Berky Jariabok a Sušanci

Tento článok som našiel na jednom blogu, ktorý naozaj stojí za to. Tento článok je aktuálny a je tak krásne napísaný, že mi nedalo a musel som ho tu hodiť. Na prvý pohľad sa to bude zdať, ako totálna blbosť, ale skúsne do toho zakomponovať myšlienku prichádzajúceho druhého kola prezidentských volieb....:)

Berky Jariabok, generálny manažér futbalového klubu Football Club Sušany, stojí pred neľahkým rozhodnutím: vybrať si z dvoch kandidátov na zadného stopéra pre svoj futbalový klub. „Mal som jedného dobrého, kopal obidvomi nohami, hlavičkoval, lenže bežal furt jedným smerom ako býk. Nevedel sa vrátiť, nekľučkoval... Furt bol s loptou sám proti všetkým."
„Aj proti vlastným?" opýtal sa kvetinár z Hrachova
„Keď ho nasrali, tak hej," odpovedal Jariabok.

„Teraz tu mám dvoch stopérov," pokračoval Berky Jariabok, syn chudobného varana z Galapág, „ale ani jeden nevie kopať do lopty obidvomi nohami. Ich svety sú pre mňa neprijateľné. Koľko hráčov som už vyhodil, lebo nevedeli kopnúť priamy kop ľavou nohou a teraz mám zase takého prijať? Načo to potom všetko bolo dobré?"
Fanúšikovia klubu, všetci dobrí, bohabojní a občas opití a promiskuitní Sušanci, sú nespokojní. „Ani jeden z nich nekope ľavou nohou, tak nak vyberú podľa iných kvalít, boha!" nechal sa počuť majiteľ pedikúry a kozmetického salónu vedľa sušanskej pošty, z druhej strany bývajú Vrábľovci, čo im syn odišiel do Španielska na brigádu a už sa nevrátil. Hovorí sa, že sa tam oženil, ale Ďuro Benko tvrdí, že si len vypil a stratil orientáciu. Inak, Ďuro zase robí na družstve, ale neni tam veľa roboty. Kravy sú nejaké osprostené, či čo. Možno to súvisí s nedostatkom potravy, ale to sú len táraniny somárov z mesta. Krava má dojiť, nie žrať v jednom kuse ako sprostá. To by sme potom mohli chovať rovno iba svine. No a? Nažerú sa a spia. Netreba ich dojiť. V tom má Ďuro Benko pravdu.
Aj ja som sa zamiešal do sušanskej dilemy. U nás, v Zalužanoch, sa kauza volá „Sušanskô onô". Vravím Jariabkovi, reku, zadný stopér nie je až tak dôležitý, ale keď príde na lámanie chleba, je to posledná bašta pred útokom na bránu. Misíte si vybrati, bazmeg!
„Ich svete sa neni moje svete," povedal Jariabok a vzápätí sa rozkašľal. Kašľal dlho. Zahlienil celú krčmu. Potom si hlasno zabzdil, až nás od čpavku oči štípali.
„Neviem, čo riešiš. To ste celí vy, Sušanci. Buď chcete všetko, alebo nič. A preto máte stále iba prd makový," povedal som, opantaný zlosťou. Hnev mnou lomcoval skrz naskrz, šriegom, durch!
Keď som pochopil, že Sušanci nechápu, pokračoval som: „Máte dvoch hráčov. Ani jeden nevie kopať ľavou nohou, s tým sa musíte zmieriť. Ibaže kým jeden je tímový hráč, taktik a stratég s ťahom na bránu, druhý je len pobehaj, ktorý počas zápasu s úsmevom vymení dres a víťazoslávne si vpáli vlastný gól! Hocikedy zahrá na vlastnú aj bez výmeny dresu a z času na čas zapľuje divákom medzi oči. Veď už u vás zopár rokov hrá tak to predsa viete!"
„Nevšimli smo si," povedali svorne. „Nesledujemo zápase, robiti nadbe a ni rite drati na laviškách!"

Tak som to nechal tak. Nadránom ma aj trochu presvedčili. Veď ten futbal je iba pánske huncútstvo. Nak si páni hrajú, nám, Slovákom, stačí robota!

TV Zábavka

Tak, teraz sa pozrite, čo niekedy chodilo v telke. Je to naozaj perfektná aplikácia, veľmi som sa na tom zabával. Zvuk je nutný!! :)

TU TO MÁTE :)

Voľby - čo ďalej?

A máme po prvom kole prezidentských volieb 2009. Z prvého kola postupuje súčasný prezident Ivan Gašparovič, ktorý má 46, 71% podporu voličov. Za ním z druhého miesta postupuje opozičná kandidátka Ivete Radičová, ktorá získala krásnych 38,05%. Obaja tak postupujú do druhého kola prezidentských volieb, ktoré bude o 13 dní. A presne o dva týždne uz takto budeme vysedávať doma v jedálni, chlípať kuraciu polievku a rozprávať sa o tom, ako to vlastne celé je. Na túto chvíľu však musíme ešte čakať dlhé dva týždne. Tie však môžu byť viac ako zaujímavé. Tu prinášam zopár prognóz, čo všetko môže meniť výsledky druhého kola prezidenstkých volieb 2009.

František Mikloško a Zuzana Martináková môžu Ivete Radičovej veľmi pomôcť. A to tak, že vydajú prehlásenie, kde odporúčajú svojim voličom voliť v druhom kole Ivetu Radičovú. Je však veľmi nepravdepodobné, že sa tak stane, keďže Mikloško na otázku týkajúcu sa toho, či pôjde voliť v ďalšom kole odpovedal: "Obávam sa, že nepôjdem voliť." Z toho už teda jasne vyplíva odkaz aj pre jeho voličov: Bojkotujte druhé kolo volieb. Na otázku, či otvorene podporí Ivetu Radičovú odpovedal, že "naše svety sú rôzne". Oznámil aj, že svojím voličom nebude diktovať, čo majú robiť. Dúfajme, že majú vlastný rozum. Zuzana Martináková skončila tesne nad hranicou piatich percent. Jej názor na podpru Ivety Radičovej je veľmi zaujímavý, lebo tvrdí že "V štandardných krajinách sa to robí tak, že keď niekto niečo chce, osloví tých ľudí, od ktorých niečo chce, nie naopak." Z toho vyplíva to, že keby ju Iveta Radičová požiadala o podporu, tak by to Martinákova spravila. Alebo aj nie. Osobne som viac naklonený k alternatíve, že Martinákova si s Radičovou sadne na kávu a potom vydá Martináková prehlásenie, že odporúča svojím voličom, aby volili Ivetu Radičovú. Ak si Martináková myslí, že Radičová k nej pribehne na kolenách a so slzami v očiach, aby prosila o jej 5%, ktoré aj tak nemá isté, je na veľkom omyle.

Ostatní kandidáti zatiaľ neprejavili záujem doporučiť svojím voličom niekoho z dvojice Radičová - Gašparovič. HZDS to má ťažké, čaká sa na budúcu sobotu, kde bude zraz strany a prerokuje sa tam aj táto téma. KSS bude mať v pondelok tlačovku na ktorej oznámi čo ďalej. A Dagmar Bollová sa rozhodla, že ona voliť určite nepôjde a svojim voličom nebude dávať rozumy do hlavy.

Radičová teda musí získať viac hlasov, ako Gašparovič. 9% je veľa, ale dva týždne sú dlhá doba. Pokiaľ Radičová trošku zmení prístup a rétoriku, cestu má otvorenú. Do karát jej hrá to, že Fico otvorene podporuje Ivana Gašparoviča. Ľudia čo nemajú radi Fica sa tak môžu vo veľkej miere mobilizovať a cieľ zrušenie Ficovho kandidáta môže byť pre antificovcov veľmi motivačný. Pokiaľ by jej hlasy prenechala Zuzana Martináková, Radičová by mala o 5% viac. Z Mikloškových hlasov pôjde asi veľa ľudí na chatu, a tí čo ostanú sa rozdelia v rovnakom pomere medzi oboch voličov.

Radičovej ale najviac môžu pomôcť dve veci. Prvou sú hlasy ešte nerozhodnutých ľudí, alebo ľudí ktorí prvé kolo odignorovali. Keby sa jej podarilo osloviť týchto ľudí, veľmi by jej to pomohlo. Najviac by jej však pomohlo, keby ukradla nejaké hlasy Ivanovi Gašparovičovi. Pretože jeden hlas od Gašparoviča pre Radičovú tak predstavuje rozdiel dvoch hlasov. A keď takto Radičová prehovorí 80 000 ľudí, voľby má vyhraté. Ďalším faktorom, ktorý môže Radičovej pomôcť je Vladimír Mečiar. V sobotu v noci pri oznámení výsledkov oznámil, že on vie lepšie ako ktokoľvek iný kto je Ivan Gašparovič, kto za ním stojí a aké má praktiky. Je teda možné, že Mečiar ešte nepovedal posledné slovo a že môže Gašparoviča politicky zničiť. Možné to je, pravdepobodné však veľmi nie. Fico totiž drží Mečiara na krátkom špagáte a Fico si nemôže dovoliť také faux pas, že jeho prezidenstský kandidát prehrá druhé kolo volieb iba preto, že si jeho koaličný partner pustil jazyk na špacír. Takž Mečiar bude zrejme celý čas ticho.

Zaujímavo sa sledujú vystúpenia oboch prezidenstkých kandidátov. Radičová, to trošku pokašľala s tým, ako chce ona vnášať kultúru a pokoj do politiky. Je to síce krána myšlienka, len Gašparovič je teraz pokojný, lebo vie, že Radičová na neho nevytiahne Gaulidera, alebo iné záležitosti. Preto sa jej nebojí tak, ako sa jej bál pred zopár mesiacmi. Dnes bol v TV Markíza uvoľnený, vtipný, kľudný. Naozaj, zodpovedne môžem prehlásiť, že dnes bol lepší ako Radičová. Tá je na takého súpera až príliš pokojná a kultivovaná a to môže byť trocha kontraproduktívne. Takže keby mala Radičová trošku menej slušnosti a keby sa jej Gašparovič začal opať báť a zasekával by sa, tak by tu bola opäť ďalšia možnosť, ako môže Iveta Radičová vyhrať voľby.

Volebná sumarizácia

Je 11:11. Niekto na mňa myslí. Aspoň tak sa to hovorí, keď sú na digitálkach 4 rovnaké čísla. Ja však myslím len na tento článok, posteľ a bicykel. Takmer celú noc som poctivo sledoval všetko, čo sa dialo ohľadom prezidenstkých volieb. Popri tom som stihol byť na oslave u nás, v Barci. Bolo tam super, perfektne sme sa bavili, otvorili sme grilovaciu sezónu, vypili nejaké to pivko a zahrali si poker. Nebola tam však telka a tak som o jedenástej utekal domov, aby som mal čo najčerstvejšie informácie.

Volebný deň prebiehal vcelku pokojne. Ľudia si pomaly chodili voliť. Jediný problém nastal v Tučianskych Tepliciach, kde nešťastne zahynul člen okrskovej komisie Milan Hodža. Ten po otvorení volebnej miestnosti povedal spolučlenom zopár vtipov a potom spadol zo stoličky. Privolaní záchranári konštatovali exitus po cca 30 minútovom oživovaní.73 ročný Hodža dostal infarkt a už sa mu nedalo pomôcť.

Výsledky volieb, ktoré sa začali objavovať niečo po 22:30 boli od začiatku zhodné s prieskumom verejnej mienky. Jeden líder, potom n euveriteľne silný kandidát, dvaja čo majú šancu jedine po smrti jedného z prvých dvoch a potom uz len zvyšok, kde si každý človek kladie otázku, prečo vlastne kandidujú. Všetko teda ukazovalo veľmi jasne na Ivana Gašparoviča a Ivetu Radičovú. Aj sa to tak skončilo, Gašparovič to samozrejme vyhral. Nemal však viac, ako 50% a teda je jasné, že sa nestane druhým prezidentom zvoleným v prvom kole. To hralo veľmi do karát Ivete Radičovej a jej prívržencom. Pretože stále mala šancu bojovať o druhé kolo. To sa jej aj podarilo vybojovať a tak sa so stratou takmer 9% pokúsi v druhom kole zabojovať o post prezidenta SR.

Podmorské fotografie

V čase volebného moratória som odmietol riešiť články o prezidentských kandidátoch a tak prinášam článok o zaujímavej vernisáži fotografií uznávaného podmorského fotografa Noama Kortlera. Už teraz Vás upozorňujem, že ak sa plánujete tejto výstavy zúčastniť, s prípravou músite začať na Slovensku. Najprv si musíte zohnať ubytovanie a nejaký spoj do mesta Eilat, ktoré sa nachádza v Izraeli. A potom si musíte spraviť menší potápačsky kurz. Prečo? Pretože sa jedná o jednu z najzaujímavejších expozícií na svete. Fotografie podmorského sveta sú umiestnené pod morskou hladinou.

"Chcel som urobiť niečo netradičné" hovorí Noam Kortler. "Svoje snímky som zvyčajne premietal v galérii na stenu. Bytostne mi však chýbalo more." Teraz sa mu podarilo vytvoriť to, po čom celý život túžil. Určite potvrdíte, že zaujímavý nie je len nápad, ale aj technické prevedenie. Tlač bola robená na tlačiarni HP Scitex FB 7500.















Scitex je označenie pre veľkofmátovú tlač, ktorá má pohľadovú vzdialenosť vačsiu ako 2 metre. Keď sa na ňu pozeráte z blízka, vidíte nekvalitnú tlač. So zvyšujúcou sa vzdialenosťou však kvalita stúpa. Táto tlačiareň je zaujímavá aj v tom, že okrem papiera, bannera, mashu či fólie dokáže potlačiť aj pevný materiál, ako je plast, plexisklo, lexan či alugbond. Fotografie Noama Kertlera boli potlačené na biely bublinkový plast. Je to väčšinou 3 - 10 mm hrubý biely plast, ktorý má vo vnútri bublinky. Je teda dostatočne ľahký na to, aby a vode plával. A to, aby neplával na hladine, je na výstave riešené nylonovými lankami, ktoré sú ukotvené na dne mora kovovou platničkou, ktorá je zahrabaná do piesku a je teda prakticky neviditeľná. Pri prezeraní podmorských fotografií pod morom vzniká teda dojem, že fotografie sa len tak vznášajú vo vode Červeného mora.

Kvalitná technológia je základ úspechu. Bez kvalitného nápadu však aj tá najkvalitnejšie technológia zapadne prachom. Noam Kortler to využil na 100%. Mal nápad a technológiu mu poskytlo HP. Teda, môžme uvažovať takto. Kortler mal fotky a nápad, HP poskytlo technologycké riešenie, a má neuveriteľnú reklamu. Good deal nie? :)

Tomáš Hudák...

:D:D:D

Gašparovičove múdrosti

Tu je zopár perál, ktoré vyšli z úst pána Ivana Gašparoviča. Keď už nič viac, tak aspoň jeho schopnosť vyjadrovania by mal byť dôvod nedať mu hlas v prezidentských voľbách.

„Euroústava má nedostatky, treba ju však schváliť a potom novelizovať."
(Pred hlasovaním o ústavnej zmluve EÚ v NR SR - apríl 2005)
„Ja som vyslovil svoj názor aj pred pánom Majorom."
(O svojom rokovaní s T. Blairom, ktorý vystriedal J. Majora na premiérskom poste v roku 1997 - marec 2006)
„Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal. A potom s nimi nebudem ani ja. Budem sedieť doma alebo v robote."
(Odpoveď na otázku, či mu neprekáža, že slovenský šport je financovaný aj peniazmi mafie - september 2006)
„Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že je to protiústavný zákon. Jednak protiústavný zákon by znamenalo, že je proti celej ústave, ale je tu v rozpore s dvoma článkami."
(O zákone, ktorý umožňuje štátu postaviť diaľnicu na súkromnom pozemku - december 2007)
„Mali by vzniknúť médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, parlamentu a orgánov, ktoré riadia štát."
(Názor na to, čo by sa malo zmeniť v mediálnej oblasti - január 2008)
„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia."
(O kompratívnej výhode Slovenska v čase blížiacej sa krízy - október 2008)
„Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché."
(V prejave, ktorým oznámil svoju kandidatúru na druhé funkčné obdobie - január 2009)

"Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro jeden rok kompletne."
(TA3 V Politike - 15. marec 2009)

O Ferim a voľbách týchto a minulých

Feri to v Slovenskej politike nemá na ružiach ustlané. V posledných prezidentských voľbách skončil na celkom úspešnom zemiakovom mieste. Mal vtedy niečo málo nad sedem percent. Teraz sa o to pokúša opäť. Nezastrešuje ho síce strana, ktorú toľké roky vytváral, ale nová strana, platforma KDH. Volá sa KDS, teda Konzervatívny Demokrati Slovenska. Sú to vlastne ľudia, ktorý odišli z KDH, lebo po tom, čo tam Hrušovský napáchal to už nemohli vydržať a chceli sa osamostatniť. Ich politické názory sa presne zhodujú s názormi KBS a Vatikánu. Ako strana v parlamentných voľbách majú šancu. Hranicu 7% by mohli prekonať. Voličská základňa sú príbuzní členov a samozrejme veriaci ľudia, ktorí vyznávajú aj v živote a aj v cirkvy určité konzervatívne zásady, kňazi, biskupi a mníšky. A tých nie je málo.

Mikloškova volebná základňa je pomerne stabilná, aj teraz má v posledných prieskumoch okolo 7%. Dokonca je na treťom mieste s náskokom 2,9% pred štvrtou Martinákovou. Problém, ktorý ja vidím v kandidatúre pána Mikloška je v tom, že vďaka nemu nemôžeme mať poriadného prezidenta. Sám pán Mikloško má už zenit za sebou. Aj napriek tomu nechem nijakým spôsobom začierňovať jeho prácu či minulosť. Je to človek, ktorý si zaslúži úctu a obdiv. Ale na prezidenta jednoducho nemá. To si mal uvedomiť už minulé volebné obdobie a mal prenechať svoje hlasy Eduardovi Kukanovi. Tak by sa stalo, že do druhého kola by potom postúpil namiesto Gašparoviča Kukan a tam by sa potom rozhodovalo medzi Kukanom a Mečiarom. A to by bola jasná voľba a Mečiar by prehral tak, že by z politiky odišiel nadobro. Tak ešte stále trčí v koalícii a Kukan prehral s rozdielom 0,19%. Keby mal o zopár sto hlasov viac, dnes je všetko ináč. Mečiarovi a ani Gašparovičovi by ani nenapadlo kandidovať. SMER a ani žiadna iná z koaličných strán by nemala reálneho kandidáta na prezidenta a tak by postavila niekoho, ako je Melník, ktorý má momentalne 2,3 %.

Teraz je však situácia vážnejšia. Mikloško môže zamiešať karty, a to tak, že určitá časť jeho voličov by volila Ivetu Radičovú, keby on nekandidoval. Tak by mala Radičová viac hlasov a teda aj reálnu šancu urobiť niečo s Gašparovičom. Teraz je všetko otázka posledných dní kampane. Gašparovič má po dnešnom dni niečo cez 52%, čo mu stačí na zvolenie v prvom kole. A to sa stať nemôže. Do drhého kola musí ísť Iveta Radičová a Ivan Gašparovič. Len tak je šanca, že Gašparovič prehrá. Veď, kto by chcel za prezidenta človeka.... (bojím sa napísať pravdu, lebo to môže byť urážka verejného činiteľa).

O voľbách, Ficovej hlúposti, hackeroch a Shootyho genialite

Už len 7 dní nás delí od ďalších prezidentských volieb. Počas poslených dní sa stalo zopár silných vecí, ktoré môžu veľmi zmeniť výsledky prezidentskej kampane.

Všetko sa to začalo útokmi hackerov na stránky prezidentských kandidátov. Narušené boli takmer všetky stránky. Jediná, ktorá narušená nebola, ani nemohla byt hacknutá, pretože kandidát Sidor žiadnu stránku ani nemá. Súčasný prezident Ivan Gašparovič skončil asi najhoršie, keď mu na stránku napísali slová: "Toto všetko mi do hlavy natlačil ujo Fico, ale nemám to nikomu hovoriť. Popravde, ja mu moc neverím, že to robí pre moje dobro. Ale zase s prezidentským platom som celkom spokojný a preto som si povedal, prečo by som sa mu nepodvolil. Na dôchodok sa mi ešte ísť nechce." Asi málo kto z pochybuje o pravdivosti týchto slov, nech ich písal ktokoľvek.

Po útokoch sa začala pretriasať téma Shootyho, karikaturistu pre denník SME. Na jeho stránke, sa objavila aplikácia, ktorú som použil aj ja. Dá sa na nej meniť nadpis na predvolebnom bilboarde Ivana Gašparoviča.

Do kariet hrajú aj rôzne antikampane. Tá najnavštevovanejšia, je výplodom ODMka, ktorý už majú za sebou zopár naozaj kvalitných predvolebných antikampaní. Za zmienku stojí aspoň antifico.sk. Teraz reagujú na Ivana Gašparoviča. Na tejto stránke si môžete vytvoriť pozadie pre Váš počítač, kde je prezidet na štyroch a môžete ho obklopiť predmetmi, ktoré ho charakterizujú a ktorým sa počas svojho prezidentovania asi aj najviac venoval. Menovite je to športové auto, fujara, detvianský klobúk a kosák a kladivo. Tomu poslednému sa už dlhší čas nevenuje, ale napovedá to veľa o jeho minulosti.

V stredu uviedol denník SME rozhovor so šéfom kampane Ivety Radičovej, Jánom Fullem (na u má byť dvojbodka, ale neviem ju nikde na klávesnici nájsť), ktorý sa vyjadril, že to môže byť prvá špinavá kampaň. Dnes som sa ním mal tú česť rozprávať a svoje tvrdenie zo stredy potvrdil. Dokonca povedal, že to môže byť ešte horšie, ako si to predstavoval. Asi ani netušil, aký má kvalitný odhad. Práve vo chvíľach, keď sme sa bavili o možnej miere špinavosti celej kampane Róbert Fico túto kampaň pošpinil spôsobu jemu vlastným.

Róbert Fico dnes (piatok) zvolal mimoriadnu tlačovú besedu, alebo ak chcete, konferenciu. Rozprával na nej nervózne a zaujato. Zaujato voči médiám, voči Shootymu a voči Ivete Radičovej. Najprv si ale rozoberme, prečo to celé spravil a potom sa pozrieme na to, čo vlastne spravil.

Fico spravil jednu veľkú hlúposť keď sa nechal pretŕčať na bilboardoch spolu s Gašparovičom. Pretože tak otvorene prejavil sympatie jednému kandidátovi. Človek by čakal, že v demokracii, o ktorej Fico tak často hovorí a v ktorej sa zrejme dokonale vyzná by mal byt premiér vo voľbe prezidenta aspoň trošku nadstrannícky. Ale to sa mu nejako nepodarilo. Ale teraz cíti, že má problém. Celou váhou svojej osoby (nedokázal som napísať osobnosti) sa postavil za Ivana Gašparoviča. A pre Fica by bolo najhoršie to, že by Gašparovič tieto voľby nevyhral. Pretože ak Gašparovič vyhrá, bude Ficovi zaviazaný pri ďalších voľbách, tentoraz parlamentných. A tak sa Fico snaží všetkými spôsobmi zdiskreditovať iných kandidátov. To, že to robí trápne a úboho, asi ako 11 ročný chlapec ma mrzí.

Fico teda zvolal tlačovku na ktorej najprv sprdol novinárov za to, že neinformovali o jeho ceste za talianským kolegom Silviom Berlusconim. Čo je lož, pretože média si túto jeho návštevu všimli, ale možno nie do takej miery, ako by očakával Fico. Potom sa začal navážať do Shootyho a všetkým zúčastneným ukázal, ako niekto upravil jeho a Gašparovičov bilboard. Doslova na ňom bolo: "KOKOTI SPOLOČNE PRE SLOVENSKO". Okrem toho, Fico obvinil Shootyho z toho, že otvorene prejavuje svoje sympatie k Ivete Radičovej. Shooty niekoľko minút na to, vydal oficiálne stanovisko, kde píše: "Nie som oficiálny podporovateľ kandidatúry Ivety Radičovej. Ani nemôžem byť, môj pracovný kontrakt mi to nedovoľuje. Som ale oficiálny nepodporovateľ kandidatúry Ivana Gašparoviča, cítim to ako svoju občiansku povinnosť." Na margo toho si dovolím povedať len toľko, že neviem, odkiaľ pán priemer zobral tie fotky, pretože Shooty nemá na svojej stránke uverejnený žiaden obrázok, s podobným textom. Na jeho stránke je len odfotený bilboard a pole, ktoré sa môže meniť je rozkockované. Obrázok sa dá poslať mailom a teda je tu možná nasledovná konštrukcia: Fico chce byť opäť v telke a keď mu to nevyšlo v Taliansku s Berlusconim, musel vymyslieť niečo iné. Zároveň cíti, že Gašparovičovo víťaztvo je ohrozené, a tak spojí príjemné s užitočným a spraví si na Shootyho stránke vulgárny bilboard. Zdiskredituje tak Radičovú a Shootyho, ktorý pracuje pre SME, ktoré Fico tak nemá rád, a k tomu všetkému aj bude v telke.

Potom, keď sa mu ústa ešte stále nezatvorili, začal rýpať aj do Ivety Radičovej. Hovoril samé klamstvá, ktoré nemajú nič spoločné s prácou a prínosom Ivety Radičovej a rovnako, tak ako už veľa krát protirečil aj sám sebe. Veľmi kritizoval Radičovej sociálne zákony. Asi však zabudol na to, že za ne pred pár rokmi v parlamentne sám aj hlasoval! Radičovej odkázal, že ona o demokracii nič nevie. No, na to, že je to uznávaná vysokoškolská profesorka sociológie, ktorá má výborné kontakty s Haward University a Oxford Univerzity, je to asi málo pravdepodobné, že Radičová vie o demokracii menej ako Fico.

Do volieb ostáva už len týždeň. A väčšina z toho, o čom som písal je vecou posledných 12 hodín. Viete si predstaviť, koľko vecí sa dá spraviť za týždeň?

Cooking History

Pred chvíľkou som sa vrátil z kina. Už zopár týždňov som túžobne čakal, kedy sa bude premietať film, na ktorý som tak dlho čakal, a dnes sa mi to splnilo.

Je to dokumentárny film, ktorého otcom je slovensku relatívne málo známy dokumentarista Peter Kerekes. Cooking history, v slovenskom preklade Ako sa varia dejiny je zaujímavým pohľadom na vojnové časy v Európe. Film zaznamenáva časy od druhej svetovej vojny, cez konflikt na Balkáne, až po vojnu v Čečensku. Vo filme je zmapovaných šesť vojnových konfliktov, počas ktorých zahynulo (aspoň podľa internetu) 60 361 024 ľudí. Počas 88. minút uvidíte desať receptov. Každý recept má svojho kuchára. Každý kuchár ma svoj neopakovateľný príbeh. Jednotlivé sekcie varenia, rozhovory s kuchármi, ako aj ich názory sú výborne zostrihané a vytvárajú tak často dojem konfrontácie názorov. Najlepšie to bolo vidno pri otázke, ktorá smerovala Chorvátskemu kuchárovi a dvom Srbským kuchárkam: Varili by ste pre Srbov/Chorvátov? Chorvát odpovedal, že toľko peňazí na svete nie je a Srbky že áno, že s tým nie je problém, a že im aj varili.

Réžia v podaní Petra Kerekesa, ktorý má za sebou viacero ocenení, je naozaj úžasná. Obrazy ktoré vo filme vytvoril sú neopakovateľné. Kuchári sú vo svojom prostredí, ktoré ich vystihuje, charakterizuje a dotvára to neopakovateľnú atmosféru celému filmu. Výprava bola preto určite náročná, ale výsledok sa jednoznačne oplatil. Vidieť starú Rusku, so striebornými zubami ako vo svojej ušumelej kuchynke varí palacinky s mäsom je naozaj záber na nezaplatenie. A tu sa už dostávame ku kamere, bez ktorej by obraz nevznikol. Tú mali na starosti Mark Rimmer a Jaromír Kalina. Svoju prácu odviedli viac ako výborne. Zábery vo filme sú spravene s obrovským citom pre detail a pre zvýraznenie situácie ako takej. Nie sú pri záberoch žiadne rušivé prvky, nie je tam nič extravagantné. Je to presne také, aké to má byť.

Vo filme diváka asi najviac zaujme to, že akonáhle sa skončí nejaký príbeh, uvedie sa recept na prípravu jedla, ktoré varil určitý kuchár. Ale nie je to normálny recept, pre dvoh až piatich ľudí. Jedná sa o recept pre 120 000 ruských okupantov alebo recept na chlieb, ktorý zabije 200 nemeckých vojakov.

Celkovo hodnotím tento film viac ako pozitívne a som veľmi rád, že sa natočil pod taktovkou Slováka, a že je taký, aký je. Dúfam, že sa mu podarí získať čo najviac ocenení, lebo si to právom zaslúži.

Scorpions: The Humanity Hour 1

Hunanity Hour 1 od Škorpiónov je v poradí 21. album tejto Nemeckej hardrockovej legendy. Vydali ho v období, keď oslavovali 35 rokov svojej činnosti. Na svojom konte za ten čas majú davaciatku albumov, stovky ocenení, tisíce koncertov a státisíce fanúšikov po celom svete. Teraz sa títo nestarnúci páni vydávajú na svetové turné s týmto albumom. Ja ho už mám veľmi kvalitne napočúvaný a preto Vám ponúkam jeho recenziu.

Album má v preklade názov Ľudskosť hodina prvá. Celý album je koncipovaný ako jedno veľké posolstvo. Prvá skladba Hour 1 je asi to najtvršie, čo som od nich počul. Je to úžasná, dynamická skladba, ktorá len málo pripomína ich predošlú baladickú tvorbu. Ďalších desať piesní je Scorpions klasika. Je to gitarové, rýchle, pomalé. Má to celé myšlienku, hlavu a pätu. Všetko do seba zapadá, ako kúsky puzzle. Poslednou skladbou je Humanity. Tá ma zobrala odkedy som ju prvý krát počul. Pre mňa je táto vecička najlepšou piesňou Scorpions. Má krásnu myšlienku, úžasne silný text a je spravená naozaj veľkolepo. Keď ju počujete, jednoznačne viete, že to je Scorpions. Sú síce iní ako pri starších veciach, ale rozhodne to nie je na škodu. Gitary sú plné a zvučné. Jednotlivé pasáže na seba navezujú a vytvárajú tak dynamiku a spád celej piesne. Slohy sú baladické a sólo je čisto Scorpions. Refrén je zrýchlený a naozaj rockový. Horkýže slíže by povedali, že to je silný refrén a v tomto s nimi môžem len súhlasiť.

Keď som si tento album sťahoval, mal som isté pochybnosti. Hlavne po tom, ako som počul posledný album U2. Čakal som, že aj Scorpions bude tak trošku experimentovať. Oni sa namiesto toho držia svojej línie, hrajú to, čo vedia a hrajú to na jedničku. Zisťujem, že nemci sú ako víno. Čím starší, tým lepší a o hudbe Scorpions to platí dvojnásobne. Po Rock you like a huricane som už od nich nečakal nič extra a dopredu som ich poslal do hudobného dôchodku, rovno medzi svetovú elitu vyslúžilych hudobníkov. Teraz som rád, že som sa mýlil. Tento album naozaj stojí sa vypočutie. A len tak, mimochodom, 23.4 majú v Košiciach koncert. Tak pozívam všetkých fanúšikov. V sektore na státie ma určite uvidíte a budem rád, keď sa tam stretneme:)

Úplne vážne?

Dnes nič smiešne nebude, hlása nadpis tejto časti. Opak je však pravdou, také krásne kvetnaté vety a taká dokonalá sebadeštrukcia (Kodoň by to nazval sebareflexia) sa dnes už nevidí. Alebo áno? :)