nedeľa 29. júna 2008

Dávam si pauzu!

Celý budúci týždeň budem v detskom tábore (ako animátor samozrejme:) ), takže nebudem môcť písať. Ale presne o týždeň o takomto čase už budú na nete hodené nové články o tom, ako bolo na Dobrom festivale, ako bolo v tábore a nejaké moje úvahy o súčasnom dianí doma a vo svete.

Prajem Vám úspešný týždeň:)

utorok 24. júna 2008

Existuje skutočná láska?


Pred zopár mesiacmi sa jedno dievča, na ktorom mi neuveriteľne záleží rozišlo po štyroch rokoch s priateľom. Brala to naozaj ťažko. Veľmi som sa jej snažil pomôcť, no doteraz neviem, nakoľko som bol úspešný. Ale vzhľadom na to, že sme v relatívne častom kontakte, mám taký pocit, že som nič nepokašľal, ináč by sme už v kontakte asi neboli. Keď sme sa minule stretli v našom obľúbenom podniku, tak sme rozbehli debatu o tom, či existuje skutočná láska, pretože ona na tú lásku už neverí. Ja som jej na to povedal, že samozrejme že existuje. Veď jej aj moji rodičia sú spolu už viac ako 20 rokov, a sú šťastný. Ale jej to nestačilo. Tak som spravil prieskum o tom, čí ľudia veria na lásku. Oslovených bolo 30 náhodných ľudí rôzneho pohlavia v kaviarni. A výsledok? 23 ľudí verilo a 7 neverilo.

Ale čo to láska vlastne je? Aké sú jej podoby? Pýtal som sa na to viacerých ľudí. Láska môže byť k hocičomu a dala by sa to charakterizovať ako neuveriteľná túžba vlastniť, ovládať, manipulovať. To ale skutočná láska nie je. Skutočná láska sa dáva. Je o obete, o dávaní, nie o braní. Ak hovoríme o láske medzi mužom a ženou (pre účel tohto článku iné formy lásky zavrhnem) môžeme hovoriť o citoch a neskôr o manželstve. V manželstve by mali byť obaja partneri zrelí na vzťah a zároveň by mali jeden k druhému prechovávať neskonalú úctu. Niekedy trvá roky kým sa vzťah (priateľský, kamarátsky, milenecký) transformuje na vzťah založený na hodnotách, ktoré tvoria základ manželského zväzku. Niekedy to trvá iba okamih.

14. júna sa moja sesternica vydávala. Brala si muža o 17 rokov staršieho. Keď som sa s ním rozprával, tak som prišiel na to, že on celý život buď hľadal tú pravú, alebo sa spamätával z toho, že nejakú stratil. Potom mu moja sesterka poslala nejaký mail. Peťo nemal ani šajn ako Mijka vyzerá, čo robí, aké má záujmy, koľko má rokov, odkiaľ je... Nevedel o nej nič ale zrazu vedel, že ona je tá pravá. Po polročnej známosti za ním Mijka odcestovala do Sydney. Po roku sa zobrali a o zoprár mesiacov sa ich rodinka rozrastie o malého potomka.

Skôr, alebo neskôr, si takmer každý uvedomí, že láska existuje, a že je všade okolo nás. Len si ju treba vedieť všímať. Pretože keby nebolo na tomto svete lásky, tak by som nebol na svete ani ja, môj blog, nebola by na svete moja mamka a ocino, neboli by na svete ludia ako Peťkan a mnohí ďalší ktorých mám veľmi rád a na ktorých mi neuveriteľne záleží. Keby nebolo lásky, tak by na svete nebola ani Mijka a Peťo. A keby nebolo lásky, tak by teraz spolu nečakali bábo.

Murphyho zákony platia aj tu. Väčšinou chceme niekoho, kto o nás nemá záujem, a o nás má záujem niekto, o koho nemáme záujem my. Aj na základe toho je zrejme potrebné, pre skutočnú lásku aj trpieť. Možno to znie ako sentimentálne klišé, ale myslím, že je to tak. Lebo keď pre niečo netrpíte, nezapierate sa, neobetujete sa pre niečo, tak vtedy si nedokážete vážiť skutočnú hodnotu. Ak sa obetujete, tak si to vážite. A veľkost obety je priamo úmerná veľkosti toho, ako si to neskôr budete vážiť.

Biblia: Prvý list Korinťanom, kapitola 13, verše 1 – 13:

1Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
2A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
3A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

4Láska je zhovievavá, láska je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechváli, nenadúva sa,
5nechová sa neslušne, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
6neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
7všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
Láska nikdy neprestáva.
Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.

9Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
10ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
11Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
12Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

Re: UNOSTAR streetshow

Včera večer som sa dostal na zaujímavú akciu. Moja sesternica Lucka tancuje v tanecnej skupine UNOSTAR a včera mali vystúpenie. Táto skupina má okolo 200 členov a venuje sa modernému tancu v štýle disco, jazz, muzikál a hip-hop. O tom, že táto tanečná skupina je naozaj úspešná svedčia medaile a diplomy, ktoré ma Lucka na stene, ale aj fakt, že na tohtoročných Majstrovstvách Európy získali tri tituly Majstrov Európy v modernom tanci.

Ako bývalý tanečník som mal to šťastie, že som vedel z ich prejavov vyčítať viac ako normálni ľudia, ale zároveň som si všimol aj nedostatky, ktoré si možno bežný človek nevšimne.

Dej predstavenia sa odohrával na predmestí Chicaga, presnejšie na jednej z množstva tmavých ulíc. Deň práve striedal noc. Ľudia začínali žiť svoje každodenné životy a hra bola v znamení toho, čo sa práve deje na ulici. Keby som si to však neprečítal v bulletine, tak o tom nemám ani šajn. Jednotlivé časti boli zvláštne poskladané a divákovi sa často mohlo stať, že absolútne nechápal, čo práve tanečníci na pódiu predvádzajú. Celkovo to bolo trošku chaotické. Ale jednotlivé tance boli famózne. Je to ako s mojím obľúbeným vínom Torontes Tardio. Celkový dojem je veľmi zaujímavý, pretože na jazyku máte doslova bombu rôznych chutí. No keď sa zamyslíte nad jednotlivými chuťovými odtieňmi tohto vína, pocítite tam citrusové ovocie, ananás a vanilku. A vtedy to je výnimočné. Problém predstavenia, bol aj v jeho teplote. Tak ako víno, sa má podávať pri správnej teplote, tak aj predstavenie by malo mať svoju teplotu. Tu sa to trošku prepísklo a jednotlivé choeografie boli divákovi dodávané pri príliš vysokých teplotách, čo trošku ubralo z celkového dojmu rpedstavenia.

Jednotlivé variácie však boli odtancované famózne. Často sa mi stávalo, že som absolútne nesledoval dej, len som sa nechal unášať krásou a dynamikou pohybu, ktorý bol prezentovaný v tých najrozmanitejších podobách. Umne poskladané tanečné prvky, mixované do jedného tanca s naozaj premyslenými kostýmami. Hodné trojnásobných Majstrov Európy. Malé chybičky v jednotlivých variáciách sa dajú odpustiť, veď mnoho ľudí si ich ani nevšimlo.

Čo sa týka technického prevedenia vystúpenia, už dávno som sa nestretol s väčším protikladom. Svetlá boli naozaj očarujúce a výborné. Svetelná šou na javisku mi často brala dych. Hudba mi tiež často zobrala dych. Piesne boli volené veľmi dobre. Mnoho z piesní sú všeobecné známe hity a ten zvyšok poznajú tanečníci a internetový maniaci. Keďže patrím do každej z týchto skupín poznal som viac ako 90% piesní. Problém bol v tom, že mix jednotlivých piesní bol často spravený natoľko neodborne, že som mal pocit, že technici majú problémy s prehrávačom hudby. Potom mi došlo, že to tak má byť. Musel som sa chytiť za hlavu, lebo mi to pripomínalo moje časy, keď som sa v 13 rokoch hral na DJ. O hudbe som vtedy vedel veľké hovno, ale mixoval som jedna radosť. Aspoň mi to prinieslo chvíľku nostalgie.

Celkový dojem z predstavenia je však očarujúci. Neuveriteľné množstvo energie, svetelných efektov, dobrej hudby a to všetko na jednom mieste v jednom čase. Vystúpenie malo sad a dynamiku. Dalo sa z neho veľa čerpať. Je mi jasné, prečo sú takí uspešní. Teším sa na ďalšie vystúpenie a dúfam, že tie mixy pesničiek sa trošku zlepšia. Potom to bude na 100%. Včera to bolo na 95%. Ale zimomriavky som mal aj tak. A to bolo v sále cez 35 stupňov!

nedeľa 22. júna 2008

Dreveník 22072008


Mám za sebou neuveriteľne krásny, ale náročný deň. Všetko sa to začalo o 06:30 na železničnej stanici, kde sa zišla skupinka ľudí v zložení: Ja, Ďuri (Kyblik), Matúš (Bog) a Matúš (Orky, Šuni). V tom čase bolo 21 stupňov.

O deviatej sme už boli v Spišskom Podhradí a čakala nás hodinová túra na Dreveník. Zvládli sme to za 40 minút. Potom sme sa najedli, rozložili sme si veci a začali sme liezť. Keď sme liezli časť Amerika, prišiel tam liezť aj nejaký pán, ktorý v roku 1976 ako prvý zaistil tieto cesty. Bola to pre nás veľká česť spoznať ho. Vysvetľoval nám ako to vtedy chodilo. Problém bol len v tom, že každé jeho druhé slovo, bolo neuveriteľne oplzlé. Keď sme sedeli hore na platni a oddychovali po ťažkom výkone, vyliezol aj on. Mal krátke kraťasy, z ktorých mu trčali boxerky a z boxeriek mu vytŕčala jeho mužnosť. Okomentoval to slovami, ktoré sa v tomto skromnom, pseudo literárnom zväzku ani neodvážim napísať. Potom sme sa s ním už nebavili, bolo nám to trápne.

Počas najväčšej horúčavy sme šľapali 30 minút kým sme nenašli jaskyňu, kde sme sa chceli najesť a trošku ju preskúmať. Tak sme sa v tej kose najedli, Ďuri spravil fakľu, Orky bol na potrebu a išli sme dnu. Bolo to neuveriteľné. Hodinu sme pobehovali po verejnosti neprístupnej jaskyni, plazili sme sa po hline, v snahe nájsť niečo zaujímavé.

O štvrtej sme už boli opäť na Drevách. Dali sme si krátku pauzu a ja som si potom vytiahol Jubilejnú, alebo Šípový ker. Neviem ktorá z tých dvoch to bola, lebo cesty som nejako mixoval. Ale základ je ten, že som sám vytiahol 25 metrovú cestu za 6. Týmto ďakujem Bogymu za super istenie.

Po tomo kúsku sme sa vybrali liezť na krátky, ale o to technickejší Táborový plameň za 6+. Veľká makačka to bola, spotili sme sa teda kvalitne, ale zvládlo sa to.

Po tejto veľkej námahe nasledovalo už len zbalenie sa a opäť pol hodinové šľapanie dole do Spišského Podhradia. Bol to úžasný deň s množstvom peckových zážitkov, ktoré prajem zažiť každému.

Fotky z tejto akcie budú do zajtra (pondelok 23072008) na mojom web albume: www.bilko.salem.sk . Tak sa na to pozrite ak chcete vidiet fotodokumentáciu a Orkyho a mňa hore bez:P

sobota 21. júna 2008

Moja NAJ veta:)

Toto som minule napísal kamoške pri jednom z rozhovorov a nejak mi to spätne poslala, aby som si uvedomil, čo som vlastne napísal:) napísala mi, že mam vkus, a ja som jej na to odpísal toto:

Nie, to ty ho mas...:P lebo ja ho mam tak, ze nejaky mam, a ked ma niekto taky, aky mam aj ja, tak to ten druhy ho ma nie ja...:P nebudem na seba hovorit ze ho mam, lebo sa to nepatri...:P

Že vraj hlboká myslienka...:) tak som sa o ňu chcel s Vami podeliť:)

sobota 14. júna 2008

Ruská rošáda

Kto je skutočnou hlavou štátu Rusko? Je to ešte stále Vladimir Putin, alebo je to už Dmitrij Medvedev? Po nedávnych prezidentských voľbách sa stalo zopár veľmi zaujímavých parlamentných zmien. Kremeľ ovláda Putinov nástupca Medvedev. Ten bol v prezidentských vľbách kandidát číslo 1, pretože ho podporoval sám Putin. Tým pádom sa jeho moc v Rusku rozšírila. MEdvedev ako dlhoročný Putinov spojenec je zaviazaný Putinoi, nielen kôli vďake za prezidenstké kreslo.

Putin má teda v rukách celú moc v Rusku, keďže parlament, schváli všetko, čo Putin navrhne a rovnako to následne schváli aj kancelária prezidenta.

Hneď po Moskovskej rošáde boli na rade klasické personálne zmeny, pri ktorých sa Putinova pozícia ešte posilnila. Viac ako 70% najvplyvnejších postov v Rusku ovládajú ľudia blízky Putinovi. Všetci vicepremiéri sú Putinovi starí známi z čias jeho pôsobenia v KGB. Rovnako tito ľudia ovládajú aj Ruskú tajnú službu, spravodajskú službu a samozrejme Ruské továrne na ruble Gazprom a Gaznefť.

Putin teda rozohral naozaj kvalitnú šachovú partiu hodnú jeho úhlavného opozičného nepriateľa Garryho Kasparovského. Ostáva nám len dúfať, že správy z Kremľa budú prospešné pre Rusko ako také a rovnako aj pre bilaterálne vzťahy EÚ a Ruska a samozrejme USA a Ruska.

Myslím, že obavy svetového spoločenstva z príliš ofenzívnej Putinovej hry sú opodstatnené. Putinov ťah s hliadkovacím lietadlom nad Tichým oceánom už niečo naznačil. Uvidíme, aký to bude mať koniec.

utorok 10. júna 2008

3x a dosť!!!

Ako ste zrejme postrehli na bilboardoch a rôznych iných reklamách, včera sa v Košiciach uskutočnil koncert bratov Muchovcov, Vlastu Redla a skupiny Čechomor. Ako inak, na tomto podujatí som jednoducho nemohol chýbať.

Ak budú aj ďalšie dve koncerty také, ako ten Košický, myslím, že to bude naozaj 3x a dosť. Koncert začal asi s 20 minútovým oneskorením. Mal som lístky na státie a veľmi som sa tešil na to, ako sa konečne vyskáčem. Priamo v hale ma potom samozrejme prekvapilo množstvo stoličiek, na ktorých sa sedelo. Takže to je uz druhé veľké mínus pre tento koncert. A to sa ešte ani nezačalo hrať. Na začiatku prišli svetoznámi bratia Muchovci, ktorí hrajú nádhernú terchovskú hudbu. Boli štyria a dvom nešiel mikrofón, čo zvukárom počas celého vystúpenie zjavne nevadilo. Po nich prišiel Bolek Polívka, aby povedal zopár svojích zážitkov, no gro jeho vystúpenia bolo to, že skúšal, ktorý mikrofoń ide a ktorý nie. Komunikácia s publikom sa zúžila na otázku Slišíte mně? Po ňom nastúpil český folkový pesničkár Vlasta Redl. Opäť skúšal všetky možné mikrofóny, kým prišiel na to, že až jeden funguje. Pieseň odspieval tak, že gitaru dal pred mikrofón aby ju bolo počuť a on as snažil vŠetko prespievať. Potom zaujal polohu, ako keď futbalistu trafí lopta do brucha a takto prehnutý spieval do mikrofónu. Neskôr mu jeden zo zvukárov podal kábel, aby si tam napojil gitaru, keď to nešlo, Vlasta nám všetkým oznámil: Já se na to múžu ......! A začal spievať bez ajkejkoľvek techniky. Pri ďalšom pokuse o napojenie sa na zvuk začalo všetko neuveritelne trúbiť a pískať a ľudia začali byť kvalitne nervózny. Potom si samotní ľudia vyžiadali prestávku, mnohí sa dožadovali vrátenia vstupného. Po 20 minútach opráv prišiel na pódium opäť Bolek, ktorého už bolo aj počuť a povedal zopár príhod zo života. Potom dokončil vystúpenie Vlasta, opäť prišiel Bolek a potom začal hrať Čechomor. Nevýhoda bola to, že 99% ľudí tam sedeli ako knedle a ako keby nemali radosť z hudby. Atmosféru kazili predošlé zážitky, to že sa sedelo a nedalo sa tancovať a to, že na pódiu bolo veľa svetla, ktoré svietilo aj ľuďom do očí.

Aj napriek tomu si myslím, že Čechomor odohral kvalitný koncert. Nedalo sa im nič vyčítať, zvládli to majstrovsky, Nebolo to však ono, Koncertu chýbalo napätie, rozvášnené publikum, spievajúci mladí ľudia a nie prominenti sediaci v prvých radoch. Myslém si, že och najlepší koncert bol pred niekoľkými rokmi na Spišskom hrade, atmosféra na tomto koncerte bola priam hmatateľná. Rozhiodne čechomoru neprospela ani spolupráca s Vlastom Redlom a Bolkom Polívkom, Mnoho ľudí ako som sa dozvedel aj z rozhovorov na koncerte tam išlo práve kôli Bolkovi, alebo Redlovi. A tak bola Základňa Čechomoru o niečo oslabená. Druhý dôvod je ten, že najlacnejší lístok stál 490 korún. čo si mnoho ľudí nemôže dovoliť.

Do ďalších koncertov prajem Čechomoru schopných technikov, kvalitné svetlá, šialené publikum a lepšiu dramaturgiu.

A ešte jedna vec na záver: Evka, ďakujem za príjemný koncert:)