nedeľa 13. decembra 2009

Kvalita slovenských barov

V poslednej dobe ku mne viacerými kanálmi prúdia rozne informácie o stave reštauračných zariadení na Slovensku. Viacerí laici, ale aj odborníci tvrdia, že situácia je žalostná. Služby sú na nízkej úrovni, všade sú takmer o stupeň horšie, ako to je deklarované, strava nie je žiadna hitparáda, porcie sú malé, personál neochotny a ceny vysoké. Ja som asi 10 minút rozmýšľal nad tým, prečo to tak je. Myslím, že som na to prišiel.

Slovák je veľmi hrdý človek. Neviem či to je sposobené tou holubičou povahou národa o ktorej spieval Filip a teraz aj Hudák, ale je to tak. Každý závidí každému a každý sa chce mať lepšie, ako ten druhý. Keď už nie naozaj, tak aspoň v očiach tých druhých. Každý chce za minimálny čas zarobiť maximum peňazí. Ale to nejde bez toho, aby človek nerobil čistý biznis. Ak chce za krátky čas vyprodukovať veľa statkov (peňazí) potrebuje mať šťastie a veľké vstupné kapitály. Čo má málo kto, preto veľa podnikateľov ide po druhej ceste. A tou je permanentné okrádanie klienta. Za každých okolností z neho vyžmýkať čo najviac. Slováci na veľa vecí nepovedia nič, veď oni sa hádať nebudú. V mnohých prípadoch aj majú pravdu, neoplatí sa to. Ja som ale prišiel na to, že keď sa s niekym pohádam, keď mu poviem, čo ma na jeho bare, reštarurácii serie, tak mi to pomože.

Problém je, že veľa podnikateľov si ani v dnešnej dobe neuvedomuje, že o zákazníka potrebujú bojovať. že tie časy, keď bola v meste jedna normálna reštaurácia sú už dávno preč a že vyhrá tá, ktorá má lepšie služby a nižšiu cenu. Lenže pri tom, že každý chce len zarábať a zarábať tak sa to takto nedá. Pred nedávnom som bol s kamarátom na čaj v jednej kaviarni. Mali sme jeden zelený a jeden ovocný čaj k tomu med. Za 3 dcl vriacej vody, dve vrecúška čaju som platil 2,8€... Skoro som z kože vyskočil. Nie žeby som na to nemal, ale vyhodiť 1,4€ za čaj mi príde naozaj veľa. Na druhej strane v mojej obľúbenej kaviarni mi už tretí krát po sebe nedovolili zaplatiť, pretože som im trošku pomohol. A tak kde asi pojdem? Tam kde na mňa čašník pozerá ako na žobráka, že pijem len čaj (aj keď za nekrestanské prachy) alebo tam, kde mi splnia všetko čo mi na očiach uvidia a aj keď si objednám čaj tak viem, že mi k nemu dajú sušienky alebo koláčik grátis lebo vedia, že keď budú normálny, tak ja sa tam veľmi rád budem vracat.

Trhová konkurencia je úžasný mechanizmus zdokonaľovania trhu. Preto by sme ako spotrebitelia mali brať doraz na to, že my sme tí, ktorý si vyberajú, kde strávia večer. Ak pojdeme tam, kde od nás pýtajú šialené peniaze za priemerné služby, tak ich podporíme, ale ak takéto podniky prestaneme navštevovať, tak oni skončia a na ich miesto može prísť niekto normálnejší, kto k sebe pritiahne viac ľudí. Máme slobodnú voľu a v každom meste je neuveriteľne veľa barov a podnikov. Treba si len vybrať ten, ktorý je "user friendly" a chodiť tam, nie tam, kde si z nás robia srandy ešte pred tým, ako si sadnem na stoličku.

Žiadne komentáre: