69 a Nový rok

Je tu 31. December ráno. Po prebdetej noci sa zbieram na chatu.

Tento rok bol veľmi zaujímavý a čudný. Ttri voľby, Usain Bolt, Obama, Fico, Dzurinda, Františkáni, Harabin.... To je skutočne len zlomok toho, čo sa dialo. Mne sa veľa vecí nepodarilo splniť tak, ako som chcel. Ale to ma len motivuje k vyšším výkonom. Povedal som si, že tento rok chcem napísať 69 článkov. Tak ako v Živote, aj tu som mal menšie výpadky a potom obdobia aktívneho písania. Ale toto je 69 článok a to ma neuveriteľne teší.

Chcem Vám do toho nového roka zapriať, aby bol lepší ako tento rok a horší, ako ten rok budúci. Aby ste mali vždy zdravie, pretože zdravie je najdôležitejšie. Potom aby ste mali okolo seba priateľov, ktorí vám vo vŠetkom pomôžu, aby ste mali peniaze, za ktoré si môžete kúpiť čo chcete, vlastne, želám vám, aby ste mali v novom roku hojnosť toho, čo chcete a aby vám nič nechýbalo.

A nepreháňajte to s alkoholom! :)

P.F. (Popitý furt) 2010

Matúš

Hold alkoholu

To, že alkohol je výborná vec, je zrejme všetkým jasné. Keď sme šťastný a oslavujeme, tak si vypijeme, žiaľ zapíjame rovnako, alkoholom. Bolo jasné, že alkohol je veľmi, veľmi starý, často sa hovorí, že alkohol je taký starý, ako ženská prostitúcia. A tá je stará, ako ľudstvo samo.

Teraz sa alkoholu prikladá nový, dôležitý objav. V Číne našli archeológovia neolitické zariadenie, na výrobu medoviny, ktorá obsahovala nejakých 10% alkoholu. Zariadenie je staré nejakých 9000 rokov. Teda staršie ako koleso. Toto zistenie je veľmi zaujímavé, pretože sa z neho dá veľa vydedukovať. Príše o tom aj americký profesor a archeológ Patrick McGovern. Neolitická revolúcia hovorí o tom, že z ľudí kočovníkov, lovcov sa začínajú stávať bytostí, ktoré žijú usadlím spôsobom života, že pestujú plodiny. A toto pestovanie plodín v spojitosti s mašinkou na alkohol je veľmi zaujímavé. Môě to viesť až k tvrdeniu, že alkohol môže sa vznik neolitickej revolúcie. Ľudia totiž počas svojho kočovania občas pojedli aj nejaké nahnité bobule zo zeme. Tie logicky obsahovali alkohol, ľudia sa pripili a tento pocit sa im páčil a chceli si ho navodiť znovu. Postupom času prišli na to, že tento pocit spôsobuje konzumácia nahnitého ovocia. To potom začali rôzne upravovať, ako číňania pred 9000 rokmi. To všetko malo za následok udomácnenie sa ľudí a začiatok poľnohospodárstva a pestovania rôznych plodín. Ľudia to ale nerobili preto, lebo chceli mať ovocie a jedlo priamo po ruke, oni chceli chlastať.

Toto zistenie, že túžba po alkohole spôsobila neolitickú revolúciu je naozaj veľmi zaujímavé a myslím, že to ani nemusí byť nejaké veľké klamstvo. Takže keď si budete na Silvestra pripíjať s kamarátmi, spomeňte si na ľudí z doby neolitu, ktorý sú už 11 - 12 000 rokov mŕtvy a v duchu sa im poďakujte za objav alkoholu, ktorý môžme dnes konzumovať vďaka ich objavu.

Veď preto

Ďalšie zo série výborných nápaditých záležitostí, ktoré v tomto predsilvestrovskom období produkuje úderka Kodoň - Trnka. Tentoraz vnesieme do tohto konzumu a marazmu trošku spiritualizmu, aby sme si uvedomili viaceré veci, nad ktorými sme sa asi tento rok veľmi nezamýšľali...

Bez prípravy s Robertom Ficom

Trosku zmenená relácia bez prípravy, ktorá ale vystihuje podstatu veci:) dnesný host je Robert Fico:)

Bez agumentov

Argumenty Ivana Štulajtera bez argumentov a aj bez Štulajtera, ale s poriadnou dávkou humoru a pravdy v zvláštnom prevedení od reportérskej úderky Kodoň - Trnka známych z relácie Úplne vážne.

Krásne Vianoce

Chcem Vám všetkým zapriať k týmto najkrajším sviatkom v roku veľa zdravia, pokoja, lásky, šťastia. Aby ste ich prežili v kruhu tých, ktorí Vám sú najbližší, aby ste nepozerali na seba, ale na druhých. Aby to boli Vaše najkrajšie Vianoce na svete.

Ja som mal dnes duševné cvičenie, chcel som ísť ešte Ivke kúpiť kvety, tak som utekal do Carrefouru. 10 minút mi trvalo, kým som zaparkoval, pred obchodom mi SBS kár povedal, že už ma dnu nepustí, lebo zatvárajú. Potom sa to celé zapchalo a ja som nervózny bez kvetov bručal pol hodinu na beznádejne prepchatom parkovisku... A to ani nehovorím o tom, ako ma pred včerom opäť nasrali ľudia z DPMK. Tak Vám teda chcem popriať aj trošku menej zhonu, nervozity a pevné duševné zdravie:)

Matúš

Košícký Aupark

Minule som si všimol, že za modrým plotom na Námestí osloboditeľov je nejako podozrivo živo. Tak som okamžite začal zháňať informácie o tom, čo sa tam po dvoch rokoch konečne deje. A výsledok ma veľmi potešil. Začal sa stavať náš Aupark.

Podľa informácií na stránke www.aupark.sk, odkial som stiahol aj náhľady nového Auparku, by ho mali dokončiť v roku 2012. Pri hľadaní rôznych informácií som narazil aj na blog pána Zdenka Liptáka. Ten je proti výstavbe Auparku. Zrejme sa mu nepáči návrh budovy, alebo nemá dostatok inf

ormácii o celom projekte.

Najprv sa posťažoval na to, že vďaka Auparku sa vyrúbe 200 stromov v centre mesta. Takto. Tých stromov a kríkov má byť 160 a poväčšine sú to staré zoschnuté stromy, ktoré pred sebou nemajú žiadnu budúcnosť. A na oplátku musí investor vysadiť 323 nových stromov v lokalite

Aupark - VSS Križovatka. Takže tu si položme otázku, čo je lepšie? 160 starých nie zdravých stromov v nechutnom parku v centre mesta, alebo 323 nových

stromov v aleji pre jednej z dopravných tepien mesta? A keď už estetika pánovi Liptákovi veľa nehovorí, tak základy matematiky mu možno niečo povedia. 323 je viac ako 160. Pre istotu...

Ďalšou témou, na ktorú sa pán Lipták sťažoval, je že niekoľko tisíc ton zeminy, ktoré sa vyvezú z dieri na Auparku pôjdu údajne ku Krásnej nad Hornádom na chránenené močiarne oblasti. Fakt by ma zaujímalo, odkiaľ má pán Lipták takéto informácie, keďže tieto miesta sú dosť prísne chránené a takú koninu by naozaj asi nikto nespravil. Podľa mojich informácií má ísť táto hlina neďaleko tejto lokality, presnejšie na staré škaredé smetisko, skladisko a neviem čo ešte ako podkladová hlina na výstavbu obytnej štvrte Pri jazere. Žeby aj táto lokalita bola na chránených mokradiach o ktorých píše pán Lipták?

V závere svojho článku si pán Lipták kladie dve základné otázky.

1. Povedzte jedno kritérium, ktoré sa zlepší vďaka Auparku? Podľa neho, sa nezlepsí nič. Opäť neviem, či videl náhľady, ako to má vyzerať. ale toto, čo je na Námestí osloboditeľov teraz a to, čo tam bolo pred dvoma rokmi sa mu akože páčilo? Pretože vtedy tam boli dve obrovské parkoviská, ktoré už 2 roky nefungujú, jedna biedna fontána, ktorá buď nešla alebo mala zhnitú vodu, zopár stromov (akože parčík alebo čo) v ktorom boli samé divné individuá. A toto sa zmení na jeden ucelený kompaktný celok, ktorý príjemne zmení vizuál mesta a predĺži Hlavnú ulicu, zlepšia sa komunikácie na Štúrovej ulici a pre chodcov budú vybudované podchody a nadchody, pre ich bezpečnosť. Tak neviem, či to je málo alebo si to len pán Lipták nevšimol.

2. Ak sa dostavia Aupark + komplex v starom pivovare + dvojičky pred bývalou Priemyselnou bankou oproti

Steel arene (skolaudovanej nie v súlade zo zákonom), aká bude situácia v doprave v centre? Odpoveď znela Na prd. Ja si to ale nemyslím, keďže tieto veci musia mať vybudovanú kvalitnú infraštruktúru, Aupark má zmeniť celú Štúrovú ulicu a rozšíriť ju o ďalší jazdný pruh, plynulosť jazdy sa tedá zvýši. Priamy prechod bez 3 semaforov zmenia aj podchody a nadchody pre chodcov, o ktorých som už písal. Z toho celého tedy vyplíva, že dopravná situácia sa v mes

te zlepší.

Celkovo je podľa môjho názoru výstavba Auparku výborná vec, v centre nám pribudne zaujímavá budova, ktorá

centrum skrášli a ozvláštni, bude zaujímavým doplnkom ku Hiltonu a predĺži sa pešia zóna na Hlavnej, centrum zároveň získa komplex, ktorý zvyčajne stojí

na okraji mesta, čo pozitívne zvýši návštevnosť samotného historickeho jadra mesta. Zlepší sa aj parkovanie v centre, keďže pod Auparkom bude podzemné dvojúrovňové parkovisko pre 1200 automobilov.

Reštartovacia noc 1

Rozhodol som sa, že si založím niečo v štýle polnočného denníka. Tu budem písať o večeroch a nociach, ktoré minejako pomohli. Začínam prvou reštartovacou nocou. Odohrala sa 21. 12. 2oo9.

Roky 2oo2 až 2oo6 som prežil ako gymnazista na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Je to úžasná škola, na ktorú mám neuveriteľne veľa spomienok. Zaujímavosťou tejto školy je to, že má určitého ducha, že študenti, ktorí ju navštevujú, boli aspoň za mojej éri v niečom podobní. Každý mal nejakú črtu, o ktorej sa dalo povedať, že preto má byť na GTA. Po viacerých pochybnostiach o ktorých som poČul po mojom ukončení tejto školy mi dnes oblo jasné, že tie črty sa nemenia. Dnes večer sa začal koncertom zboru GTA, ktorý sa volá Aquinas. Bol som tam s Ivkou a bolo to veľmi príjemné. Kamarát Joži by asi povedal, že jediné, čo im na koncerte ladilo bol tirangel. Ja si však myslím, že hudobníci na koncerte boli naozaj famózny, hlavne klávesák Michal Kentoš a bongo mal na starosti Peťo Hric. Podávali naozaj veľkolepý výkon. Tu by som mal napísať, že hudobníci, boli lepší ako samotný zbor. Je to tak, a nič sa tomu nedá odoprieť. Na druhej strane, zbor bol fajn, keď spievali všetci. Akonáhle došlo na nejaké sólo, alebo duet, tak to bola slušne napísané katastrofa. Ale celkovo to za to stálo. Po koncerte sme sa odobrali do nebry, niečo sa popilo, zahral sa futbalek, niečo sa vyriešilo a podobne. Proste, nebrácka klasika so všetkým, čo k tomu patrí. Už keď sme stáli na zastávke, tak mi volala sesternica, že večer je u nej párty. Nebolo čo riešiť. A tak som sa o 30 minút ocitol u nej na akcii.

Privítanie bolo famózne. Vodka a energeťák bolo skoro presne to, čo som chcel. Keď sa k tomu pridalo aj pivko, bol som v siedmom nebi. Najprv zaujalo moje tričko s ťavou ako nasáva niečo z nejakej fľaše a pod tým nadpis A camel can go without a drink for 14 days. I can´t. Potom zaujala už len vodka a borovička, čo vyústilo do miernej diskotéky v štýle rokov 90tych. Po tancovačke začala debata. Ženy, orgazmy, alkohol, frajerky, autá, zlato, hnoj, tekuté hélium, absolútna nula, merače teploty, to všetko boli zaujímavé debaty. Vrchol večera, bolo zistenie, že pre sesterku právničku je 1+1 toľko, koľko jej povedia, že má byť. Pre sesterku lekárku, je to 2, pre brata informatika je to 1.0, pre mňa ekonóma, ktorý pozná silu tímovej práce to bolo jednoznačne 3. Ďalej si pamätám že právnička mala v pláne zvracať do pripraveného vedierka a popri tom čurť do pekárne na chlieb. Nevidel som to, ale po tom, ako raz prehlásila v podobnom stave opitosti, že si odbaví potrebu na ulici, nepochybuje o tom, že spravila aj toto. Ja som sa ale odobral domov, keďže som chcel napísať tento článok a na nete som objavil správu od kamarátky, že v jendom kníhkupectve, majú knihu, ktorú hľadám už dobré 3 roky. Tak zajtra to idem jednoznačne kúpiť sebe a ako darček k Vianociam aj jednej kamoške s ktorou mám krásne spomienky na časy už traz nenavrátiteľné a dávno minulé.

Reštart prebehol úspešne. Nemyslel som na bludy, ktoré ma trápili posledné dni, užil som si s rodinou, neopil som sa tak, ako som očakával. No jedna báseň. A najbližší reštart? Sám neviem, ale najskôr asi po polnočnej omši na benzínke, alebo na Štefana, keď budeme na koncerte Pudingu pani Elvisovej a potom sa odoberáme na narodeninovú párty jednej fajn kamošky.

Vianočný kapor

Pred chvíľkou som v novinách čítal článok o tom, ako kapra správne vybrať, zabiť, vypitvať a pripraviť. Bolo to tam napísané veľmi pekne, príjemne. Ale ono to má dosť ďaleko od reality, ako som pred dvoma chvíľami zistil. Totižto ono sa to ľahko píše, ešte ľahšie číta, ale debilne uskutočňuje.

Vec sa mala tak, že oco s bratom boli na nákupe alka a nealka. Keďže toho zrejme nakúpili trošku viac, tak ako podarúnok dostali jedného chcípleho Vianočného kapra. No preveľká bola doma radosť, keď sme odhalili, že už si nemusíme lámať hlavy kde a kedy kapra pred sviatkami zaobstarať. Každý sa teda išiel venovať svojmu. Mamča zmývala vstup, ocino išiel na nákup, bratia sa zrejme mlátili niekde v izbe a ja som sa učil. Zrazu počujem ako mamča kričí, volá. Kapor sa po hodine mŕtveho stavu začal vtaške hýbať tak dramaticky, že zo štrvetého schoda zoskočil až na zem, rovno na mamčin zmývací mop. Absenicia hlavy rodiny sa v tomto prípade ukázala, ako neuveriteľná a problém s kaprom bol neriešiteľný. Nikto sa nemal k činu. Každý pozeral na kapra, ktorý už mal byť minimálne hodinu mŕtvy, ako sa v Metro igelitke metá po čerstvo pozmývanej mamčinej dlážke. Brat to už asi nezvládol, tak zobral igelitku do ruky, ja som mu rýchlo pootváral dvere do dielne, tam som našiel vhodné kladivo a Janko uštedril tomu 2,5 kg krásavcovi ranu rovno do hlavy. To ale nečakane ešte zvýšilo kaprovu aktivitu. Nasledovala teda druhá rana, ktorá kapra obmedzila na jemné plieskanie chvostom, ci plutvou ci cím. A po tretej rane sa v bielej igelitke zjavila z vnútornej strany jasnočervená kapria krv.

Teraz je už kapor naporcovaný v chladničke a pripravený na štedrovečerné vyprážanie. Ale poviem vám, že to sa teda niekomu píše o zabíjaní kaprov, keď sa na štedrú večeru napcháva filetami, alebo rybími prstami. Nech si skúsi holými rukami zabiť kapra dreveným kladivom a potom príde na to, že ono to vlastne ani také jednoduché nie je...

Test na pravú lásku

Čast tohto článku som našiel na jednom blogu pri surfovaní a niečo som uprvil, aby sa mi to viac páčilo. Každopádne je určeným chlapom, čo nevedia presne posúdiť, či tá, ktorá je momentálne po ich boku je už konečne tá pravá, tá na celý život a aj pre moju Ivku, ako jedno z vyznaní lásky:). Podľa čoho zistíte, že sa jedná naozaj o osudové stretnutie? Ak teda….

1. dokážete kvôli nej povedať NIE kamarátom, čo idú práve na pánsku jazdu, na futbal alebo len tak na 1, 2 čapované, orosené, osviežujúce, chutné lahodné pivo

2. obeháte v daždi pol mesta, len aby ste zohnali darček na narodky a vôbec vám neprekáža, že ste úplne premočený, v topánkach máte jazero, začínate kýchať a o dva dni ležíte s chorobou v posteli

3. poviete: Jasné miláčik, samozrejme choď! .. ak vám oznámi, že ide len na jednu kávu s kamošom, ktorého nevidela 2 roky. Je úúúplne jedno, že kamoš má 190 cm, husté čierne vlasy, audinu na bruchu nie len tehličky ale ja kachličky). Je to predsa len kamoš

4. poviete: Samozrejme, že si ich kúp! … ak má v košíku už asi 12te šaty, ktoré bude mať na sebe aj tak iba raz

5. dokážete kvôli nej povedať NIE kamarátom, čo idú znova na tú pánsku jazdu, na futbal alebo len tak na 1, 2 čapované, orosené, osviežujúce, chutné lahodné pivo

6. normálne, sám od seba, bez donútenia jej aj … noo preženiem 2 x za týždeň zavoláte a z úst vám medzi rečou vykĺznu slová ako : Ľúbim Ťa, milujem Ťa, chcem si Ťa vziať, chcem byť s tebou navždy a pod.

7. urobíte kvôli nej niečo, na čo by ste bez nej ani len nepomysleli. Ak by to isté urobil nejaký z vašich kamarátov, začali by ste sa mu za to dokonca aj vysmievať. (môže to byť ešte väčšie gesto ako v bode 1 a 6)

8. kvetmi ju prekvapíte nie len v deň narodenín, výročia a podobne, ale dokonca aj v bežný deň. Prinesiete jej ich úplne nečakane, neplánovane. To, že Vám už týždeň pre tým pílila uši tým, že jej kámoška dostala za mesiac od toho svojho už tretiu ružu sa vôbec nepočíta ako nápoveda k tomu, čo by ste mali urobiť.

9. vezmete ju na romantickú večeru a ona sa nenahnevá keď tam čírou náhodou pôjdu práve na veľkoplošnej obrazovke majstrovstvá sveta v hokeji. Vôbec ju nerozhodí, že práve v ten večer je tam na "romantickej večeri" aj väčšina vašich kámošov, ktorí boli včera na pánskej jazde, samozrejme bez Vás. Dokonca s úplným pokojom reaguje aj na to, keď sa po 6tom góle našich sa majiteľ podniku rozhodne čapovať zadarmo a čašníčky si zoblečú tričká. (Ja viem, toto je trošku nadsadené. Naši dajú šiesty gól akurát tak v nejakej treťotriednej PC hre.)

10. počúva Vás celý večer. Počúva ako jej rozprávate zážitky Vašich kámošov z pánskej jazdy, ako Vám vôbec ale vôbec nie je ľúto, že ste tam s nimi neboli, počúva všetko, úplne všetko. Ani raz Vás nepreruší, ani raz Vám neskočí do reči. To, že zároveň pozerá Panelák, a hneď potom Rosamundu Pilcherovú v tom nehrá žiadnu úlohu.

To, že máte pri sebe tú pravú ale spoznáte aj podľa toho, že jej na Vás naozaj záleží, že Vás podrží vždy keď treba, že je v spoločnosti zakaždým Vašou ozdobou, že Vám nerobí scény, keď sa pri vynášaní smetí zakecáte s milou usedou. (23 rokov,blond,90-60-90). To, že ste natrafili na
osudovú lásku spoznáte ale aj podľa toho, že jej chýbate aj 3x za deň a vždy, keď má chvíľu voľna , tak vám zavolá. Nieee nieee… kontrolovanie vyzerá celkom inaaak . Ak namiesto Ja začne používať My, ak Vám kúpi kravatu, tričko alebo košeľu bez toho, aby ste museli byť pri jej výbere, ak si urobí na Vás čas aj v jej nabitom dennom programe.. vtedy máte pri sebe naozaj človeka na celý život.
Ja takú osobu mám a pred nedávnom to bol presne roka pol čo sme sa dali dokopy. Prežili sme polu síce aj veľmi ťažké chvíle, ale vždy stálo za to bojovať.
Mohol by som sem napísať ěšte kopu vecí, pre ktoré ju ľúbim … hmmm naozaj kopu.. pokojne… noo… aj 4 … ale jeden človek mi pred pár rokmi povedal, že: Ak vieš kvôli čomu ľúbiš, vlastne ešte naozaj neľúbiš. Ak niektorá, z vecí kvôli ktorým ju ľúbiš pominie? Čo potom? Prestaneš ju ľúbiť? Budeš ju ľúbiť len na 69%? To sa nedá. Láska je buď na 100 alebo na 0 %
Myslím, že mal pravdu. Takže …ľúbim ju lebo… lebo je proste SUPER!

P.S, Po upozornení od Matúša Vencurika prikladám link na jeho článok z ktorého som kopíroval väčšinu vecí v tomto článku a verejne sa mu týmto ospravedlňujem za svoje neetické chovanie a porušenie kódexu blogera.

Chrípková vakcína

Opozícia na čele s SDKÚ a jej zástupcom pre zdravie MuDr. Viliamom Novotným sa už dlhší čas snažia vnášať aféry a neistotu do obchodu s vakcínami, pán Novotný dokonca označil túto zmluvu za kauzu Interblue v zdravotníctve. Je mi jasné, že pol roka pred voľbami sa opozícia snaží nájsť kauzy, aby mohla útočiť na vládny kabinet, ale takto, ako to robí pán Novotný to nejde. Uznávam ho ako politika, som členom SDKU tak ako on. Ale toto sa mi naozaj nepozdáva. Istý Taliansky denník pred nejakým časom napísal, že Berlusconiho popularita nespočíva v jeho kvalitách, ale v nekvalite opozície. Ako keby vystihol situáciu na Slovensku. Opozícia je slabá, nejednotná a málo viditeľná. Teraz neviem povedať, čo má robiť aby sa zviditeľnila, ale určite môžem povedať, že to, čo na tlačovkách hovorí pán Novotný nie je pravda a klame. Viem, že takto sa politika robí, ale nie vtedy, ak nie ste pri moci. Tu je tlačovka o ktorej hovorím:

Teraz si pomaly rozoberieme a vysvetlíme, čo hovoril pán Novotný. Odpovede na otázky som hľadal na nete, stačilo trošku pogoogliť a vytiahol som informácie, s ktorými by mal byť pán poslanec spokojný.

Začneme tým, že si povieme niečo o vakcíne, ktorú Slovensko objednlalo. Vytvorila ju stvetová štvorka vo farmaceutickom priemysle, renomovovaná Francúzska spoločnosť Sanofi-Pasteur. Slovensko sa rozhodovalo medzi dvoma typmi vakcíny, buď Humanza alebo Panenza. Cena oboch bola rovnaká, rozdiel je v použití látky adjuvant, ktorá je mierne protialergická a zvyšuje účinnosť vakcíny. Adjuvant je súčasťou Humanzy, Panenza je bez adjuvantu. Slovensko sa rozhodlo pre Penanzu z dôvodu jednoduhšej manipulácie (Humanzu je potrebné riediť) a potom preto, že bezadjuvantná vakcína vydrží 7x dlhšie. Účinok oboch je porovnateľný, Penanza má ale trošku silnejšie vedľajšie účinky. Po skúsenosti s liekom Tamiflu, ktorý by v skladoch SŠHR (Správy Štátnych Hmotných Rezerv) zavadzal doteraz, nebyť tejto chrípky, ktorá ho vytiahla na svetlo sveta je asi celkom rozumné, že štátny úradníci myslia aj na to, čo keď bude mať H1N1 podobný scenár, ako mala pred pár rokmi H5N1. Odborníci sa v otázke adjuvantných vakcín líšia, iný ich podporujú a a iný nie, je to teda otázka, koho sa opýtate.

Pán Novotný na tlačovke 10.12.2009 hovoril o tom, že cena je premrštená, pretože Maďari majú vakcínu za 4€ a Česi za 7. S Maďarmi to pravda je, naozaj ju majú za 4€, ale to je vakcína, ktorá bola vyvíjaná a vyrábaná v Maďarsku a zhodou okolnosti ju žiadna iná krajina okrem Maďarska nemá. Zároveň treba brať do úvahy to, že je rozdiel dorpaviť vakcínu, ktorá potrebuje byť držaná v určitej teplote z Paríža do Stropkova, alebo z Budapešti do Miškolca. Česi majú vakcínu Pandermix od GlaxoSmithKline. Tá stojí podľa Novotného 7€, ja som sa dostal k cene 8€ za kus. Pri cene 7€ za kus je to len ampulka s vakcínou. My by sme mali dostať za 7,6€ vakcínu, ihly, striekačku a dovoz do nemocničných skladov. Je to teda celkom výhodný obchod. A treba si uvedomiť to, že máme jednu z najlacnejších vakcín v EU.

Okrem iného bolo na už menovanej tlačovke spomenuté to, že vakcína nemá európsku certifikáciu z Európskej liekovej agentúry a ani zo Štátneho úradu kontroly liečiv. V tom má pán Novotný pravdu. Tu je ale miesto na to, aby sa pripomenulo, že Humanza už certifikáciu má a Panenza by ju mala dostať v najbližších týždňoch a rovnako aj to, že Panenzu schválili Nemci a Luxemburčania. A v rámci EÚ platí dohoda, že pokiaľ je stav krízy (pandémia je stav ohrozenia a krízy) a nejaké liečivo schváli zdravotnícky úrad v nejakej členskej krajine, tak sa liek môže so schválením príslušných orgánov dovážať aj do iných krajín. A slovenské úrady povolili Panenzu ako vhodnú očkovaciu látku.

Ďalšou vecou je rozhorčovanie sa pána poslanca nad tým, že zdravotníci nevedia, či sa majú očkovať a či nie a že si pripadajú ako pokusné králiky. Nemusia si tak pripadať, Nemci a Luxemburčania by bez testov vakcínu asi neschválili. A to, či sa zaočkovať dajú, alebo nie, je na nich. Rovnako sa pánovi poslancovi nezdá to, kto bude niesť zodpovednosť, za nežiadúce účinky pri očkovaní. To je teda poriešené tak, že keď sa dokážu nežiadúce účinky vplyvom vakcíny (tie potvrdí odborník alebo súdny lekár) tak poškodený môže zažalovať firmu Sanofi-Pasteur, pretože tá preberá za to zodpovednosť, čo je mimochodom ďalšia výhoda oproti Česku, kde nesú údajne zodpovednosť lekári. Nemôžem si taktiež nevšimnúť nevedomosť pána poslanca v otázke kto bude očkovaný. Na to je veľmi jednoducha odpveď. Stačí nahliadnuť do Pandemického plánu Slovenskej Republiky, alebo si na googli nájsť niečo o mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov zdravotníctva EÚ, kde sa dohadovali medzi iným aj na tom, kto a kedy bude očkovaný. Presnejšie sa tomu nadáva Vakcinačná stratégia. Pre rýchlu orientáciu pána poslanca, napíšem, že najprv má byť očkovaný zdravotný personál, potom osoby potrebné na chod štátu (tam sa na rad dostáva aj pán poslanec), potom sú na rade rizikové skupiny pospolitého ľudu teda chronický chorí ľudia, srdciari, ľudia s respiračnými poruchami a podobne, potom pracujúcu ľud, študenti, dôchodcovia a deti, keďže tieto dve skupiny sú chrípkou údajne najmenej ohrozené.

No, už by mali byť veci uvedené na správnu mieru. Dúfam, že k všeobecnej spokojnosti a informovanosti.

Kvalita slovenských barov

V poslednej dobe ku mne viacerými kanálmi prúdia rozne informácie o stave reštauračných zariadení na Slovensku. Viacerí laici, ale aj odborníci tvrdia, že situácia je žalostná. Služby sú na nízkej úrovni, všade sú takmer o stupeň horšie, ako to je deklarované, strava nie je žiadna hitparáda, porcie sú malé, personál neochotny a ceny vysoké. Ja som asi 10 minút rozmýšľal nad tým, prečo to tak je. Myslím, že som na to prišiel.

Slovák je veľmi hrdý človek. Neviem či to je sposobené tou holubičou povahou národa o ktorej spieval Filip a teraz aj Hudák, ale je to tak. Každý závidí každému a každý sa chce mať lepšie, ako ten druhý. Keď už nie naozaj, tak aspoň v očiach tých druhých. Každý chce za minimálny čas zarobiť maximum peňazí. Ale to nejde bez toho, aby človek nerobil čistý biznis. Ak chce za krátky čas vyprodukovať veľa statkov (peňazí) potrebuje mať šťastie a veľké vstupné kapitály. Čo má málo kto, preto veľa podnikateľov ide po druhej ceste. A tou je permanentné okrádanie klienta. Za každých okolností z neho vyžmýkať čo najviac. Slováci na veľa vecí nepovedia nič, veď oni sa hádať nebudú. V mnohých prípadoch aj majú pravdu, neoplatí sa to. Ja som ale prišiel na to, že keď sa s niekym pohádam, keď mu poviem, čo ma na jeho bare, reštarurácii serie, tak mi to pomože.

Problém je, že veľa podnikateľov si ani v dnešnej dobe neuvedomuje, že o zákazníka potrebujú bojovať. že tie časy, keď bola v meste jedna normálna reštaurácia sú už dávno preč a že vyhrá tá, ktorá má lepšie služby a nižšiu cenu. Lenže pri tom, že každý chce len zarábať a zarábať tak sa to takto nedá. Pred nedávnom som bol s kamarátom na čaj v jednej kaviarni. Mali sme jeden zelený a jeden ovocný čaj k tomu med. Za 3 dcl vriacej vody, dve vrecúška čaju som platil 2,8€... Skoro som z kože vyskočil. Nie žeby som na to nemal, ale vyhodiť 1,4€ za čaj mi príde naozaj veľa. Na druhej strane v mojej obľúbenej kaviarni mi už tretí krát po sebe nedovolili zaplatiť, pretože som im trošku pomohol. A tak kde asi pojdem? Tam kde na mňa čašník pozerá ako na žobráka, že pijem len čaj (aj keď za nekrestanské prachy) alebo tam, kde mi splnia všetko čo mi na očiach uvidia a aj keď si objednám čaj tak viem, že mi k nemu dajú sušienky alebo koláčik grátis lebo vedia, že keď budú normálny, tak ja sa tam veľmi rád budem vracat.

Trhová konkurencia je úžasný mechanizmus zdokonaľovania trhu. Preto by sme ako spotrebitelia mali brať doraz na to, že my sme tí, ktorý si vyberajú, kde strávia večer. Ak pojdeme tam, kde od nás pýtajú šialené peniaze za priemerné služby, tak ich podporíme, ale ak takéto podniky prestaneme navštevovať, tak oni skončia a na ich miesto može prísť niekto normálnejší, kto k sebe pritiahne viac ľudí. Máme slobodnú voľu a v každom meste je neuveriteľne veľa barov a podnikov. Treba si len vybrať ten, ktorý je "user friendly" a chodiť tam, nie tam, kde si z nás robia srandy ešte pred tým, ako si sadnem na stoličku.

Koncert Gregorians

Posledná bodka tohtoročného koncertovania bola naozaj výnimočná. S rodinkou, tetou Riou a Ivkou sme sa vybrali na Vianočný koncert Gregorians. Košice privítali gregoriánsky chorál zimou a mierným náznakom snehu.

Všetko sa to dialo v takmer vypredanej Steel Arene, na čo som sa veľmi tešil, pretože tá nepríjemná ozvena v Steel Arene počas koncertov bola práve na tomto koncerte viac ako žiadaná. Umocňovalo to u mňa atmosféru katedrály. Všetko sa to začalo diať o 1930, presnejšie o 1940. Prípustné 10 minútové zdržanie nebolo nič nepríjemné. Na začiatku ma prekvapili zvukom, čakal som, že to bude hlasnejšie, znelo mi to ako doma na veži. Po tretej, štvrtej pesničke sa zvuk upravil, alebo som si na to zvykol a už som si naplno užíval koncert. Výber piesní ma prekvapil, ale veľmi potešil. Povodne som totiž čakal, že budú hrať veľa chorálov. Hrali ale veľa, neuveriteľne veľa pesničiek, ktoré prerobili. With or without you, One od U2, Tears in Heaven od Claptona, Starway to Heaven od Zeppelinov, Baby join me od HIM, Fix you od Coldplay, mňa veľmi potešili vecičkou od Pink Floyd Wish you were here, zaznela aj nadherna zalezitost od GNR Sweet child´o mine, ale aj Angels od Robiho Williamsa.

Bol to v skutku vynimocny koncert, na ktory sa oplatilo ist. Efekty boli veľmi prijemne, zaujimave, dych vyrazajuce ale nevtierave. Muzikanti boli naozaj kvalitny, traja nemcuri, jeden na gitare, dalsi bicie a perkusie a treti klavesy. Všetci boli famozny, gitarista vedel kedy hrať jemne, kedy má pritvrdiť, kedy to má znieť rokovo a kedy melancholicky. Bubeník si vo viacerých veciach dával na perksiách nádherné etno rytmy, ktoré mi naozaj vyrážali dych a klávesák hral viac krát nádherné jazzové vychytávky. Fakt boli machri.

Celkový dojem z koncertu je vynikajúci, myslím, že všetko klapalo tak ako malo, bol to naozaj nádherný predvianočný zážitok.

Lokum a ine lakocinky

Už včera večer som rozmýšľal nad tým, o čom napíšem článok. Teraz už takmer 2 hodiny surfujem po nete a tlačím do seba čokoládu od kamošky Livushky (livusha.blogspot.com). Sladkosti. Zaujímavé sladkosti. Keďže mám sladké veci veľmi rád a rád skúšam nové veci, chute a podobne, tak sa Vám budem snažiť ponúknuť zaujímavé pohľady na sladkosti ktoré by ste určite mali aspoň raz za život ochutnať.

Sladkosť, ktorá má tú česť byť v tomto zozname na prvom mieste poznajú hlavne Turci a Balkánske krajiny. Je známa pod menom Turkish delit v Turecku, lokum v Turecku, Bulharsku, Macedónsku, Albánsku, Rahat v Rumunsku...

Je to vlastne makká želatína posypaná práškovým cukrom najčastejšie s ružovou, mentolovou alebo citrónovou príchuťou v ktorej može byť oriešok, najčastejšie pistácia alebo lieskové jadierko.

História tejto sladkosti sa datuje do 18. storočia, keď sultán oznámil svojmu zástupcovi ci ako ho mám nazvať, že už nechce do seba tlačiť tvrdé cukríky, pretože si pred chvíľkou zlomil zub. Ale že on má veľmi rád sladké, tak nech pre neho vymyslia makkú sladkosť. Jeho poradca Ali Muhiddin Haci Bekir okamžite utekal do vtedy hlavného mesta Istanbulu aby tam vynašiel makkú sladkosť pre svojho sultána. Po ceste do Istanbulu uvidel ruže ako kvitnú (Turecko je aj teraz známe tým, že v ňom rastie oveľa viac ruží ako v Holandsku) . Zrazu v ňom skrsol nápad.

Normálne mal Haci Bekir pocit, že ho sám Alláh ožiaril. Vbehol teda čo najrýchlejšie do kuchyne, Ruže dal do vody aby pustili chuť a začal pripravovať vodu, kukuričný škrob, cukor a tartarovú omáčku. To všetko spolu varil, potom do precedil, dal do formy, počkal kým to vychladne a stuhne, nakrájal to a posypal to práškovým cukrom, pretože sa to veľmi lepilo. A toto je vlastne recept na jednu z najkultovejších sladkostí balkánu a turecka. Recept sa doteraz veľmi nezmenil,

menia sa akurát tak príchute, že namiesto ruže sa do roztoku mieša už spomínaný mentol alebo hocičo iné, dnu sa pridávajú oriešky a podobne. Základ ale ostáva tak ako to vymyslel Haci Bekir. A ako skončil tento príbeh? Sultán bol nadšený novou makkou sladkosťou a Hacida poriadne odmenil. Ten si za to otvoril obchod so svojimi špeciálnymi makkými sladkosťami a verťe či nie, tento obchod funguje doteraz a dotearz ho majú v prevádzke priami potomkovia slávneho Haciho Bekira. Možete ho nájsť na

Istanbulskej adrese Eminonu, Hamidiye Caddesi 81, Hoybar.

Sinusoida

V živote je to ako v sinusiode. Raz ste hore, potom dole. Má to svoje výhody a aj nevýhody. Keď ste dole, tak možete byť optimista, lebo nižšie sa už ísť nedá a teda to ostane tak, ako to je, alebo to bude už len lepšie. V nedeľu večer to bolo dosť biedne, ale začal som všetko žehliť. Ešte pred 20 minútami som mal pocit, že je všetko v najlepšom poriadku, a že už sa blížim k dlho očakávanému vrcholu. Ale už keď to vyzeralo tak, že začínam mať jasno v tom, čo a ako so školou, že som si upratal izbu, že som konečne posrandoval s otcom a hlavne, že mi to už 3 dni brutálne klape s holkou, tak sa to opať posralo mám taký pocit. Zisťujem, že niekedy stačí úplná drobnosť, blbosť, nepodstatná vec a ten druhý trpí. Teraz neviem, že či trpím viac ja, alebo Ivka. A už teraz viem, že z toho ešte budú dozvuky dnes večer a možno aj zajtra a pozajtra a neviem kedy. A to ma dosť štve, pretože na zajtra som mal pripravený super program. Ale asi to bude musieť byť flexibilné a uvidíme, ako sa vyvinie situácia.

Rozmýšľam nad tým, že aké by to bolo, keby to bolo všetko ideálne. Kamoš mi minule povedal, že by to bolo úplne super, ale potom by ma to prestalo baviť. A myslím, že má pravdu. Práve tie próblemy a ich riešenia nám pomáhajú ostať ľuďmi. Nájsť si priateľov, ktorý nám pri pivku a cigaretke poradia a pomožu. Mať okolo seba ľudí, ktorým pri rannej káve poradím ja. Toto je krásne na tom našom podrbanom sinusoidnom živote. Že sa snažíme a neprestávame. Máme svoje ciele a ideme za nimi. Aj keď niekedy je potrebné poriadne ale poriadne zaťať zuby a usmiať sa, aj keď za normálnych okolností, by sme rozbíjali všetko v okruhu 15m.

A rada ako prekonať výkyvy sinusoidy? Jen vytrvat....:)

Mikuláš, darčeky a iné

Včera večer som ostal naozaj veľmi prekvapený. Ako 23 ročný koň som predpokladal, že ku nám už Mikuláš nezavíta, keďže aj obaja moji mladší bratia už sú dospelí a jediné, čo by nám mohol Mikuláš doniesť by boli cigarety, alkohol a benzín do auta. S Ivkou som mal Mikuláša vybaveného na dnešný večer, tak som včerajšok využil na kino. Podarilo sa mi nahovoriť celé mužské osadenstvo rodiny na Inglorious bastards. Opať to dávali v kine a opať som cítil potrebu vidieť to uz po piaty krát. Tak sme sa teda vybrali. Po kine rýchlo domov a na jedálenskom stole nás čakal veľký darčekový koš a v ňom veľa sladkostí, ovocia a hlavne tradičných burákov. Po vybavení formalít som sa odobral do izby pozrieť maily a pomaly ísť spať. Na stole som našiel krásny modrý Mikulášsky balíček. Povodne som si myslel, že to si robia rodičia srandu, tak som to k nim išiel preskúmať. Nikto nič nevedel. Potom mi napadla sesternica, tak som zisťoval, či podobnú nádielku dostali aj bratia. Nie. Tak kto ma potom tak prekvapil? S pocitom radosti a nepokoja od koho je tento zázračný balík na mojom stole som ho otvoril s tým, že jeho obsah mi napovie niečo o jeho darcovi. Podarilo sa. Podarúnky jednoznačne nasvedčovali tomu, že to má na svedomí moja najdrašia Ivka. Doteraz neviem ako to spravila, pretože ona zaryto mlčí a viem, že kľúče od nášho domu ešte nemá. Doma sú všetci ticho a nikto mi k tejto veci nevie nič povedať. Každopádne, som aspoň opať raz na malú chvíľku veril, že bol u nás Mikuláš a že mi priniesol darček. Je však super, že ten Mikuláš je niekto, koho veľmi ľúbim a niekto, s kým chcem byť.

Dúfam, že sa mi podarí prelomiť informačné embargo ohľadom importu balíčka na stol v mojej izbe už dnes. Ak nie, tak nevadí. Dúfam len, že aj moj netradičný Mikuláš Ivku poteší tak, ako ten jej potešil mňa.

O to predsa ide nie? Aby sa ľudia robili šťastnými. Ivka urobila šťastnou mňa a ja chcem potešiť ju, ale pritom mam ešte dosť štastia na to, aby som potešil ďalších dvoch ľudí. A tak sa postupne može obšťastňovať celý svet. Keď začneme na Mikuláša, Vianoce by sme mali mať nádherné.

Úplne vážne

Aby ste vedeli, čo máte robiť keď ku Vám príde Dedo Mráz.

Pilsner win

Minule som si robil poriadok na externom HDD a našiel som tam priečinok Hry. Tak som si ho otvoril a začal som sa prehrabávat medzi desiatkami hier. Niektoré boli naozaj staré veci, ktoré som hrával ako malý chlapec, niečo boli záležitosti z minulého roka. Niektoré som mal rád veľmi, iné menej. Jednu z tých, ktoré som hrával veľmi rád som tam našiel tiež. Z nostalgie som si ju zahral a keď som ju tak hral, tak mi napadlo, že aká je tá hra vlastne dokonale jednoduchá.

Volá sa Pilsner win ak sa nemýlim a je to o tom, žedo bedničky ktorú ovládate myšou vám padajú plzeňské pivá. celý čas pritom čumíte na logo spoločnosti. Vpravo je krásna kočka, ktorá sa s pribúdajúcimi fľašami v bedničke vyzlieka. Za každých 20 fliaš ide niečo dole. Nebudem klamať, keď som to hrával, stále som sa tešil na to, ako tú holku vyzlečiem a uvidím, či je aj v skutočnosti taká, akú som si ju predstavoval. Nebudem klamať, vyzliesť sa mi ju podarilo minulý týždeň, a aj to len podprsenku. Viac ako 10 000 bodov sa mi nepodarilo nahrať, čo je vlastne 100 fliaš v prepravke. A to je aj minimálny poplatok za pohľad na prsia jednej z troch mladých slečien.

Táto hra ale útočí na mužskosť tak krásne a dokonale, že som si to uvedomil až po viacročnom hraní a študovaní marketingu ako takého. Muž má rád pivo, zábavu a ženy. To vedeli už starí rimania, aj keď oni boli relativne kultúrny národ, preto Cézar preferoval chlieb, vodu a hry. Smoliak so Svěrákom v Cimrmanovej hre Akt (alebo Hospoda na Mýtnice? už si nepamatám) boli zástancami slovného spojenia ženy, víno zpěv. Ja som za presné vyjadrenie, aj keď Smoliak a Svěrák nie sú ďaleko od mojho vnímania muža a jeho zmýšľania. U mňa to teda je tak, ako som už napísal pivo, zábava, ženy (zvolil som abecedné poradie, všetky sú rovnako doležité pre zdravý vývoj mužského jedinca).

A presne toto vedeli aj prpogramátory hry. Preto tam je veľa piva a žena ktorú je potrebné hravým a zábavným sposobom vyzliecť. Muž pritom vidí stále logo kvalitného českého piva ako sa pri ňom vyzlieka žena. to neuveriteľne masíruje jeho mozgové bunky a to až do takej miery, že sa mu to vryje hlboko do mozgu. A čo sa mu vryje hlboko do mozgu? No buď to pivo, alebo nejaká žena. Keďže jednoz toho už v hlave mať musí. Tak si dá pivo a potom ženu, alebo naopak, ako len chce a ako a či mu to žena dovolí. Každopádne, ak bude vyjednávať može mať obe, minimálne však jedno z toho.

Pilsner spravil úžasnú hru. Bud sa v dosledku tejto hry vypije viac piva, alebo sa narodí viac detí, ktoré sú potencionálnymi klientami tejto značny v horizonte 18 rokov. A to už nebudem hovoriť o tom, že každý správny chlap si dá večer pohár dobrého oroseného pivka hneď potom, ako svoje deti uloží spať do postele.

A aby ste vedeli, o čom rozprávam, prikladám aj videjko, kde niekto nahral na tejto hre 13200 bodov. Holka je teda hore bez, takže tí, ktorí náhodou čítate moj blog a máte menej ako 18 NEPOZERAJTE TOTO VIDEO!!! Ďakujem veľmi pekne :)

Úplne vážne

Tak toto je jednoznačne najlepšia časť relácie Úplne vážne. Kodoň a Trnka sa tentoraz pos labšom období nenormálne prekonali, latku dali neuveriteľne vysoko. Keď som to videl tak som bol najprv smutný a nešťastný, potom som nad tym rozmýšľal, až som v tom objavil podstatný skrytý zmysel... Úplne vážne vám poviem, je to pecka:)

Každý bol raz dieťa. Aj tí, čo sú najnižšie, ale aj tí najvyššie.

Poučme sa z chýb, ktoré formujú náš štát.

Ranný článok po 64 dňoch

Po dlhšej, dvoj mesačnej odmlke dávam o sebe a o všetkom naokolo opať na známosť že žijem. Posledné ob dobie to vyzeralo len na prežívanie, bolo toho naozaj veľa, nestíhal som ani spať a nie to ešte písať články. Moj plán na začiatku tohto roka vyzeral tak, že napíšem 69 článkov:P to sa ale asi nepodarí, keďže potrebujem ešte 19. Ale čo nebolo, može byť.

Za tie dni, týždne, čo som nepísal som sa ocitol v Banskej Bystrici, perfektne som si pocestoval a prišiel som na to, že dnes sa nedá spoľahnúť už ani na medzimestkých prepravcoch, ktorý raz idú, potom nie. Pri voľbách som vo volebnej komisii pozoroval, ako sa pomaly a isto naša republika farbí do červena. Ako sa odkaz revolúcie, ktorá tu bola pred 20 rokmi dostáva do zabudnutia a k moci sa dostávajú tí, ktorí by tu už naozaj nemali čo hľadať. Sledoval som ako to vyzerá s pozemkovým fondom, tešil som sa s vedcami z CERNu keď spustili urýchľovač. Hádal som sa s frajerkou tak, ako ešte nikdy. Neuveriteľne som sa opil. Prišiel som o kamaráta. Namontoval som si rebrinu. Kúpil som si mikinu a nohavice. Rozmýšľam čo na vianoce. Po troch rokoch som sa stretol s bývalou. Bol som na neuveriteľnom koncerte Alica Coopra. Udobril som sa s frajerkou. Rozmýšľam, čo kúpim na Vianoce. Som hrdý na Trnku a Kodoňa za ich poslednú časť ich relácie. Analyzujem si život a dávam si veci dokopy. Naučil som sa azbuku. Veľa som sa učil.

To je to, čomu som sa posledných 64 dní venoval. Prišiel som na to, že už od čias Daidala a Ikara, Da Vinciho, alebo bratov Wrightovcov majú ľudia jeden cieľ. Lietať. Nemyslím to len tak, že sadnú do lietadla a idú na druhý koniec sveta. Ale na to, že chcú mať super život, chcú ho prežiť šťastne a naplno. Nie vždy sa to ale podarí. Vtedy človek padá, ale stále chce lietať. Je super, keď má práve vtedy okolo seba ľudí, ktorý ho postavia a povzbudia ho v tom, aby ďalej skúšal lietať. Ja takých ľudí okolo seba mám a som za to veľmi vďačný. Veď, čo by to bol za život, keby sme sa cez neho plazili po zemi ako mravce a vobec si ho nevychutnali?

Život nie je o počte nadýchnutí, ale o počte chvíl, ktoré Vám dych berú.