Vianoce

Aj keď trošku oneskorene, ale predsa. Chcem Vám všetkým zapriať nádherné Vianočné sviatky prežité v pokoji v kruhu najbližších. Ale myslím, že to už máte za sebou. Chcem sa s Vami podeliť o zážitky posledných 30. hodín.

Štedrá večera prebehla bez vážnych komplikácií. Za zmienku stojí, že sme pili Pavelkov Paves 2006. To je to víno, ktoré pila Alžbeta II. keď bola občumovať našu vlasť. Ale aj tak si myslím, že je to veľmi kyslé (pre somelierov suché) víno. A babke sa podarilo zlomiť cibuliakovú vidličku. Takže porcelánová rúčka sa jej zlomila v ruke. Snažila sa to zamaskovať, ale nepodarilo sa. Keď sme na to prišli, tak som sa rozhodol, že jej prinesiem novú vidličku. Keď som sa vrátil, tak tú starú mala poskladanú, ruky mala zababrané od zemiakového šalátu, z ktorého vyťahovala kúsky vidličky a zvyšok rodiny len v nemom úsmeve sledoval čo sa deje. Po večeri prišli na rad podarúnky. Naši boli nesmierne prekvapený z pozemku na Mesiaci, ktorý obdržali. Po dlhom zisťovaní sa nám podarilo prísť na to, že náš sused zo západnej strany je sám najsexi muž planéty a úžasný herec George Coolney. Oco mal z toho veľkú radosť a vyjadril sa, že za druhého suseda by chcel Johnyho Depa. Nebol by som proti.

Dnes sme tak, ako každý rok, chodili koledovať. Zbierali sme peniažky pre deti v Sudáne. Peniaze išli deťom, pálenka nám. Mix v podobe v ružového šampusu, dvoch slivovíc, dvoch hruškovíc, dvoch fernetov a becherovky bol celkom vražedný. Zhodli sme sa na tom, že by sa malo ustanoviť, že koledníci budú dostávať len jeden druh alkoholu. S Tomim sme si potom na milovanej Slovnaftke kúpili ešte hruškovicu a tá padla za vlasť pri kartách a super pokeci. Takže dnešok bol veľmi krásny deň :)

Ešte raz Vám chcem všetkým zapriať nádherné sviatky a úžasnú zajtrajšiu zábavu, keďže je Štefana, tak všetkým Štefanom (a aj Peňovi) všetko najlepšie. A špeciálne chcem pozdraviť najlepšieho Považana a Miu a ich Miška. Že na Vás myslím, a že každý pohárik ktorý vypijem je na Miškove zdravie:)

Vianočné stresy

Už sa len dva krát vyspím a budú Vianoce. Hovoril som si vždy v tento deň. Kedysi som sa na tieto sviatky tešil od januára. Teraz klopú na dvere a ja sa vlastne až tak neteším. Možno ma deprimuje to, že ešte stále nemám nakúpené darčeky.

Dnes som sa ohodlal, že s tým niečo spravím. V Tescu som chcel niečo pozrieť, ale po kúpení darčekového papiera som sa na to vykašľal. Aj pre tento detail som musel pretrpieť nákupnú horúčku košičanov a mnohých iných, ktorí prišli nakúpiť darčeky na poslednú chvíľu. Rozhodol som sa, že to vyriešim radikálne. Dal som si teda medovinu, slivovicu a stretol som sa s Mišom a Majou. Potom sa k nám pridala ešte Majka s priateľom Kubom a nejakým nedopatrením sme skončili v coctail bare. Neodolal som názvu V.I.P. Drink. Red Bull, Gin, Vodka, Tequila a ešte nejaký sirup spravili na môj prázdny žalúdok svoje. Tak som sa vykašľal na všetky podarúnky, sebe som kúpil šípky na hranie a krásny prívesok na kľuče (pre lezcov oznamujem, že to majú v Berg sporte a je to Chock. Majú aj Friendy a karabínky. Rozhodne sa to oplatí:) ) Večer som sa rozhodol stráviť S knihou, kým mi nezavolal Maťo. A tak som sa vykašľal na Egypťana Synuheho a vybral som sa von. Skončili sme klasicky na Slovnaftke. Cigarety, ice tea a fľaša slivovice. Nič príjemné. Potom nasledovalo zborové spievanie starých hitov od Horkýže Slíže, latinskou koledou Adeste fideles a poslednou večernou cigaretou. Celkom vydarený deň, až na to, že stále nemám žiaden rozumný darček. Pre nikoho. Iba rodičia sa môžu tešiť. Dostanú pozemok na Mesiaci. Som zvedavý, ako na to zareagujú. Bratom dám asi resuscitačnú gumennú Anču a veľký plagát Zlatý Bažant. Už to mám pripravené, len si nie som istý, či sa to hodí dať pod Vianočný stromček....

Ako to vidí Atos

No, uz je pol ôsmej, idú mi dať raňajky. Jeeeej, a konečne sa vyvenčím. No, to bude paráda. Dúfam, že pôjdeme okolo Gorana. A teraz rýchlo, k babke dnu. Vonku je poriadna kosa. No, tu je ako v raji. Teplo, babka a práve mi dáva ten čokoládový rožok a tic tac. Mňami mňami. A teraz už len aby prišial Maťo z Nebry, alebo chalani zo školy. Potrebujem cikať. No, už to pôjde, už už.... Chalani prosím, prídte niekto. Zvonček, to bude tá stará Vargaňa. Rýchlo sa prešmyknem. Nie, baby, nedrž ma, nekrič, ja potrebujem cikáááááááááť. Ach.... Konečne.... Sex naozaj nie je tá najlepšia vec. A teraz rýchlo dnu. No, tá telenovela by už mohla skončiť. Vôbec ma to nebaví. Dávajú ešte Komisára Rexa? Toto by som si pozrel. A, začínajú správy na Markíze. Bude večera. Som zvedavý, ktorý z chalanov pre mňa príde. S Janym by som išiel na lúku aportovať, pri Mišovi by som sa vykúpal v potoku. A Maťo by ma zobral na prechádzku po Barci. Hmmm..... Á, Maťo. Bude Barca.

No, večera bola fajn, teraz vodítko a ide sa. Maxa a Idefixa mám hneď vedľa, tým sa ani nezdravím, len im kývnem hlavou. Netreba to preháňať. Maxo opäť zostarol... Ale Idy sa drží v skvelej forme. Nečudo, veď clé dni beháme popri plote a pretekáme sa, kto bude skôr na konci. Teraz Je tu ten malý pouličný remix. Nikto ho nemá rád, je strašne protivný. A toto je pes toho ryšavého. neviem mu prísť na meno. Teraz tí dvaja malý. Prvý je v poho, ten druhý je stále nervný, lebo stále sa mu niečo nepáči. Hej kámo, daj si Xanax. To pomôže. Kríčim na ďalšieho pomixovaného. Teraz tí dvaja malamuti. Sú v poho, len veľmi kričia. Aha, papier, jeeeej. Aká zábava. No, a prichádza šialená ulička. Najprv nervózny vlčiak, ktorý dáva signál všetkým psom na ulici, že prichádza kamoš, aby ho privítali. A už na na pravej strane zdraví. krásny Kopov a hneď za ním, Bígl. Po ňom nasleduje Labrador Primus, krásne že sa opäť vidíme. A už na mňa šteká Líza, tá má ale labky. Ale už ma varuje hneď cez bránku jej milovaný Husky Lexor. Veď ja nič starec. Rozlúčim sa ešte so staručkou Jazvečíčkou Rony a už ma čaká zvítanie z Bernardínom Benym. Teraz park, chvíľa čakania, kým sa Maťo s niekym porozpráva a potom opäť pozdravy od kamošov, vodička a hajde do búdy.

Dobrú noc.

Takmer dokonalý deň

O dnešnom dni musím napísať, pretože keby som tak neučilnil, asi by som si to nikdy neodpustil. Taký krásny deň, ako dnes som už naozaj dlho nemal.

Všetko sa začalo na pôde gymnázia, ktoré som za šťastnejších čias navštevoval. Na GTAčku je jedno rádio, ktoré sa volá GTA rádio. A ja som tam mal tú česť byť moderátor počas doby, keď sa tam toho asi najviac zmenilo. A to rádio dnes oslavuje 15 rokov a má takýto krásny občianský, ako môžete vidieť na tejto fotke. Stretávka to bola viac ako príjemná. GTA je jedna veľká rodina, a ešte, keď sme boli celé tie roky spolu a nahrávali vysielania, robili Šmirgeľparády tak sa z nás stala super partia. A dnes sme sa stretli. Ja, Dano, Barbi, Lucka, Katka a Ďuri. A samozrejme ľudia, ktorý sú v rádiu teraz. Bol to nádherný pocit, mať na ušiach slúchatká, pred ústami mikrofón a opäť po troch rokoch moderovať v rádiu.

Cez veľkú prestávku sme na chodbe, tak ako to vidíte na fotke prezentovali to, čo sme napáchali za 4 roky, GTAčkárov sme zoznamovali s našími predchodcami, ukazovali sme im ich fotky a povedali sme čo to aj o sebe.

Potom sme sa rozhodli, že sa vyberieme do kina. Nové košické multikino ešte nikto z nás nevidel, a tak sme sa rozhodli, že si tam pôjdeme pozriet Jamesa Bonda. Keď sme tam dorazili, prekvapila ma správa cez Bluetooth na môj mobil. Cine-max mi poslal trailer na High School Musical 3. Nie žeby som bol z toho hotový, ale potešilo.

James Bond Bol super, ale aj super hrozný. Film je plný napínavých scén, v reálnom svete neuskutočniteľných akcií, perfektných efektov. Aj keď, boli tam momenty, ktoré ma naštvali. Napríklad, že spracovanie ohňa bolo vo viacerých scénach podľa môjho názoru nekvalitné, James Bond nepil martiny, nezbalil žiadnu ženu a v bare sa čašníka pýtal čo pije, lebo otvorene priznal, ž netuší. To by sa nejakému starému bondovi nestalo. Na novom agentovi 007 ma štve aj to, že Daniel Craig má tvár ako ruský boxerista, nie ako tajný agent MI6. Ale nikto nie je dokonalý a aj napriek tomu, tohto herca mám veľmi rád a Bonda hraje veľmi presvedčivo a dôverihodne. Myslím, že mi ako bond pasuje viac, ako Pierce Brosnan. Ale to je len môj názor. Brosnan vyzeral oveľa lepšie na recepciách a nóbl akciách, kde Craig vyzerá, ako keby tam robil SBSkára. Ale pri akcii vyzerá Craig veľmi presvedčivo, oveľa presvedčivejšie, ako Brosnan. A aby som nezabudol povedať, že ma úplne uchvátil zvuk v kine. Nemal ani najmenšiu chybu. Krása, konečne kino v Košiciach, kde si človek vychutná aj zvuk.

Po tomto filme sme sa rozhodli pre ďalší. Pred tým sa však išlo na cigaretku. Samozrejme, že nikto nemal zapaľovač, tak som sa ho rozhodol opýtať od najbližšieho fajčiara. Nebol to však Slovák, ale Brit. Prišiel tu pracovne, je to krasokorčuliar a momentálne je na svetovom turné s Disney on Ice. Je to taka Disney ľadová show. Tak sme sa s ním pustili do reči, veď ten chlap je možno hviezda. Až keď odišiel, tak nám napadlo, že sa možno len vyťahoval, a že v skutočnosti hraje nejakého šiesteho náhradníka piateho trpaslíka v Snehulienke. Potom nasledovalo kino. Tentoraz to bol príbeh sobíka Nika a jeho priatelov. Bola to nejaká rozprávka. Nič moc, ale bolo to aspoň pekné:). Na dobu ľadovú, alebo Madagaskar sa nechytá. No na nachytanie predvianočnej nálady u malých decák to fungovať môže.

Po kine som sa rozhodol pre menší výlet v Nebre. Nakoniec som sa tam dostal s miernym meškaním, keďže som zazrel úžasnú haváriu. Pri hotely Gloria Palace som videl nejaké auto prevŕatené na strechu. Došiel som tam, prišiel som na to, že to je staršia Felícia a že to je autoškola. No a potom som sa rozprával aj s týpkom čo to auto nabúral. Bolo to dosť zaujímavé. Potom som natočil video, ako požarnici prevracajú auto naspäť na kolesá. Veľmi zaujímavé videjko, hodím ho na svoj viedoblog, ale chvíľku to potrvá.

Potom nasledovala Nebra, po nej medovina a langoš s Ivkou a už len utekačka domov.
Krásny deň že? :)

Znovuobjavenie: Prodigy

Včera som sa náhodou dostal k nejakým veciam od ohromujúcej formácie Prodigy. Po mnohých rokoch, keď som ich vôbec nepočúval mi opäť začali ušné bubienky drviť ich neuveriteľné melódie.

K Prodigy som sa dostal prvý krát v lete 1997. Na rozbiehajúcej sa Markíze chodila každé ráno nejaká hitparáda a raz tam bolo aj Prodigy s klipom Breath. Celkom ma to ako 11 ročného fagana počúvajúceho výhradne slovenskú tvorbu zobralo. Hovoril som o tom susedke, do ktorej som bol vtedy beznádejne zamilovaný. Tinka, je to tak:). A ona mi povedala, že má nejaký album od nich. Okamžite som ho chcel. Bol to vtedy ich tretí album, The Fat ofd the land. V tento album znamenal v ich kariére asi najväčší zlom. Pred ním vyšli single ako Firestarter a po ňom moja srdcovka Breath. Po tomto platinovom albume im vyšiel singel Smack my Bitch up. Celosvetovo známa pieseň zakázaná v mnohých krajinách sveta kôli videoklipu, kde sa ukazujú rôzne sexuálne praktiky a zároveň aj kôli nie veľmi poetickému textu.

Pred tými jedenástimi rokmi som Prodigy seriózne počúval. Aj keď, teraz keď sa na to pozerám spätne zisťujem dôvody. Tá hudba sa mi vtedy vlastne ani veľmi nepáčila. Mal som na ňu málo skúsenosti, nerozumel som jej. Ale horlivo som ju počúval z kazety walkmana Sony. Aby som bol iný ako všetci ostatný. Na školský výlet, alebo na sústredenie somk walkmanu priniesol aj reproduktory. Vo walkmene bola, ako ináč, kazeta Prodigy. Keď to mne vekovo vyrovnaný spolubývajúci počuli, zbledli od hrôzy. Teda, neviem či to bola hrôza, alebo ľútosť nado mnou. Veď, oni si chceli púšťať Michaela Jacksona, Kopytovcov, Back street boys, New kids on the block, Wed wed wed, Mc Erika a Barbaru, Maduar, Take that a iné, týmto veciam podobné záležitosti, ktoré vtedy počúval každý.

Ale teraz, keď som po toľkých rokoch počul ich Wodoo People. Opäť ďalší singel, tentoraz hit roku 1995. V tom čase boli považovaný za najlepšiu koncertnú kapelu v Británii. Na ich koncerty chodilo bežne 35 000 ľudí. Koncert v Glastonbury bol označovaný ako najlepšia show na svete.

Wodoo people má pre mňa zvláštnu príchuť. Túto pesničku som pred desiatimi rokmi neznášal. Ale pred nejakým rokom som ju počul opäť. A čistou náhodou, som bol v takom stave, že som pochopil, o čom to celé je. Teda. aspoň myslím, vtedy som totiž chápal veľa vecí:). A odvtedy sa tá pesnička ťahá nenápadne celým mojím životom. Hneď z dvoch dôvodov. Ten prvý je ten, že sa mi neuveriteľne páči. A ten druhý je ten, že jej časť mám ako zvonenie špeciálne pre rodičov. Takže vždy, keď sa hrá Wodoo people, viem, že to je oco, alebo mamča.

Radím všetkým, ktorých v tomto období chýtá predvianočná sentimentalita, alebo sa jej chcú vyhnúť, aby si ich popočúvali. Ja som si už Breath nastavil ako budík. A musím uznať, je to príjemné vstávanie.

Biely sex vs. Auto sex

Pred nejakým časom som čítal v jednom ženskom magazíne, čo robiť, keď už žena dlho nemala muža z hociakých dôvodov. Navrhovali Biely sex, alebo aj Kúpeľňový sex. Jeho tajomstvo spočíva v tom, že celá kúpelka je plná kondiconérov, šampónov, parfumov, sprejov, lakov a všetkého čo správna žena potrebuje na to, aby prežila. Ideálne je, keď sa potrebný počet znásobí aspoň piatimi. Vtedy vzniká reálny obraz na kúpelku ženy vyznávajúcu tento druh rozkoše. Pedantnosť sa do toho dostáva zoradením fľaštičiek podľa všetkých možných kritérií, veď všetko musí mať svoje miesto, aby pozitívna energia prúdila podľa Feng Šuej pravidiel. Používanie je tým zložitejšie, čím je viac druhov prípravkov. Je to spôsobené tým, že každá žena chce za čas strávený v kúpelke na seba nadrbať z každého prípravku niečo. Ideálne je dodržiavať osvedčené vopred stanovené poradie, čo si pri používaní 20 prípravkov, vyžaduje extrémne vyvynutie kombinačných zmyslov.

Ja som si až do dnešného dňa myslel, že všetky podobné veci sú len výplod ľudskej fantázie. Že nemôže existovať nikto, kto sa umýva tromi rôznymi žinkami, alebo kto používa štyri šampóny naraz. Ale dnes som sa presvedčil o opaku, aj keď v inom zmysle slova. Dnes som praktizoval Auto sex.

Celý deň som mal nejaký divný. Ale o piatej som už musel niečo spraviť, lebo som bol z nervami na dračku. Tak som si povedal, že po dlhej dobe umyjem auto. Zistil som, že doma nie je nič, tak som išiel na benzínovú pumpu spraviť menší nákup, aby som auto mohol umyť. Na benzínke som sa stavil ešte päť krát, vždy som niečo dokupoval. Predavačka si zrejme myslela, že som trošku obmedzený. Celý nákup ma stál niečo cez 900 korún. Teda nejakých 30 eúr:).

Auto som začal len vysávať, potom som prišiel na to, že chcem umyť dvere, palubovku, okná, kolesá, všetko. Prišiel som na to, že keď umyjete palubovku ale niekde ostane menší fľak, ktorý vidno len pod určitým dopadom svetla, je to nemysliteľné a musí sa to umyť. A tak som dnes umýval auto asi 4 hodiny. Všetko na tri krát, lebo aj tá najmenšia špinka na prahu dverí pôsobila ako chrcheľ v pohári šampanského. Kúpil som 7 rôznych špongií, na každú časť auta dve. Jedna nzákladnú špinu, druhá už na čisté umytie. Na vysávači som použil tri rôzne hlavice. Na palubovku dve rôzne handričky a tri druhy sprejov. Na sedadlá dve tepy a tri rôzne kefky. Na okná dve rôzne handričky, normálny sprej na čistenie okien a ešte som k tomu pridal aj sprej proti zahmlievaniu. Potom som s autom išiel do umývačny a keď som z nej vyšiel, okamžite som sa púšťal do čistenia toho, čo umývačka nezvládla. Potom som auto ešte voskoval na dva krát dvoma handričkami. A nemôžem zabudnúť na voňavý stromček do auta.

Na konci som bol so sebou nenormálne spokojný. Potom som si uvedomil, čo som vlastne spravil a hodinu som sedel v aute, počúval výberovku U2 a potom slovenský Punk rock made in Slovakia vol. 3 aby som sa z toho dostal. Neveril som, že niečo také sa môže stať aj mne.

Predvianočné nočné zamyslenie

Vianoce šalalá a bim bam bom. Rozzúrené prasiatko, vianočné girlandy ktoré svietia, záp chy pred náku pnými centrami, nervózni ľudia behajúci po meste, kaukazský šašlík, klobása, varené vínko, medovina. To je len časť vecí, ktoré nijako s Vianocami nesúvisia, ale aj tak sa každému pri prečí taní týchto slov ukázal pred očami vianočný stromček.

Prvá veľká nádielka snehu ešte nebola, a ten malý poprašok už dávno zliezol. Jediné, na čo to bolo dobré bolo naštartovanie nákupnej horúčky a mojej sentimentálno – depresívno – melancholickej nálady. Keď sa to u mňa začne prejavovať viem, že sa blížia Vianoce. Na rozdiel od ostatných obyvateľov Košíc však nedostávam nákupné horúčky, nelietam po internete v snahe nájsť nejaký darček a ani nepresedím 4 hodiny v krčme nad uvažovaním komu čo kúpim.

Z Vianoc sa pomaly, ale o to istejšie stáva v dobe konzumu a pohodlia silný marketingový artikel, ktorý dokáže vymaniť aj posledné drobné z vrecák pospolitého ľudu a nabaliť tak vrecká obrovských hypermarketov. V tomto čase by sa ľudia mali nad sebou zamýšľať, pomáhať si, byť k sebe dobrí a priateľskí a nie sa nerváčiť na parkovisku, alebo do seba strkať nákupným košíkom, alebo sa doslova biť o poslednú bábiku Barbie v hračkárstve.

To sú len niektoré moje postrehy z toho, alebo minulého predvianočného času. Ja som sa rovnako ako aj po roky minulé rozhodol nákupnej horúčke nepodľahnúť. Podarúnky síce dávať plánujem, ale nanajvýš tak desiatim ľuďom. Nič extra. Veď na čo? Tí, ktorí vedia, že mi na nich záleží, a že ich mám rád, vedia ktorí to sú. A sú to takí, že smska im urobí dúfam veľkú radosť. A tí, ktorí smsku nedostanú, tak ju nedostali preto, lebo ich nemám v kontakliste, alebo preto, lebo v tom zhone si ju ani nezapamätali.

Vianoce nie sú o tom, ako mať čo najlepšie darčeky, ako mať najlepší obrus, jedlo, párty, víno... Vianoce sú najprv o tom, aby sme sa zamysleli. Najprv nad sebou a potom nad tým, ako môžeme spraviť šťastných ľudí okolo seba. Stráviť sviatky kľudne pokojne, relaxačne je oveľa krajšie, ako prežiť ich v zhone, bez rodiny a najbližších. Preto sa nad tým skúsme dvadsať dní pred týmito sviatkami zamyslieť. A namiesto kupovania veľkých vecí, radšej kupujme tie malé, ale dávajme ich s väčšou láskou. Bude to mať silnejší efekt, za to ručím.

Tak predčasne Šťastné a veselé a pokojné sviatky Vám prajemJ

Myšacie trable

Včera sa diali veci. Neuveriteľne unavený, som bol na ICQ a pozeral som South Park. Ked tu zrazu, počujem nejaké divné zvuky. Otočím sa hviezdnou rýchlosťou na otáčacej stoličke a čo som nenašiel? Myš. Normálne na drzovku na mňa pozerala v rohu izby. Nečakal som ani sekundu a skočil som po nej. Samozrejme, na myš sa takto nedá. Bola rýchlejšia a okamžite vliezla pod také malé skrinky. A tak začala moja psychologická vojna s myšou. Najprv som ju odrezal od okolitého sveta tak, že som zapchal potravinovou fóliu všetky možné únikové cesty. Potom, nesmierne pripravený na všetko, som jednu skrinku pomaly odsúval, aby som myš dostal buď von, kde by som ju mohol rýchlo usmrtiť, alebo aby vliezla pod ďalšiu skrinku. Samozrejme, že si vybrala druhú možnosť. Ale to som už po predošlých skúsenostiach vedel čo mám robiť. Týmto zdravím Peťa Blaha, s ktorým sme na LTCčku v Gelnici odpratali dve myši. Takže, Peťo, použil som Model 2, kde fyziku neodrbeš. Pre neznalých: skrinku kde bola myš som z jednej strany trošku uvolnil, aby mala zdanlivý pocit možnosti úniku. Ja som za skrinkou Čakal, kedy sa myš vystrčí, trvalo jej to dosť dlho, ale nakoniec sa predsa podarilo. Keď sa vystrčila, aby preskúmala terén zistila, že spravila osudovú chybu. Ale na to mala myslieť skôr. Rýchlo som tresol so skrinkou smerom k stene a myš som tak mierne stlačil. Samozrejme, že to prežila... Keď som skrinku uvolnil, tak spadla na zem a tak divne sa mrvila. Tak som ju rýchlo eŠte prepichol pripraveným nožom. A potom ešte zopár záberov, aby som mal dôležitú dokumentáciu, myš som zabaliul a hodil do bedne. Zajtra si pre ňu o siedmej ráno prídu ničnetušiaci smetiary a večer sa jej telo obráti na popol v spaľovni Kokšov - Bakša.

Prikladám teda fotodokumentáciu. Krv nie je na žiadnej fotke, ale slabšie žalúdky môžu mať problém. Ubezpečujem každého, že vraždu som plánoval tak, aby zvieratko trpelo čo najmenej. Veď predsa, všetci sme hoviatka Božie:)