Tym padom by Tesco zabilo dve muchy jednou ranou. Ludia by knihu kupovali u nich, rovno s piatkovym alebo sobotnajsim vikendovym nakupom. A tak dalsie zisky pre Tesco! Napad krasny, len skoda ze po etickej stranke spinavy.
P.S.: A to sa mi uz nehce pisat o stratach a problemoch malych knihkupectiev, pre ktore je tato kniha spasou z neba a klesnutie jej ceny o patinu (ci uz to ostane len v Tescu, alebo sa cene prisposobia aj oni) moze byt pre predajne velmi problemove.

Kubanska recepcia

Je to uz pomaly uplna klasika. Ako vsetci dobre vieme, v polovici jauara sa na Kube a vsetkych jej velvyslanectvach, ambasadach a spriaznenych miestach oslavuje vitazstvo Kubanskej revolucie nad ciernym imperialistickym mracnom Americkeho ludu.

Je to uz take klise, ze o tom kazdy novinar, kazdy rok pise. U mna to, aj ked trosku

-ex post nebude vynimkou. Dovolim si to z dvoch dovodov. Ten prvy je ze ja novinar nie som a ten druhy je ten, ze som o tom este nepisal a je to tema o ktorej pise kazdy, tak sa nechavam ovplyvnit davovou psychozouJ.

Prva a hlavna vec, ktora ma na tom zaujima, je uz posledne dva roky obligatna. Co hladal nas Milovany Vodca (vsimate tu paralelu so Severnou Koreou?), sudruh Fico na vyrocnej recepcii, ktoru organizoval kubansky velvyslanec na Slovensku?

Aj ked sa mi to „tazko“ pise, ale je to tak. Nas Milovany Vodca, sudruh Fico spravil chybu. Dokonca dvakrat po sebe a tu istu. Isiel na tu recepciu. Jeho rozhovor s redaktorkou dennika SME v predvecer recepcie bol smiesny a nehodny premiera Europskeho statu. Vybusnym, temperamentnym hlasom vysvetloval dolezitost jeho navstevy na tejto recepcii. Jeho vyroky boli smiesne a necudoval by som sa, keby sa z toho smiala aj moja 13 rocna sesternica, ktora netusi kde Kuba vlastne je.

Fico vsetko komentoval s tym, ze s Kubou udrziavame diplomaticke a ciastocne aj obchodne kontakty, a teda on, ako premier musi ist na tuto recepciu. Ved, ked bol on, Milovany Vodca, sudruh Fico na recepcii velvyslanectva USA, nikto si to nevsimol. Ale ked sa jedna o oslavu Kubanskej revolucie, to uz novinari pozornost zbystrili. Je mi jasne, ze Fico, si takuto prilezitost nemohol nechat ujst. Navstivit cervenu recepciu cervenej Kuby, pri prilezitosti ich cervenej revolucie, si proste nas Milovany Vodca nemohol nechat ujst. Byt tam, medzi cervenymi, zaspominat si na to, ake to bolo kedysi (aj ked uvazujem nad tym ci si On uvedomil ten rozdiel medzi pritomnostou a minulostou, vzhladom na fakt ze ako sam povedal (pre Domino forum 50/2000), november 1989 si nejako nevsimol).

Chyba to bola aj co sa protokolu tyka. Jasne ze na recepciu USA ist musel, aj keby sa mal na nu dotrepat z Ulanbataru. Ved USA je velmoc a nase diplomaticke a obchodne kontakty su so Spojenymi statmi velmi cule. Co sa o vztahoch s Kubou povedat neda. A to uz nedubem hovorit o porusovani zakladnych ludskych prav a slobod spisanych v Deklaracii OSN, ktoru mimochodom podpisala aj Kuba. Uz len z tychto dvoch jednoduchych dovodov sa nas milovany vodca, sudruh Fico, nemal ani priblizit k miestu konania recepcie. Nie este pchat sa tam ako hlavna hviezda vecera. Aj protokol hovori, ze ak kona velvyslanectvo recepciu, je potrebna nasteva pemiera, ministra zahranicnych veci, alebo nejakeho clena z ich kancelarie. Zalezi to od druhu akcie a dolezitosti hostitelskej krajiny.

Obchodny a diplomaticky kontakt s Kubou je vsak natolko slaby, ze uplne stacilo poslat na tuto recepciu niekoho z premierovej kancelarie. Skoda len, ze to nasmu Milovanemu Vodcovi, sudruhovi Ficovi nedoslo. No na druhej strane, ako by sa sam pred sebou citil, keby nemohol spolu s Kubanskym ludom oslavit krasu, velkost a dolezitost ich revolucie, takej „podstatnej“ pre rozvoj nasho statu??

Obeta

Jeden moj priatel, znamy svojimi teoriami na vsetko, mi minule rozpraval o obetach, ktore je potrebne prinasat za dosiahnutie svojich cielov. Zakladom je priama umera medzi velkostou obety a vyskou ciela. Teda: Cim je ciel vyssi, tym vacsia musi byt obeta urcena na dosiahnutie tohto ciela. Celkom s nim suhlasim, az na zopar drobnosti, ktore sa prave chystam objasnit. Nechcem tu pisat o satanistickom znasilnovani neplnoleteho dievcatka, ci o krestanskom zabijani baranka alebo pribijani sa na kriz. Chcem tu pisat o zakladnych obetach a ich plneni. Nech to su obete akekolvek.

Obetou moze byt podla mna a kamarata hocico, co nam je nejakym sposobom blizke a tazko sa nam toho zrieka. Nech to su pozitky, zlozvyky, zaluby... Ak sa toho zriekneme v prospech dosiahnutia ciela, automaticky sa z toho stava obeta. Cim mame dannu cinnost radsej, tym je obeta vacsia.

Tento moj kamarat je studentom tretieho rocnika na medicine. Skola az prilis tazka na to, aby nebola prinesena patricna obeta. V tomto pripade sa kamarat riadeny heslom obeta najtazsieho kalibru za zivotny ciel, rozhodol obetovat sex. Jano je uz teda tri roky bez sexu. Chce si splnit svoj ciel. Aj napriek, predpokladam, velkej snahe o celibat, su na nom badatelne stopy po sexualnej aktivite, ktora je umelo riesena inymi sexualnymi praktikami, o ktorych sa nema vyznam blizsie zmienovat.

Kazdopadne, aky ma vyznam prinasat obetu, ked ju pozitok z nej nahradime niecim inym? Aky ma vyznam obetovat sex, ked si ho umelo nahradzame? Aky ma vyznam prestat pit alkohol a pit „iba“ pivo? Aky ma vyznam prestat fajcit a nadalej sa zdrziavat v zafajcenych priestoroch? Aky ma vyznam... ?

Nie je to potom tak, ze taketo spravanie dehonestuje nas ako osoby, nici nase ciele, podkopava nase hodnoty, vizie a robi z nas smiesnych pajacov ktori nie su schopni pracovat na sebe a ist za splnenim svojich snov?

Niekde som cital, ze sny, ciele, vizie, v nasom pripade obety, by sa nemali stanovovat velmi megalomansky. Mali by sa riadit podla pravidla SMART (Simple, Messurable, Achievable, Realistic, Time bouldet). Je teda „Achievable“ a „Realistic“ stanovit si ako obetu 5 tazkych rokov bez sexu? Nie je lepsie obetovat nejaky ten sexualny pozitok raz za cas?

A preco si vlastne stanovujeme taketo obety? Je to preto aby sme si veci este viac komplikovali ako to my, ludia mame vo zvyku? Alebo je to preto ze verime „v nejaku silu“ tam hore, ktora zaregistruje ze sa snazime, ze obetujeme, ze trpime za dosiahnutie svojho, nepochybne, slachetneho ciela a tajne dufame ze nam ta „vyssia moc“ pomoze?

Preco musime vidiet za kazdym cielom nieco velke, komplikovane? Preco jednoducho nerobime to, co je pozadovane na splnenie sna? Preco sa snazime vidiet za vsetkym nieco ine? Preco stale nieco hladame, aj ked to stoji rovno pred nami?

Stojim pred dilemou. Bud sa riadit kamaratovou teoriou a obetovat za dosiahnutie svojich cielov svoje pozitky, alebo dosahovat svoje ciele a pritom si pozitky neodopierat.

Je to ako keby volba medzi krasnym benediktinskym „Ora et labora“ a este krajsim latinskym „Carpe diem“.

A je to tu!

Konecne! Vytuzeny den pre tisice slovakov je uz tu! Ukoncenie sedem dielnej sagy Harryho Pottera sa nezadrzatelne chyli ku koncu. A preco to vlastne pisem? Lebo pred chvilkou mi zazvonila postaraka a priniesla mi moju novu knihu. Je idealny den. Vonku je kosa a prsi, co ma ako lyziara znervoznuje, no ako cloveka tuziaceho cim skor to precitat velmi upokujuje. Bude malo rusivych vplyvov pri citani:). Jedine co ma znervoznuje je to, ze sa potrebujem ucit na skusky, ktore este nemam vsetky za sebou, potreboval by som ist na chvilku do prace. A ja idem citat. Ale zase, cim skor precitam, tym skor mam pokoj:)

Mania sa zacala velkolepo. Kazdy je z toho viac ako hotovy. Plne knihkupectva, internetove predajne nestihaju balit knihy. Za prve tri dni sa v mojom oblubenom internetovom knihkupectve objednalo viac dielov poslednej casti HP, ako predali dokopy za cely cas predajnosti siesty diel. Je to fajn, ze si ludia a hlavne mladez opat nachadza cestu k literature. Len netreba zabudnut na to, ze Harry Potter nie je jedina kniha ktora stoji za precitanie.

Prva sprava

Je piatok, 18 januara 2oo7. Blog som si planoval zalozit uz davnejsie, ale dnes na to dozrel ten spravny cas. Ziaden z mojich priatelov neprijima telefonaty a neodpoveda na SMSky, spravy na ICQ, maily alebo na spravy zanechane na tom pubertalnom pokeci. A ja sa nemam komu vyrozpravat.... preto som si zalozil tento blog, aby som sa mal kde ventilovat:) takze predpokladam ze ak tu niekto nahodou zabludi, nenajde tu nic, co by ho mohlo akokolvek informovat alebo poucit ci posunut na vyssiu uroven, ako je to pri blogoch a blogeroch, ktore su na urovni. Cestne slubujem, ze sa tu budem snazit pisat co najcastejsie a v co navyssej kvalite:) obcas tu podhodim aj nejaku fotku. Takze este netusim, aky bude vysledny chcarakter tohto blogu. V zasade sa moze stat, ze tu budem vesat poviedky ktore som napisal, ze si z toho spravim web album fotografii, ze to budem mat ako nieco kde si budem vylievat srdce, ze tu budem davat tahaky do skoly:) alebo ze si z toho spravim cestovatelsky alebo iny dennik...:) uvidime, nechajme sa prekvapit:) tak teda....

Do zblogovania priatelia!!! :)