A čo ďalej?

Pár krát do týždňa za posledné mesiace mám otvorený svoj blog. Tam mám otvorené okno, v ktorom píšem, ale nikdy nič nenapíšem. Je veľa tém, ktoré by som chcel komunikovať, ale vždy, keď si nájdem čas na písanie, neviem, čo a ako mám vlastne napísať. Asi senilniem, ináč si to neviem vysvetliť. Ale pevne verím, že teraz si konečne nájdem čas na to, aby som si tu utriedil svoje myšlienky, pozapisoval pár zážitkov a mohol kľudne spať, pretože ma ťaží, že už vôbec nič nepíšem.

Od posledného článku, keď nám padla vláda sa toho zmenilo veľa. Nielen v politike, aj vo svete a v mojom živote. Popri škole pracujem ako predavač v obchodnej sieti Datart. Je to celkom náročné, lebo 12 hodín stáť na nohách s úsmevom na perách a odpovedať na stovky blbých otázok dá zabrať, ale človek si zvykne. Najmä keď je dobrý kolektív a občas vtipný zákazník.

V škole to je tak, ako vždy:) zistil som, že sa nestíham nejak veľmi učiť, že je toho viac, ako som si pôvodne myslel. Tak klasicky prokrastinujem a je mi dobrý aj môj blog:)

Toto je vlastne len taký úvod k novým článkom, ktoré dúfam budú hojne pribúdať a budú sa Vám páčiť. Nechce sa mi zrazu napísať nejaký článok, chcelo to nejaký úvod. Ako tento. Mohol by byť aj lepší, ale uspokojte sa s tým, čo máte:)