Po dlhej odmlke opäť píšem. Normálne si až divne pripadám, lebo mám pocit, že som vyšiel z cviku, že nejak neviem písať. Ale konečne to na mňa prišlo tak píšem. Viem, že som tak ako vždy premeškal veľa zaujímavých tém. Ale tak nejak vyšlo.

Začal mi letný semester, mám veľa prác, ktoré musím napísať, začíname riešiť letný tábor, raz do týždňa som sa rozhodol liezť a chodiť na plaváreň. Začínam s geocachingom a celkom sa na to teším.

Teraz si vysedávam v Nebre a pozerám na Ivku, ktorá dnes prvý krát robí. Nenormálne jej to za tým barovým pultom sekne. A ja som veľmi šťastný, lebo konečne chodím s čašníčkou z Nebry.

A keď sme už pri tej Nebre... Je to miesto, ktoré dokáže pochopiť len ten, kto tam trávi veľa času. Ten, kto tam ide raz za čas opiť sa to nikdy nepochopí. Ja tu chodím už štyri roky a začínal som tak, že som tu chlastal ako dúha. teraz si sadnem, dám si kávičku, kofolku alebo občas aj nejaké to poldeco, ale už sa tu tak neopíjam. Sú teórie, ktoré hovoria o tom, že muž potrebuje občas odísť do jaskyne a každý muž má tu jaskyňu inú. Je to miesto kde ide keď sa cíti zle, kde uvažuje a konzultuje. Moja jaskyňa je Nebra. Stále tu stretnem niekoho, s kým viem pokecať, s kým si vieme dohodnúť nejaký zaujímavý výlet a podobne. Fakt si neviem predstaviť, že by som nemal miesto, kde by som sa nestretával s ľuďmi, ktorý majú podobné záujmy ako ja. Určite si teraz myslíte, že ako pravoverný Nebrák sa zaujímam iba o alkohol. Ale to je blud. My Nebráci už ani veľmi nepijeme, my sme práve tí, ktorý tu majú svoju jaskyňu, kde pri jednom pivku preberieme čo chceme, dohodneme si výlet, lezenie, bike, plávanie a podobne. Je to proste miesto, ktorého sa nikdy nechcem vzdať a nech budem kdekoľvek tak viem, že vždy keď budem v KE, tak sa do Nebry vrátim. Už len pre tie stovky spomienok ktoré som tu za tie roky nazbieral...

Fico, SDKU, smrť a voľby

Už nejaký ten mesiac je takmer každému zodpovednému voličovi jasné, ža sa pomaly a isto zvolebnieva. Teraz to veľmi jasne potvrdil náš premiér Róbert Fico, keď vytiahol kauzu o financovaní najsilnejšej opozičnej strany SDKU. Pán politológ Kusý sa vyjadril, že je to ako v porekadle zlodej kričí, chyťte zlodeja. Nemohol mať väčšiu pravdu. Je jasné, že financovanie politických strán je taký zložitý mechanizmus, že mu rozumie len málo zasvätencov. Veľmi by ma zaujímalo, ako sa môže stať, že najväčší protivník SDKU a opozície má takéto informácie. Neviem nakoľko sú pravdivé, myslím, že Fico niečo tuší, že nejaké informácie má, zvyšok si pospájal a ináč trepe dve na tri. A vychádza mu to.

Fico mi už dlhšiu dobu pripomína baliča žien na diskotéke. Ten presne vie, že čo má kedy hovoriť, keď chce nejakú babu dostať do postele. Vie aké vety má používať, vie kedy ich má povedať a s akým tónom. Neviem, či sa Fico učil na diskotékach alebo niekde inde, ale naučil sa to dokonale. Vie čo ma kedy na koho vytiahnuť tak, aby to jeho protivníkovy najviac ublížilo a aby to jemu pomohlo. Kauza financovania SDKU Ficovi pomôže získať nejaké to percento, SDKU to nejaké to percento odoberie a predpokladám, že SaS si opäť polepší na úkor SDKU.

Na poslednej tlačovke Fico spravil úžasný ťah. Pridal čerešničku na torte, dal tomu všetkému punc grandióznosti. Povedal presne tú vetu, ktorú chce dievča na diskotéke počuť. Chlapec bude mať príjemnú noc a Fico zrejme vyhraté voľby. Tie sa teraz nevyhrajú na billboardoch s Ficovým zvláštnym úsmevom. Tie sa vyhrávajú v tieto dni podľa mňa. Ale k veci. Fico oznámil, že sa bojí o svoj život, kvôli kauze ktorú sám vitiahol. Nenápadne tak naznačil, že kto môže stať za jeho možnou smrťou. V tomto sa mu čudujem. Myslím, že takmer každý pravicovo zmýšľajúci volič, si počas Ficovho volebného obdobia aspoň raz želal jeho smrť. Niekedy viac, inokedy menej krutú. Ale to, že Ficovi to došlo až teraz, je pre mňa trošku zarážajúce. Ale opäť to vytiahol v správnu chvíľku. Aj chlapec na diskotéke čaká, kým sa dievča pripije, zatiaľ jej rozpráva nejaké bludy a potom jej navrhne pozrieť si u neho jeho zbierku motýľov.

Ficova obava z jeho smrti je opäť ďalší ťah, ako na seba pripútať pozornosť médii. Postavil sa do roly človeka, ktorý riskuje vlastný život preto, aby bol svet, alebo minimálne Slovensko pravdovravnou a neskorumpovateľnou krajinou. Je to ako s Berlusconiho napadnutím v Miláne. Aj tam bolo veľa polemík, že to bolo plánované, aby sa mu zdvihli preferencie, čo sa aj stalo.

Myslím, že Dzurinda nemal odchádzať z kandidátky SDKU. Podľa mňa, mal odísť z predsedníctva a v kandidátke sa posunúť za prvú 15. Keď ho ľudia budú chcieť, dajú mu preferenčný hlas. Voľby opozícia nikdy nevyhrá, kym si nenájde a nevychová druhého Fica. Človeka, ktorý bude drzý, ktorého budú média a hlavne voliči vo veľkom počúvať, ktorý bude v ich očiach hrdinom a národnym spasiteľom a ktorý bude vedieť rozprávať tak, ako Fico. Jedine tak ich vyhrá. Veď, Dzurinda nikdy nevyhral voľby. Mečiar a Fico áno. Lebo oni sú osobnosti, ich národ miloval. Dzurindu nie. Preto potrebuje opozícia a hlavne SDKU nájsť toho správneho človeka. Dosť sa hovorí o Radičovej, ale myslím, že ona nie je tá pravá. Nie teraz. Ako prezidentka áno, ako predsedníčka SDKU v mierovom období áno. Ale teraz je SDKU vo veľkej vojne, ktorú musí vyhrať. A na zvládnutie konfliktov Radičová podľa mňa nemá. Ale neviem, kto na to zo súčastných štruktúr SDKU má. vyzerá to tak, že v týchto voľbách dokáže poraziť Fica len on sám. A pri jeho mediálnej a rečníckej zručnosti je to viac ako vylúčené.