Vianoce

Aj keď trošku oneskorene, ale predsa. Chcem Vám všetkým zapriať nádherné Vianočné sviatky prežité v pokoji v kruhu najbližších. Ale myslím, že to už máte za sebou. Chcem sa s Vami podeliť o zážitky posledných 30. hodín.

Štedrá večera prebehla bez vážnych komplikácií. Za zmienku stojí, že sme pili Pavelkov Paves 2006. To je to víno, ktoré pila Alžbeta II. keď bola občumovať našu vlasť. Ale aj tak si myslím, že je to veľmi kyslé (pre somelierov suché) víno. A babke sa podarilo zlomiť cibuliakovú vidličku. Takže porcelánová rúčka sa jej zlomila v ruke. Snažila sa to zamaskovať, ale nepodarilo sa. Keď sme na to prišli, tak som sa rozhodol, že jej prinesiem novú vidličku. Keď som sa vrátil, tak tú starú mala poskladanú, ruky mala zababrané od zemiakového šalátu, z ktorého vyťahovala kúsky vidličky a zvyšok rodiny len v nemom úsmeve sledoval čo sa deje. Po večeri prišli na rad podarúnky. Naši boli nesmierne prekvapený z pozemku na Mesiaci, ktorý obdržali. Po dlhom zisťovaní sa nám podarilo prísť na to, že náš sused zo západnej strany je sám najsexi muž planéty a úžasný herec George Coolney. Oco mal z toho veľkú radosť a vyjadril sa, že za druhého suseda by chcel Johnyho Depa. Nebol by som proti.

Dnes sme tak, ako každý rok, chodili koledovať. Zbierali sme peniažky pre deti v Sudáne. Peniaze išli deťom, pálenka nám. Mix v podobe v ružového šampusu, dvoch slivovíc, dvoch hruškovíc, dvoch fernetov a becherovky bol celkom vražedný. Zhodli sme sa na tom, že by sa malo ustanoviť, že koledníci budú dostávať len jeden druh alkoholu. S Tomim sme si potom na milovanej Slovnaftke kúpili ešte hruškovicu a tá padla za vlasť pri kartách a super pokeci. Takže dnešok bol veľmi krásny deň :)

Ešte raz Vám chcem všetkým zapriať nádherné sviatky a úžasnú zajtrajšiu zábavu, keďže je Štefana, tak všetkým Štefanom (a aj Peňovi) všetko najlepšie. A špeciálne chcem pozdraviť najlepšieho Považana a Miu a ich Miška. Že na Vás myslím, a že každý pohárik ktorý vypijem je na Miškove zdravie:)

Vianočné stresy

Už sa len dva krát vyspím a budú Vianoce. Hovoril som si vždy v tento deň. Kedysi som sa na tieto sviatky tešil od januára. Teraz klopú na dvere a ja sa vlastne až tak neteším. Možno ma deprimuje to, že ešte stále nemám nakúpené darčeky.

Dnes som sa ohodlal, že s tým niečo spravím. V Tescu som chcel niečo pozrieť, ale po kúpení darčekového papiera som sa na to vykašľal. Aj pre tento detail som musel pretrpieť nákupnú horúčku košičanov a mnohých iných, ktorí prišli nakúpiť darčeky na poslednú chvíľu. Rozhodol som sa, že to vyriešim radikálne. Dal som si teda medovinu, slivovicu a stretol som sa s Mišom a Majou. Potom sa k nám pridala ešte Majka s priateľom Kubom a nejakým nedopatrením sme skončili v coctail bare. Neodolal som názvu V.I.P. Drink. Red Bull, Gin, Vodka, Tequila a ešte nejaký sirup spravili na môj prázdny žalúdok svoje. Tak som sa vykašľal na všetky podarúnky, sebe som kúpil šípky na hranie a krásny prívesok na kľuče (pre lezcov oznamujem, že to majú v Berg sporte a je to Chock. Majú aj Friendy a karabínky. Rozhodne sa to oplatí:) ) Večer som sa rozhodol stráviť S knihou, kým mi nezavolal Maťo. A tak som sa vykašľal na Egypťana Synuheho a vybral som sa von. Skončili sme klasicky na Slovnaftke. Cigarety, ice tea a fľaša slivovice. Nič príjemné. Potom nasledovalo zborové spievanie starých hitov od Horkýže Slíže, latinskou koledou Adeste fideles a poslednou večernou cigaretou. Celkom vydarený deň, až na to, že stále nemám žiaden rozumný darček. Pre nikoho. Iba rodičia sa môžu tešiť. Dostanú pozemok na Mesiaci. Som zvedavý, ako na to zareagujú. Bratom dám asi resuscitačnú gumennú Anču a veľký plagát Zlatý Bažant. Už to mám pripravené, len si nie som istý, či sa to hodí dať pod Vianočný stromček....

Ako to vidí Atos

No, uz je pol ôsmej, idú mi dať raňajky. Jeeeej, a konečne sa vyvenčím. No, to bude paráda. Dúfam, že pôjdeme okolo Gorana. A teraz rýchlo, k babke dnu. Vonku je poriadna kosa. No, tu je ako v raji. Teplo, babka a práve mi dáva ten čokoládový rožok a tic tac. Mňami mňami. A teraz už len aby prišial Maťo z Nebry, alebo chalani zo školy. Potrebujem cikať. No, už to pôjde, už už.... Chalani prosím, prídte niekto. Zvonček, to bude tá stará Vargaňa. Rýchlo sa prešmyknem. Nie, baby, nedrž ma, nekrič, ja potrebujem cikáááááááááť. Ach.... Konečne.... Sex naozaj nie je tá najlepšia vec. A teraz rýchlo dnu. No, tá telenovela by už mohla skončiť. Vôbec ma to nebaví. Dávajú ešte Komisára Rexa? Toto by som si pozrel. A, začínajú správy na Markíze. Bude večera. Som zvedavý, ktorý z chalanov pre mňa príde. S Janym by som išiel na lúku aportovať, pri Mišovi by som sa vykúpal v potoku. A Maťo by ma zobral na prechádzku po Barci. Hmmm..... Á, Maťo. Bude Barca.

No, večera bola fajn, teraz vodítko a ide sa. Maxa a Idefixa mám hneď vedľa, tým sa ani nezdravím, len im kývnem hlavou. Netreba to preháňať. Maxo opäť zostarol... Ale Idy sa drží v skvelej forme. Nečudo, veď clé dni beháme popri plote a pretekáme sa, kto bude skôr na konci. Teraz Je tu ten malý pouličný remix. Nikto ho nemá rád, je strašne protivný. A toto je pes toho ryšavého. neviem mu prísť na meno. Teraz tí dvaja malý. Prvý je v poho, ten druhý je stále nervný, lebo stále sa mu niečo nepáči. Hej kámo, daj si Xanax. To pomôže. Kríčim na ďalšieho pomixovaného. Teraz tí dvaja malamuti. Sú v poho, len veľmi kričia. Aha, papier, jeeeej. Aká zábava. No, a prichádza šialená ulička. Najprv nervózny vlčiak, ktorý dáva signál všetkým psom na ulici, že prichádza kamoš, aby ho privítali. A už na na pravej strane zdraví. krásny Kopov a hneď za ním, Bígl. Po ňom nasleduje Labrador Primus, krásne že sa opäť vidíme. A už na mňa šteká Líza, tá má ale labky. Ale už ma varuje hneď cez bránku jej milovaný Husky Lexor. Veď ja nič starec. Rozlúčim sa ešte so staručkou Jazvečíčkou Rony a už ma čaká zvítanie z Bernardínom Benym. Teraz park, chvíľa čakania, kým sa Maťo s niekym porozpráva a potom opäť pozdravy od kamošov, vodička a hajde do búdy.

Dobrú noc.

Takmer dokonalý deň

O dnešnom dni musím napísať, pretože keby som tak neučilnil, asi by som si to nikdy neodpustil. Taký krásny deň, ako dnes som už naozaj dlho nemal.

Všetko sa začalo na pôde gymnázia, ktoré som za šťastnejších čias navštevoval. Na GTAčku je jedno rádio, ktoré sa volá GTA rádio. A ja som tam mal tú česť byť moderátor počas doby, keď sa tam toho asi najviac zmenilo. A to rádio dnes oslavuje 15 rokov a má takýto krásny občianský, ako môžete vidieť na tejto fotke. Stretávka to bola viac ako príjemná. GTA je jedna veľká rodina, a ešte, keď sme boli celé tie roky spolu a nahrávali vysielania, robili Šmirgeľparády tak sa z nás stala super partia. A dnes sme sa stretli. Ja, Dano, Barbi, Lucka, Katka a Ďuri. A samozrejme ľudia, ktorý sú v rádiu teraz. Bol to nádherný pocit, mať na ušiach slúchatká, pred ústami mikrofón a opäť po troch rokoch moderovať v rádiu.

Cez veľkú prestávku sme na chodbe, tak ako to vidíte na fotke prezentovali to, čo sme napáchali za 4 roky, GTAčkárov sme zoznamovali s našími predchodcami, ukazovali sme im ich fotky a povedali sme čo to aj o sebe.

Potom sme sa rozhodli, že sa vyberieme do kina. Nové košické multikino ešte nikto z nás nevidel, a tak sme sa rozhodli, že si tam pôjdeme pozriet Jamesa Bonda. Keď sme tam dorazili, prekvapila ma správa cez Bluetooth na môj mobil. Cine-max mi poslal trailer na High School Musical 3. Nie žeby som bol z toho hotový, ale potešilo.

James Bond Bol super, ale aj super hrozný. Film je plný napínavých scén, v reálnom svete neuskutočniteľných akcií, perfektných efektov. Aj keď, boli tam momenty, ktoré ma naštvali. Napríklad, že spracovanie ohňa bolo vo viacerých scénach podľa môjho názoru nekvalitné, James Bond nepil martiny, nezbalil žiadnu ženu a v bare sa čašníka pýtal čo pije, lebo otvorene priznal, ž netuší. To by sa nejakému starému bondovi nestalo. Na novom agentovi 007 ma štve aj to, že Daniel Craig má tvár ako ruský boxerista, nie ako tajný agent MI6. Ale nikto nie je dokonalý a aj napriek tomu, tohto herca mám veľmi rád a Bonda hraje veľmi presvedčivo a dôverihodne. Myslím, že mi ako bond pasuje viac, ako Pierce Brosnan. Ale to je len môj názor. Brosnan vyzeral oveľa lepšie na recepciách a nóbl akciách, kde Craig vyzerá, ako keby tam robil SBSkára. Ale pri akcii vyzerá Craig veľmi presvedčivo, oveľa presvedčivejšie, ako Brosnan. A aby som nezabudol povedať, že ma úplne uchvátil zvuk v kine. Nemal ani najmenšiu chybu. Krása, konečne kino v Košiciach, kde si človek vychutná aj zvuk.

Po tomto filme sme sa rozhodli pre ďalší. Pred tým sa však išlo na cigaretku. Samozrejme, že nikto nemal zapaľovač, tak som sa ho rozhodol opýtať od najbližšieho fajčiara. Nebol to však Slovák, ale Brit. Prišiel tu pracovne, je to krasokorčuliar a momentálne je na svetovom turné s Disney on Ice. Je to taka Disney ľadová show. Tak sme sa s ním pustili do reči, veď ten chlap je možno hviezda. Až keď odišiel, tak nám napadlo, že sa možno len vyťahoval, a že v skutočnosti hraje nejakého šiesteho náhradníka piateho trpaslíka v Snehulienke. Potom nasledovalo kino. Tentoraz to bol príbeh sobíka Nika a jeho priatelov. Bola to nejaká rozprávka. Nič moc, ale bolo to aspoň pekné:). Na dobu ľadovú, alebo Madagaskar sa nechytá. No na nachytanie predvianočnej nálady u malých decák to fungovať môže.

Po kine som sa rozhodol pre menší výlet v Nebre. Nakoniec som sa tam dostal s miernym meškaním, keďže som zazrel úžasnú haváriu. Pri hotely Gloria Palace som videl nejaké auto prevŕatené na strechu. Došiel som tam, prišiel som na to, že to je staršia Felícia a že to je autoškola. No a potom som sa rozprával aj s týpkom čo to auto nabúral. Bolo to dosť zaujímavé. Potom som natočil video, ako požarnici prevracajú auto naspäť na kolesá. Veľmi zaujímavé videjko, hodím ho na svoj viedoblog, ale chvíľku to potrvá.

Potom nasledovala Nebra, po nej medovina a langoš s Ivkou a už len utekačka domov.
Krásny deň že? :)

Znovuobjavenie: Prodigy

Včera som sa náhodou dostal k nejakým veciam od ohromujúcej formácie Prodigy. Po mnohých rokoch, keď som ich vôbec nepočúval mi opäť začali ušné bubienky drviť ich neuveriteľné melódie.

K Prodigy som sa dostal prvý krát v lete 1997. Na rozbiehajúcej sa Markíze chodila každé ráno nejaká hitparáda a raz tam bolo aj Prodigy s klipom Breath. Celkom ma to ako 11 ročného fagana počúvajúceho výhradne slovenskú tvorbu zobralo. Hovoril som o tom susedke, do ktorej som bol vtedy beznádejne zamilovaný. Tinka, je to tak:). A ona mi povedala, že má nejaký album od nich. Okamžite som ho chcel. Bol to vtedy ich tretí album, The Fat ofd the land. V tento album znamenal v ich kariére asi najväčší zlom. Pred ním vyšli single ako Firestarter a po ňom moja srdcovka Breath. Po tomto platinovom albume im vyšiel singel Smack my Bitch up. Celosvetovo známa pieseň zakázaná v mnohých krajinách sveta kôli videoklipu, kde sa ukazujú rôzne sexuálne praktiky a zároveň aj kôli nie veľmi poetickému textu.

Pred tými jedenástimi rokmi som Prodigy seriózne počúval. Aj keď, teraz keď sa na to pozerám spätne zisťujem dôvody. Tá hudba sa mi vtedy vlastne ani veľmi nepáčila. Mal som na ňu málo skúsenosti, nerozumel som jej. Ale horlivo som ju počúval z kazety walkmana Sony. Aby som bol iný ako všetci ostatný. Na školský výlet, alebo na sústredenie somk walkmanu priniesol aj reproduktory. Vo walkmene bola, ako ináč, kazeta Prodigy. Keď to mne vekovo vyrovnaný spolubývajúci počuli, zbledli od hrôzy. Teda, neviem či to bola hrôza, alebo ľútosť nado mnou. Veď, oni si chceli púšťať Michaela Jacksona, Kopytovcov, Back street boys, New kids on the block, Wed wed wed, Mc Erika a Barbaru, Maduar, Take that a iné, týmto veciam podobné záležitosti, ktoré vtedy počúval každý.

Ale teraz, keď som po toľkých rokoch počul ich Wodoo People. Opäť ďalší singel, tentoraz hit roku 1995. V tom čase boli považovaný za najlepšiu koncertnú kapelu v Británii. Na ich koncerty chodilo bežne 35 000 ľudí. Koncert v Glastonbury bol označovaný ako najlepšia show na svete.

Wodoo people má pre mňa zvláštnu príchuť. Túto pesničku som pred desiatimi rokmi neznášal. Ale pred nejakým rokom som ju počul opäť. A čistou náhodou, som bol v takom stave, že som pochopil, o čom to celé je. Teda. aspoň myslím, vtedy som totiž chápal veľa vecí:). A odvtedy sa tá pesnička ťahá nenápadne celým mojím životom. Hneď z dvoch dôvodov. Ten prvý je ten, že sa mi neuveriteľne páči. A ten druhý je ten, že jej časť mám ako zvonenie špeciálne pre rodičov. Takže vždy, keď sa hrá Wodoo people, viem, že to je oco, alebo mamča.

Radím všetkým, ktorých v tomto období chýtá predvianočná sentimentalita, alebo sa jej chcú vyhnúť, aby si ich popočúvali. Ja som si už Breath nastavil ako budík. A musím uznať, je to príjemné vstávanie.

Biely sex vs. Auto sex

Pred nejakým časom som čítal v jednom ženskom magazíne, čo robiť, keď už žena dlho nemala muža z hociakých dôvodov. Navrhovali Biely sex, alebo aj Kúpeľňový sex. Jeho tajomstvo spočíva v tom, že celá kúpelka je plná kondiconérov, šampónov, parfumov, sprejov, lakov a všetkého čo správna žena potrebuje na to, aby prežila. Ideálne je, keď sa potrebný počet znásobí aspoň piatimi. Vtedy vzniká reálny obraz na kúpelku ženy vyznávajúcu tento druh rozkoše. Pedantnosť sa do toho dostáva zoradením fľaštičiek podľa všetkých možných kritérií, veď všetko musí mať svoje miesto, aby pozitívna energia prúdila podľa Feng Šuej pravidiel. Používanie je tým zložitejšie, čím je viac druhov prípravkov. Je to spôsobené tým, že každá žena chce za čas strávený v kúpelke na seba nadrbať z každého prípravku niečo. Ideálne je dodržiavať osvedčené vopred stanovené poradie, čo si pri používaní 20 prípravkov, vyžaduje extrémne vyvynutie kombinačných zmyslov.

Ja som si až do dnešného dňa myslel, že všetky podobné veci sú len výplod ľudskej fantázie. Že nemôže existovať nikto, kto sa umýva tromi rôznymi žinkami, alebo kto používa štyri šampóny naraz. Ale dnes som sa presvedčil o opaku, aj keď v inom zmysle slova. Dnes som praktizoval Auto sex.

Celý deň som mal nejaký divný. Ale o piatej som už musel niečo spraviť, lebo som bol z nervami na dračku. Tak som si povedal, že po dlhej dobe umyjem auto. Zistil som, že doma nie je nič, tak som išiel na benzínovú pumpu spraviť menší nákup, aby som auto mohol umyť. Na benzínke som sa stavil ešte päť krát, vždy som niečo dokupoval. Predavačka si zrejme myslela, že som trošku obmedzený. Celý nákup ma stál niečo cez 900 korún. Teda nejakých 30 eúr:).

Auto som začal len vysávať, potom som prišiel na to, že chcem umyť dvere, palubovku, okná, kolesá, všetko. Prišiel som na to, že keď umyjete palubovku ale niekde ostane menší fľak, ktorý vidno len pod určitým dopadom svetla, je to nemysliteľné a musí sa to umyť. A tak som dnes umýval auto asi 4 hodiny. Všetko na tri krát, lebo aj tá najmenšia špinka na prahu dverí pôsobila ako chrcheľ v pohári šampanského. Kúpil som 7 rôznych špongií, na každú časť auta dve. Jedna nzákladnú špinu, druhá už na čisté umytie. Na vysávači som použil tri rôzne hlavice. Na palubovku dve rôzne handričky a tri druhy sprejov. Na sedadlá dve tepy a tri rôzne kefky. Na okná dve rôzne handričky, normálny sprej na čistenie okien a ešte som k tomu pridal aj sprej proti zahmlievaniu. Potom som s autom išiel do umývačny a keď som z nej vyšiel, okamžite som sa púšťal do čistenia toho, čo umývačka nezvládla. Potom som auto ešte voskoval na dva krát dvoma handričkami. A nemôžem zabudnúť na voňavý stromček do auta.

Na konci som bol so sebou nenormálne spokojný. Potom som si uvedomil, čo som vlastne spravil a hodinu som sedel v aute, počúval výberovku U2 a potom slovenský Punk rock made in Slovakia vol. 3 aby som sa z toho dostal. Neveril som, že niečo také sa môže stať aj mne.

Predvianočné nočné zamyslenie

Vianoce šalalá a bim bam bom. Rozzúrené prasiatko, vianočné girlandy ktoré svietia, záp chy pred náku pnými centrami, nervózni ľudia behajúci po meste, kaukazský šašlík, klobása, varené vínko, medovina. To je len časť vecí, ktoré nijako s Vianocami nesúvisia, ale aj tak sa každému pri prečí taní týchto slov ukázal pred očami vianočný stromček.

Prvá veľká nádielka snehu ešte nebola, a ten malý poprašok už dávno zliezol. Jediné, na čo to bolo dobré bolo naštartovanie nákupnej horúčky a mojej sentimentálno – depresívno – melancholickej nálady. Keď sa to u mňa začne prejavovať viem, že sa blížia Vianoce. Na rozdiel od ostatných obyvateľov Košíc však nedostávam nákupné horúčky, nelietam po internete v snahe nájsť nejaký darček a ani nepresedím 4 hodiny v krčme nad uvažovaním komu čo kúpim.

Z Vianoc sa pomaly, ale o to istejšie stáva v dobe konzumu a pohodlia silný marketingový artikel, ktorý dokáže vymaniť aj posledné drobné z vrecák pospolitého ľudu a nabaliť tak vrecká obrovských hypermarketov. V tomto čase by sa ľudia mali nad sebou zamýšľať, pomáhať si, byť k sebe dobrí a priateľskí a nie sa nerváčiť na parkovisku, alebo do seba strkať nákupným košíkom, alebo sa doslova biť o poslednú bábiku Barbie v hračkárstve.

To sú len niektoré moje postrehy z toho, alebo minulého predvianočného času. Ja som sa rovnako ako aj po roky minulé rozhodol nákupnej horúčke nepodľahnúť. Podarúnky síce dávať plánujem, ale nanajvýš tak desiatim ľuďom. Nič extra. Veď na čo? Tí, ktorí vedia, že mi na nich záleží, a že ich mám rád, vedia ktorí to sú. A sú to takí, že smska im urobí dúfam veľkú radosť. A tí, ktorí smsku nedostanú, tak ju nedostali preto, lebo ich nemám v kontakliste, alebo preto, lebo v tom zhone si ju ani nezapamätali.

Vianoce nie sú o tom, ako mať čo najlepšie darčeky, ako mať najlepší obrus, jedlo, párty, víno... Vianoce sú najprv o tom, aby sme sa zamysleli. Najprv nad sebou a potom nad tým, ako môžeme spraviť šťastných ľudí okolo seba. Stráviť sviatky kľudne pokojne, relaxačne je oveľa krajšie, ako prežiť ich v zhone, bez rodiny a najbližších. Preto sa nad tým skúsme dvadsať dní pred týmito sviatkami zamyslieť. A namiesto kupovania veľkých vecí, radšej kupujme tie malé, ale dávajme ich s väčšou láskou. Bude to mať silnejší efekt, za to ručím.

Tak predčasne Šťastné a veselé a pokojné sviatky Vám prajemJ

Myšacie trable

Včera sa diali veci. Neuveriteľne unavený, som bol na ICQ a pozeral som South Park. Ked tu zrazu, počujem nejaké divné zvuky. Otočím sa hviezdnou rýchlosťou na otáčacej stoličke a čo som nenašiel? Myš. Normálne na drzovku na mňa pozerala v rohu izby. Nečakal som ani sekundu a skočil som po nej. Samozrejme, na myš sa takto nedá. Bola rýchlejšia a okamžite vliezla pod také malé skrinky. A tak začala moja psychologická vojna s myšou. Najprv som ju odrezal od okolitého sveta tak, že som zapchal potravinovou fóliu všetky možné únikové cesty. Potom, nesmierne pripravený na všetko, som jednu skrinku pomaly odsúval, aby som myš dostal buď von, kde by som ju mohol rýchlo usmrtiť, alebo aby vliezla pod ďalšiu skrinku. Samozrejme, že si vybrala druhú možnosť. Ale to som už po predošlých skúsenostiach vedel čo mám robiť. Týmto zdravím Peťa Blaha, s ktorým sme na LTCčku v Gelnici odpratali dve myši. Takže, Peťo, použil som Model 2, kde fyziku neodrbeš. Pre neznalých: skrinku kde bola myš som z jednej strany trošku uvolnil, aby mala zdanlivý pocit možnosti úniku. Ja som za skrinkou Čakal, kedy sa myš vystrčí, trvalo jej to dosť dlho, ale nakoniec sa predsa podarilo. Keď sa vystrčila, aby preskúmala terén zistila, že spravila osudovú chybu. Ale na to mala myslieť skôr. Rýchlo som tresol so skrinkou smerom k stene a myš som tak mierne stlačil. Samozrejme, že to prežila... Keď som skrinku uvolnil, tak spadla na zem a tak divne sa mrvila. Tak som ju rýchlo eŠte prepichol pripraveným nožom. A potom ešte zopár záberov, aby som mal dôležitú dokumentáciu, myš som zabaliul a hodil do bedne. Zajtra si pre ňu o siedmej ráno prídu ničnetušiaci smetiary a večer sa jej telo obráti na popol v spaľovni Kokšov - Bakša.

Prikladám teda fotodokumentáciu. Krv nie je na žiadnej fotke, ale slabšie žalúdky môžu mať problém. Ubezpečujem každého, že vraždu som plánoval tak, aby zvieratko trpelo čo najmenej. Veď predsa, všetci sme hoviatka Božie:)

Recenzia: Madagascar 2

Mrzí ma, že tu nie je obrázok, ale počítač nejako štrajkuje a neplánoval počas písania tohto článku stiahnutie nejakej fotky.

Po dlhšom čase, nastala opať chvíľa, ktorú sa oplatí opísať. Stretli sme sa takto, dnes, vlastne už včera na medickom intráku spolu s budúcimi lekármi. Pekne sme si posedeli, pokecali a potom nás nejako napadlo, že si pozrieme Madagacar 2. Verzia, ktorú sme pozerali mala titulky, bola nahrávana z kina. Bolo to v angličtine, ale bolo tam zopár momentov v ruštine, tak sme sa na tom veľmi zabávali.

Od filmu som neočakával. Po tom, ako som videl Ice age, Madagascar, Kung fu Pandu a množstvo iných kreslených vecí, by mi ani nenapadlo, že sa ešte dá vytvoriť niečo originálne. Musím uznať, že som sa mýlil.

Začína sa to úžasnou párty medzi Lemurmy v ich pralese. I like to move it je v tejto časti filmu tak spracovaná a obrazy sú také silné že ilegálna techo párty predvádzaná zvieretkami z Madagarskaru mi spôsobila niekoľko minútové zimomriavky. A áno, okno bolo zatvorené, takže to bola naozaj filmová záležitosť tie zimomriavky. Potom by človek očakával mierne utlmenie v deji, aby mala jeho bránica možnosť na regeneráciu. Ale to v tomto filme nečakajte. Po tejto časti sa zvieratká rozhodnú sadnúť do lietadla a letieť. Posádke šéfuje kapitán polovojenskej jednotky, samozrejme tučniak. Keď vzlietnu, okamžite sa ocitnú v lese. Potom sa im podarí úspešnie vzlietnúť. Po tejto časti má už vaša bránica naozaj problém. Ale tvorcovia filmu sa opäť nezastavili a vymysleli let, pri ktorom si budete okusovať nechty na rukách a oči Vám budú slziť. Napätie a smiech. To sa bravúrne strieda cez celý let. Potom menšia katastrofa, neuveriteľný let zavŕšený neuveriteľným pristánim. Potom uvažovanie, či sa náhodou nenachádzajú v ZOO v San Diegu. Nakoniec kruté zistenie, že sa dostali do divočiny. V tomto bode je uz krivka humoru neúprosne naklonená smerom dole. Sinusoida zašína klesať, podľa mňa až do konca filmu. Bravúrny začiatok vystriedal priemerný zvyšok. Tým nevravím, že v tejto časti ho treba vypnúť. Ďalej sa vyvrbuje mimochodom veľmi pekne a kvalitne spracovaný dej. Aj keď je tam veľa obyčajných miest, ináč to vyzerať ani nemohlo. No, možno by sa dala očakávať nejaká zaľúbenosť v podaní Leva Alexa, ale ten mal v tejto časti iné starosti. Tvorcovia si to zrejme nechávali na plánovanú tretiu časť. Film je až do konca popretkávaný srandou, vtipom, krásnymi rozhovormi. Nezabudnuteľné sú klasické scény s tučniakmi, alebo Lemurím kráľom.

Film vrelo odporúčam každému, kto ho ešte nevidel. Aj keď ste vyznávačom iných filmov , tak táto vecička Vám nesmie uniknúť. Je to niečo, čo je človek schopný pozerať dookola. Tak ako Dobu ľadovú, Wasabi či Čiernu mačku a bieleho kocúra.

Co to toto? :P

Nejak dlho som nepisal že? :) Hej, viem.... Ale dialo sa veľmi veľa vecí a nemal som naozaj ani nejakých 15 minút na to, aby som napísal nejakú krátku správu.

Hlavným problémom, bolo asi to, že som mal obdobie, keď sa mi nič nechcelo. A posledné dva, tri týždne som mal pre zmenu také obdobie, že som vždy chcel niečo napísať. Tak som sledoval vľby v USA ako zrejme málo kto v Košiciach:), sledoval som formulu, aby som mohol napísať ako bravúrne vyhral Hamilton, a koľko šťastia pritom musel mať. Chcel som písať o maďaroch, ktorí si myslia, že demokracia znamená aj to, že môžu slobodne nenávidieť koho len chcú. Chcel som písať o kňazovi, ktorý hodil ľavý hák astmatickému miništrantovi. Chcel som písať o mnohých iných veciach. Ale tak som sa do všetkých týchto vecí zahĺbil, že mi už vlastne neostal čas na samotné písanie:D.

Ale pevne verím, že v blízkej budúcnosti zo mňa vylezie aj nejaký článok:).

Zatiaľ prajem krásny večer:)

Vanessa Mae v Košiciach!!!

Pred niekoľkými chvíľami ukončila svoj druhý koncert na Slovensku svetoznáma umelkyňa Vanessa Mae. Samozrejme, že som tam nemohol chýbať.

Hneď prvé dojmy boli úžasné. Pred Steelkou bola odparkovaná asi 15 metrová Hummer limuzína s ktorou Vanessa prišla. Keď som si sadal do svojho sektora, dostal som milé prekvapenie. Lístok (VIP) som mal od suseda, ktorého firma sponzorovala tento koncert, takže som dostal pozvánku na slávnostnú recepciu po koncerte. Od začiatku koncertu som sa tešil na švédske stoly, košickú smotánku, plátok prosciuta cruda na žltom melóne a k tomu kvalitný šampus. Ale recepcia nie je koncert, tak to nechajme tak.

Koncert začal, ako je to v Steelke zvykom, kvalitným meškaním. Nebolo to síce hodinu a pol, ako na koncerte Uriah heep a Sweet, ale bolo to dobrých 40 minút. Potom prišiel na pódium Štátny orchester a po ňom Vanessa. Bez slova začala hrať. Takmer dvojhodinová šou bola delená na klasickú hudbu a na jej techno husľový popík. Viac bolo jemnej klasiky ako energickej, bláznivej muzikantky. Koncert bol krásny, baladický. Nedalo sa veľa vymyšľať so zábavoou, veď len prvých 200 miest bolo VIP, teda patrili firmám, ktoré sponzorovali koncert, alebo si ich človek mohol kúpiť. Za 4000 SK jeden. Takže v predu bolo 200 snobov, ktorí nemali ani šajn čo Vanessa Mae hrá. Preto by som povedal, že na začiatku koncertu bola atmosféra mrazivá. Zrejme preto mala okolo seba slávna huslistka 4 halogenové žiariče. Tie jej približne v polke koncertu vypli. Vtedy už bola atmosféra celkom dobrá.

Čo sa týka technického prevedenia koncertu, zvukár mal naozaj neuveriteľne profi mixpult. Ale čo z toho keď ho podľa mňa videl prvý krát? Výsledok bol totiž taký, že v mnohých pasážach bolo počuť celý orchester, ale Vanessu Mae nie. Viac krát cez koncert naznačovala zvukárovi, aby ju zhlasnil. Ten to spravil takticky. Zhlasnil, ale potom pomaly stišoval. Slota by mal radosť. Čo tam po nejakej šikmookej ženskej. Základ, že bolo počuť chýrnych slovenských muzikantov. Takže zvuku by som vytkol len toľko, že ju mohli dať hlasnejšie, asi pri 20% koncertu. A samozrejme nehovorím o výpadku jej huslí v prvej polovici koncertu. Bol to krásny moment, ktorý Vanessa zvládla ako skutočná profesionálka. Keď sa mi to podarí zkonvertovať, tak to hodím na svoj videoblog, pretože to mám v mobile.

Kapela bola špičková. Na muzikantoch bolo vidieť, že hrajú uvolnene, so zábavou. V niektorých miestach, sa mi zdala byť Vanessa trošku neistá, ale možno to bolo len zdanie. Asi najväčšiu šou sa podarilo spraviť bubenníkovy cez pieseň Bach street prelude. Mal tam také menšie sólo. Vyzeralo to tak, že vedľa seba mal šlatuľu a v nej plno vecí. a čo vitiahol tak s tým búchal o zem a vytváral tak neuveriteľný rytmus. A vyťahoval od vodovodných trubíc cez pivové fľaše až po hračkárske pískajúce kladivá všetko. Naozaj to bol veľmi silný okamih, ktorý budete môcť časom zhliadnuť na mojom videoblogu.

Dramaturgia koncertu mohla byť lepšia. Začínalo sa s málo známimi vecami. Hrala prevažne staré veci. Zopár pesničiek bolo z jej posledného albumu. Ale najviac ma prekvapilo, že z jej doteraz najkultovejšieho, najvyzretejšieho, najlepšieho a najpredávanejšieho albumu Storm zahrala iba tri piesne. Medzi Slovákmi popúlarny album mohla viac vyzdvyhnúť a koncert by bol tak pútavejší. Keď už nechcela hrať veci z "búrkového" albumu, mohla hrať dynamické veselé veci. Vedľa mňa sedela samozrejme Ivka a vedľa nej sedel pán ktorého vnučka zaspala už pri druhej pesničke. A to bol v Steelke fakt hluk.

Celkovo by som povedal, že koncert bol priemerný. Chýbala mu šťava. Veľa šťavy. 40 minútové čakanie naštvalo takmer každého. Prvých 5 radov sa vôbec nebavilo, lebo jej tvorba im málo čo hovorí. Vanessa hrala málo hitov a málo dynamických piesní. Zvuk mohol byť tiež kvalitnejší, ale to je už klasický problém Steel arény, aj keď sa to za posledný rok veľmi zlepšilo. Okrem toho bol tento koncert dobrý. Ľudia vychádzali z arény s úsmevami na tvárach. Vanessa Mae zaplnila a roztlieskala celú Steelku. Bez pátosu musím povedať, že na dnešný večer bola v Košiciach väčšou hviezdou, ako britská kráľovná v Blave.
A btw, Happy birthday Vanessa!!! :)

Briti kedysi videli UFO

Briti kedysi videli UFO! Vyplíva to z tajných spisov, ktoré zverejnilo Britské Ministerstvo obrany a Národný archív. Jedná sa konkrétne o 19 spisov hlavne z rokov 1986 až 1992. Podľa britských médií majú práve o tieto roky najväčší záujem pátrači UFO. Ministerstvo obrany priľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch zverejní ďalších 100 spisov. Celá Británia je momentálne hore nohami a zaoberá sa len príbehmi o UFO. Niektorí tvrdia, že ministerstvo a Národný archív spravili toto zverejnenie práve preto, aby tím odpútali pozornosť Britov od hospodárskej krízy. Alem mnohí stíhajú sledovať dokumenty natočené o UFO a rovnako aj domácu a svetovú politiku.

V spisoch je viacero informácíí o UFO. Niektoré sú viac, iné menej pravdepodobné. Všetky sú však také, že teoreticky to UFO byť mohlo, no keby niekto chcel šaliť národ múdrych Britov nepochodí. Briti totiž sami nevedia, kd eje pravda. Pretože keby to UFO bolo, každý, by to priznal. Britská tajná služba, Národný archív a Ministerstvo armády však vo vyšetrovacích správach len vymenovali, že čo to nie je. Ale čo to je, to už nenapísali. A tak sa môže naozaj jednať aj o UFO.

Ja sám, neviem, či to UFO bolo, alebo nie, ale rozhodne viem, že mimozemšťania existujú. Veď si len zoberte, taký malý príklad. V našej Slnečnej sústave máme 8 planét. (Pluto sa už neráta, lebo ho vylúčili.) A na jednej z ôsmich je život. Predpokladajme, že vo vesmíre, je miliarda Sĺnk. My ich vidíme ako hviezdy. A to, že ich je miliarda, je blbosť, lebo všetci vieme, že ich je viac. A rovnako predpokladajme, že okolo každého takého "Slnka" je opäť, tak ako u nás 8 planét. Čo je samozrejme opäť blbosť, pretože ich je určite viac. A teraz jednoduchá otázka. Je aspoň na jednej planéte z 8 OOO OOO OOO planét život? Za predpokladu, že na jednej z ôsmich planét život je? Myslím, že nad touto odpoveďou nemusí nikto dlho uvažovať, a že na vyrátanie tejto úlohy nepotrebuje štátnicu zo štatistiky.

P.S.: Na môj videoblog som hodil špeciálne kôli tomuto článku jedno video. Oplatí sa pozrieť!!!

Lvagance, IMT a Desmod

Práve sa vraciam z koncertu, ktorý sa pre študentov niektorých škôl konal večer v Steel arene. Krátka sumarizácia toho, čo sa tam dialo, kto ako spieval a ako vlastne bolo.

Koncert usporadúvala pre študentov spoločnosť T-systems. Na začiatku mal krátky, verbovací príhovor samotny riaditeľ košického T-systemu. Po ňom nasledovala skupina Lavagance. Kapela hrala bez akéhokoľvek espritu (teda aspoň podľa mňa a viacerých ľudí). Nejaké výrazné chyby nemali, ale nevložili do toho srdce, nebolo to muzikanské, koncertné. Odohrali to čo odohrať mali. Nič viac, nič menej. Nič zaujímavé. Vačšina ľudí vtedy na chodbách pilo pivo a rozprávalo sa. Málo kto sa zabával. Skrátka a jasne, nebola to teda žiadna sláva.

Po Lavagance prišlo na rad IMT smile. A to už bolo o inom. Musím sa priznať, že ja teda IMT nejak extra nemusím, ale večer nemali chybu. Koncert bol nabitý iych najväčšími hitmi. Bol krásne dynamický, improvizovaný, hudobne výborne zladený. Živelný. Zostava IMT a hlavne Tásler sa pred koncertom výborne naladili. Bolo to na Táslerovi vidieť. Celý koncert preskákal, pretancoval. Dával naozaj neuveritelné kreácie. Mikrofón si v jednej piesni búchal o ruku. O pár sekúnd neskôr, už mikrofón ležal na zemi a Tásler dupal s nohou také 3 cm od neho. Po tom ho zobral a búchal s ním o reprák. Bolo to neskutočne úžasné. Striedali pomalé a rýchle pesničky, v každej si však našli dostatočný inštrumkentálny priestor na to, aby sa muzikantsky ukázali pred sedem tisícovým publikom. Myslím, že najviac to vrelo, keď si Tásler sadol za bicie. Vtedy bol v steelke naozaj hluk. Zahral úžasnú pasáž plnú hluku, života a energie. Prekvapil ma piesňou Somewhere over the rainbov, ktorú zakomponoval do nejakej piesne. Zatiaľ som IMT počul a videl hrať 3x. Všetky tri koncerty boli výborné. A aj keď ich nepočúvam, tak jednoznačne že na ďalši ich koncert pôjdem tiež. Tásler je jednoducho bavič publika a hlavne výborný hodobník. A to je výborná koncertná kombinácia.

Koncert zavŕšila svojím koncertom kapela Desmod. Neviem, či na Kuliho doľahli starosti s jeho údajným rozvodom, ktorému sa bulvár celkom venuje. Ale koncert bol naozaj slabý. Podobne ako pri Lavagance hrali bez koncertnej vášne a radosti. Prišli a zahrali. Ako na firemnom večierku, nie ako v steelke plnej ľudí, ktorý na IMT totálne vreli. Hudobne sa im rovnako podobne ako pri Lavagance nedá nič mimoriadne vytknúť. Ale koncert mohol mať lepšiu dramaturgiu. Hrali málo známych hitov, skôr sa sústredili na novinky, ktoré málo kto pozná. Na rozdiel od Lvagance však aspoň ľudia tancovali. Aj keď bolo jasné, že si to až tak neužívajú. Desmod má rozhodne na lepší koncert ako na to, čo dnes predviedli. Nebola to teda žiadna sláva.

Hviezdou večere boli jednoznačne chalani z IMT. Bolo to vidno aj na obsadení steelky, kde to bolo celkom plné. Po ich koncerte však veľa ľudí odišlo a na Desmod ich teda bolo citeľne menej. Celkovo musím povedať, že až na tri holky vedľa mňa, ktoré kričali (vrieskali) ako 13 ročné teenegerky sa to aj celkom dalo. Keď ma koncert nudil, tak som zo stoličky čumel na korbulentnejšiu peroxidovú blondínu v ružovom tielku. Stála v hľadisku neďaleko mňa. A tancovala sama. Ale to teda stálo za to, ako si to tam ona dávala.

Takže celkový pocit z koncertu je taký. Že keby tam neboli IMT, tak by to bol neuveriteľne slabý koncert. Keby bol, ale, namiesto Desmodu Polemic, tak to by uz bola pecka velkého kalibru. Ničto, Polemic príde o rok. Možno. Dúfam.

Opäť kríza a jej príčina

No, nejak sa mi to tu s tými príčinami o vzniku krízy premnožuje... :) Asi tu dám nejakú anketu, aby ste si vybrali tú, ktorá z týchto príčin sa Vám zdá najpravdepodobnejšia. :P

Ale, back to bussines, ako si teraz hovoria makléry na Wall Streete (čítaj: Vól Stríťe). Akcie a Dow Jones nám v USA krásne stúpajú, ale v skutočnosti kým to tam stúpa, nám Kríza klepe na dvere. Preto som opäť raz rozmýšľal a surfoval a čítal, aby som napísal o ďalšej možnosti vzniku krízy. Myslím, že je to systém revolvingových úverov a opäť sú to morálne hodnoty (na ktoré teraz tak často poukazuje Vatikán) v podobe chamtivosti tento raz.

O revolvingových úveroch písať nebudem, pretože o nich tak veľa neviem. Ale niečo som naznačil v predošlom článku. Chcem pisať o chamtivosti.

Je jasné, že každý finančník má dve vlastnosti. Je hamižák a vyzerá vždy výborne. Táto prvá vlastnosť logicky separuje ľudí míňajúcich a ľudí šporiacich. A práve tí šporiaci sú predurčený na to, aby vládli tomuto svetu. Nie preto, aby pre štát nazbieral peniaze, ale preto, aby tie prachy nazbierali pre seba. A tak chcú zarábať čo najväčšie prachy. Keď chcú mať veľa prachov, potrebujú mať veľa hypoték a úverov. Keď chcú mať ľudí, ktorý od nich zoberú úver, potrebujú mať firmu, ktorá im to zabezpečí (tzv. finančný poradcovia) a tej firme je jedno komu tú hypotéku dá, základ, aby ju predala a mala z toho provízie. Tak sa teda stalo, že hypotéky sa dávali aj bezdomovcom. A u neho bolo jasné, že u nemá šancu splatiť. A keďže je bezdomovec, nemá ani nič, čo by mu mohol zobrať exekútor. A tak banky robili obchody, tvárili sa, že všetko je okej, že všetko je kryté hodnotami, a že nenastane problém. Neuvedomili si však, že reálne hodnoty v Amerike už vlastne neboli, pretože keď máte na dom uvalené tri hypotéky, tak to nepredstavuje reálnu hodnotu, z ktorej potom môže banka čerpať financie na prípadné splatenie nesplatenej dlžoby. Tak boli teda vytvorené fitívne hodnoty. Tie predstavovali svojím spôsobom okrášlený, namaľovaný a objemovo nafúknutý súbor reálnych hodnôt, ktoré vlastne neexistovali.

A potom sa prišlo na to, že vlastne ten problém tu je, keďže peniaze ktoré požičali neboli podložené žiadnou hodnotou. Pretože hodnoty fiktívne, umelo vytvorené bankármi padli. A keď už po krachu fiktívnych hodnôt neostali hodnoty reálne, ktoré mali byť ako tmel na tie fiktívne, tak sa všetko logicky zrútilo ako domček z karát, pretože základné stĺpy uverov boli podkopané fiktivitou, klamstvom a chamtivosťou.

Takže vlastne ďalšou príčinou tejto krízy sú ľudia z top manažmentu banky. Ľudia, ktorí skutočne stoja za tým bankovým systémom a pod rúškom finančnej istoty, stability a pomoci ľuďom si napchávajú vrecká dolármi, pretože ich chcú mať stále viac, aby mohli stále viac vládnuť.

Re: Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že to nie je celkom tak.... Nie som si istý, ale zdá sa mi, že to, že centrálna banka dá vláde peniaze na úrok a potom to následne vláda spláca novými úverovými bankovkami je vlastne v pohode. Odborne by sa to malo nazívať revolvingový úver, ktorý je nastavený a opatrený tak=ymi prostriedkami, že sa následné nekonečné zadlžovanie nemôže stať... Aspon myslím teda....

Kopi Luwak

Toto exotické slovné spojenie, Vám asi nič nehovorí. Možno naozaj zažratým kávičkárom. Kopi Luwak je totiž druh najexotickejšej, najkvalitnejšej a samozrejme najdrahšej kávy na svete. Kopi znamená v jazyku domorodcov káva a luwak je zvieratko ináč známe aj ako cibetka (lat. Paradoxurus hermaphroditus). Jedná sa o malú, 3-5kg mačkovitú šelmu žijúcu vo Vietname a na Indonézskych ostrovoch Jáva a Bali. A čo má toto zvieratko spoločné s touto kávou? Naozaj všetko.

Cibetka je vďaka svojmu výbornému zraku a čuchu nočný všežravec, ktorého obľúbenou pochúťkou sú dozreté zrná káv arabica a robusta. Plody kávy pripomínajú malé čerešne. Cibetka ich zje, ale jej tráviaci systém, dokáže spracovať iba prvé dve vrstvy bobúľ. Cez tretiu vrstvu sa do kávového zrna dostanú enzýmy a vytvárajú tak neopakovateľný proces fermentácie kávy. Enzýmy štiepia bielkoviny na jednoduchšie bielkoviny a tie reagujú počas praženia s karbohydrátmi a cukrami, čo vytvára neopakovateľnú chuť kávy. Ešte pred pražením sa však musia zrná vyzbierať z trusu týchto živočíchov, očistiť sa od tretej vrstvy. Vďaka nepriepustnej tretej vrstve sa trus nedostane do kontaktu so samotným zrnom kávy. Zaujímavosťou je, že cibetka si vyberá len tie najkvalitnejšie zrná, čo zberači nie vždy dokážu. Teda káva je naozaj kvalitná.

Káva má zemitú vôňu, ťažké telo a sladkú, čokoládovo-karamelovú a zároveň korenistú chuť s miernym náznakom zatuchnutej chuti, je sirupovitá s unikátnou arómou.

Túto jedinečnú kávu si môžete dať najbližšie podľa mojich zistení v pražskom hoteli Four Seasons. Šálka tohto skvostu Vás bude stáť rovných 600 českých korún. O niečo lacnejšia možnosť je však kúpiť si túto kávu. V špeciálnej ponuke ju má napríklad reťazec Metro, ktorý má v ponuke 250g balenie za nejakých 3000 SK. Samozrejme, že sa dá objednať aj cez internet, ale pozor! Ponuka tejto jedinečnej kávy je značne obmedzená, keďže sa jej ročne vyrobí len 500kg!!!
Takže hor sa na kavej! :P

Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že mám ďalšiu odpoveď na to, prečo sa vo svete deje to, čo sa deje. Tentoraz nepôjdem do sveta myšlienok a dohadov. Skúsim sa na celú krízu pozrieť ekonomickými očami.

Čo sa vlastne stalo, že sme v takej riti v akej sme? Kto za to môže? Aj napriek tomu, že tvrdenia v tomto článku budú trošku v rozpore s článkom Príčina krízy z 30. septembra, stojím si aj za jedným aj za druhým článkom, pretože medzi nimi vládne relatívne jasné spojenie.

Rockefeller, Rotschield. Tieto mená Vám asi niečo hovoria. Je známe prepojenie týchto bankových rodín na FED, rovnako aj na krízu z roku 1929 a rovnako aj na vojnu vo Vietname. A samozrejme je do toho zapletená aj centrálna banka a vláda. A ako?

Centrálna banka je tu na to, aby vydávala peniaze, aby z obehu sťahovala staré bankovky. V rámci určitých historických precedensov práve Centrálna banka kontroluje množstvo peňazí v obehu (inflácia), stanovuje úrokové miery a požičiava peniaze vláde a komerčným bankám. Je teda vo svojom obore absolútny monopol. A proti monopolom "bojujú" všetky vlády. Ale je to naozaj tak? Tento precedens je jedným z kľúčov celého bankového systému a samozrejme je to aj kľúč k svetovej finančnej kríze.

Predstavte si, že za každou vládou je skupinka ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že za každou bankou (aj centrálnou) je skupina ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že tí ľudia sú rovnakí. Predstavte si, že banka aj ľudia v jej pozadí získavajú najviac v krízových situáciách. A predstavte si, že najviac získavajú na vojne. Len Rockefeler zarobil na vojne vo Vietname viac ako 200 miliónov dolárov. A ako je to možné?

Centrálna banka vydáva peniaze. Tie potom prepožičiava (áno, prepožičiava) vláde za určitý úrok (áno za úrok). Tím pádom sa vláda permanentne zadlžuje, lebo nemá ako splácať úroky. A keď chce nejkako dlh splatiť, potrebuje peniaze. A odkiaľ ich zoberie? Požičia si ich predsa od Centrálnej banky. A tak to ide dokolečka, dokola. Čím je potreba veľkého množstva peňazí v obehu väčšia, tým sú ľudia v bankovom pozadí logicky šťastnejší. Keďže viac peňazí v obehu = viac peňazí na úrokoch. A viac peňazí na úrokoch = viac peňazí v obehu. Hlava XXII ako vyšitá.

Vznik Centrálnych bánk je teda celkom kvalitný podvod. Všetko to spáchali ľudia stojaci kedysi za najdôležitejšími rozhodnutiami. Za záhadných okolností to potom schválil tesne pred Vianocami kongres a samozrejme že prezident Wilson (ak sa nemýlim) to podpísal. Potom to samozrejme oľutoval, ale už bolo neskoro (nepamätám sa síce na to, ako to ľutoval, ale základ je že ľutoval).

Všetko toto úročenie, zadlžovanie vlády, emisia nových bankoviek je len jedna úžasná machinácia a podvrh. Taká bublina. Otázka stála, ako veľmi sa tá bublina nafúkne, a kedy budú jej steny také slabé, že nakoniec praskne. Stalo sa. A máme tu krízu obrovských rozmerov. No bublina zatiaľ len sfukuje. Prasknúť by mala podľa výpočtov Luciána Jurka až 26-28 októbra. Čím Svetová kríza dosiahne absolútne dno. Nezávisle od pána Jurka s tým súhlasí aj istý obyvateľ Sydney, ktorý už v minulosti dokázal veľmi presne odhadnúť čo sa stane. Ich dátumy totálneho prasknutia bubliny sa zhodujú. Ale ešte väčší problém je v tom, že sa už nafukuje ďalšia, väčšia, hrozivejšia... Ako dlho vydrží tá nová?

Video blog

Pred zopár minútami som si otvoril video blog:) aby som si tu nehádzal videá, tak ich budem v relatívne veľkom množstve zhromažďovať na www.videobilec.blogspot.com. Tak sa teším na Vaše návštevy! :)

ADVICE, LIKE YOUTH, PROBABLY JUST WASTED ON THE YOUNG

Ladies and gentlemen of the class of '97:

Wear sunscreen.

If I could offer you only one tip for the future, sunscreen would be it. The long-term benefits of sunscreen have been proved by scientists, whereas the rest of my advice has no basis more reliable than my own meandering experience. I will dispense this advice now.

Enjoy the power and beauty of your youth. Oh, never mind. You will not understand the power and beauty of your youth until they've faded. But trust me, in 20 years, you'll look back at photos of yourself and recall in a way you can't grasp now how much possibility lay before you and how fabulous you really looked. You are not as fat as you imagine.

Don't worry about the future. Or worry, but know that worrying is as effective as trying to solve an algebra equation by chewing bubble gum. The real troubles in your life are apt to be things that never crossed your worried mind, the kind that blindside you at 4 p.m. on some idle Tuesday.

Do one thing every day that scares you.

Sing.

Don't be reckless with other people's hearts. Don't put up with people who are reckless with yours.

Floss.

Don't waste your time on jealousy. Sometimes you're ahead, sometimes you're behind. The race is long and, in the end, it's only with yourself.

Remember compliments you receive. Forget the insults. If you succeed in doing this, tell me how.

Keep your old love letters. Throw away your old bank statements.

Stretch.

Don't feel guilty if you don't know what you want to do with your life. The most interesting people I know didn't know at 22 what they wanted to do with their lives. Some of the most interesting 40-year-olds I know still don't.

Get plenty of calcium. Be kind to your knees. You'll miss them when they're gone.

Maybe you'll marry, maybe you won't. Maybe you'll have children, maybe you won't. Maybe you'll divorce at 40, maybe you'll dance the funky chicken on your 75th wedding anniversary. Whatever you do, don't congratulate yourself too much, or berate yourself either. Your choices are half chance. So are everybody else's.

Enjoy your body. Use it every way you can. Don't be afraid of it or of what other people think of it. It's the greatest instrument you'll ever own.

Dance, even if you have nowhere to do it but your living room.

Read the directions, even if you don't follow them.

Do not read beauty magazines. They will only make you feel ugly.

Get to know your parents. You never know when they'll be gone for good. Be nice to your siblings. They're your best link to your past and the people most likely to stick with you in the future.

Understand that friends come and go, but with a precious few you should hold on. Work hard to bridge the gaps in geography and lifestyle, because the older you get, the more you need the people who knew you when you were young.

Live in New York City once, but leave before it makes you hard. Live in Northern California once, but leave before it makes you soft. Travel.

Accept certain inalienable truths: Prices will rise. Politicians will philander. You, too, will get old. And when you do, you'll fantasize that when you were young, prices were reasonable, politicians were noble and children respected their elders.

Respect your elders.

Don't expect anyone else to support you. Maybe you have a trust fund. Maybe you'll have a wealthy spouse. But you never know when either one might run out.

Don't mess too much with your hair or by the time you're 40 it will look 85.

Be careful whose advice you buy, but be patient with those who supply it. Advice is a form of nostalgia. Dispensing it is a way of fishing the past from the disposal, wiping it off, painting over the ugly parts and recycling it for more than it's worth.

But trust me on the sunscreen.

Toto napísala 1. júna 1997 komentátprka Chicago Tribune, Mary Schmich. Buz Luhrmann spravil v roku 1999 pieseň, kde recituje jej článok. Táto pesnička sa okamžite stala hitom Britskej Singlovej hitparády a rovnako aj hitparád v mnohých krajinách sveta.

Však je to krásne? Smutné, vtipné, poučné, pravdivé....

V AIG sa majú :)

V AIG sa top manažéry naozaj majú. Keby nebolo 85 miliárd dolárov, ktoré do tejto spoločnosti naliala FED, tak sú už teraz bez práce. Vďaka týmto prachom si však aj naďalej môžu užívať sladký život. Okrem státisícových platov, berú aj pravidelné niekoľko miliónové odmeny. V prípade šéfa rizikových operácií AIG Josepha Cassanu ide presnejšie o milión dolárov mesačne plus 34 miliónov za rok na odmenách.

Vyšetrovací výbor Snemovne reprezentantov prišiel na to, že manažéry z AIG oslávili záchranu svojej spoločnosti naozaj veľkolepo. Po tom, ako im FED zachránil kožu sa vybrali na týždňový výlet do Kalifornie. Okrem toho, že si to tam určite parádne užili minuli svojej firme 440 000 tisíc dolárov, ktoré boli určené na záchranu spoločnosti. Jasne, že pol milióna nie je nič v porovnaní s 85. miliardami, ale predsa... Keď už nič iné, je to minimálne vec nazamyslenie.

Rusko je v rozklade

Rozckvitali jablani i gruši.... Tento začiatok Ruskej piesne Katusha už nie je celkom pravdivý. Po piatku a hlavne po pondelku majú ruské jablká a hrušky trpkú príchuť. Taký pokles akcií nezaznamenali na Moskovskej burze už roky. V pondelok museli obchodovanie predčasne zastaviť zo stratami 5%.
Boris Medvedev sa rozhodol podporiť ruskú ekonomiku sumou 36 miliárd dolárov. Otázka je, ako pomôže takej krajine ako Rusko 36 mld. dolárov, keď USA nepomohli vládne intervencie v hodnote 700 mld. dolárov. Zároveň ani nespomínam to, že Federálna Banka USA intervenovala takmer každý deň pred schválením, záchranného plánu sumou väčšou ako 700 mld. dolárov.

Samozrejme, Rusko nie je v takej ťažkej kríze ako je USA. Preto stačí menšia vládna pomoc, ale na druhej strane, kto vie, v akej kondícií bude táto krajina o zopár mesiacov. Cena ropy klesá na dlhoročné minimá. To Rusku rozhodne nepomôže, vzhľadom k tomu, že jeho ekonomika je dosť závislá na vývoze čierneho zlata a zemného plynu.

Tieto dôvody klesajúcej ceny ropy však neznamenajú, že Rusko stráca svoju silu. Myslím si, že to je práve naopak. Putinova bábka Medvedev bude svojho premiéra určite počúvať a Gazprom, kde sú opäť ľudia blízky Putinovi určite vymyslí niečo, čo lídrom krajín EÚ prinesie ďalšie vrásky na tvárach. Stačí mierne obmädziť dodávky ropy a Rusko má čo chce. Pokiaľ lídri EÚ nezakročia, stane sa jednoduchá vec, známa každému s podpriemerným ekonomickým vzdelaním. Dopyt sa meniť nebude, ale ponuka klesne. Tým pádom cena ropy stúpne. Ale je toto riešenie Ruskej krízy?

Osobnosť roka 2008

Každý rok každý všetko hodnotí a sumarizuje. Rádiá a televízory sú plné moderátorov v oblekoch Alain Delon a moderátoriek v šatách Betty Barclay. Každý chce nájsť toho najvhodnejšieho. Najvhodnejšieho preto, lebo už konečne prišli na to, že toho najlepšieho nenájdu, tak teraz hľadajú aspoň toho najvhodnejšieho. Niektoré tieto hľadania končia naozaj stupídne, iné aspoň trošku odhalia tú pravú ľudskosť v nás. Mnohým už nestačí želanie svetového mieru ako prejav maximálnej ľudskosti.

Pred chvíľkou som skončil veľmi zaujímavú debatu s jednou ženou. Netuším ako vyzerá, koľko má rokov, ako sa volá. Viem len, že ona je pre mňa Osobnosť roka 2008. Stretli sme sa nejakou náhodou na jednom diskusnom fóre a začali sme si písať. Takú hodinku. A viem, že tú ženu obdivujem. Keby som bol Tvrtko Vujity a mohol by som niekomu udeliť jeho cenu Každodenného hrdinu, neváhal by som ani chvíľu.

Myslím, že tá žena má okolo 50 rokov. Má tri deti, najstaršie má niečo po 20tke. A aby toho nemala málo, vzala si do pestúnskej starostlivosti ďalšie tri decká. Na fóre riešila náročné výchovné problémy.

Zastávam všeobecnú ľudskú rovnosť. Nediskriminujem na žiadnej úrovni. Ale už aj v rokoch pred Novembrom 1989 platilo, že aj keď sme si všetci rovní, niektorí sú rovnejší. Neviem, či to takto môžem napísať, ale rozhodne považujem túto ženu za plnohodnotnejšieho človeka, ako blondínu s psíkom v náručí a oblečením Ed Hardy pretŕčajúcou sa pred kamerami.

Niekedy obdivujeme ľudí pre banality a všímame si tú škrupinu. Lenže zo škrupiny sa človek nenaje.

Fakt sú fajčiari na zahodenie?

Vyzerá to tak, že sa z môjho blogu stane videoblog:). Opäť prinášam ďalšie video, opäť z dielne sme.sk. Tentoraz tu je zaujímavý pohľad na svet a prínosy fajčiarov.

Vaso Patejdl - Online kataster 2008

Na rozdiel od Mariky Gombitovej, ktorej matelový comeback je výmysel, Vašo Patejdl to so svojim comebackom myslí (bohužiaľ) vážne. Ja ho naozaj nemusím uz od svojich detských čias. Ale táto vecička, ktorú pred pár hodinami zverejnil portál sme.sk naozaj stojí za to. Pre mna jeden z kľúčových objavov na Slovenskej hudobnej scéne za tento rok! :D

Novinka!

Konečne som prišiel na to, ako sa na blog pridávajú videá :). Pravdu povediac, som po tom ani nejak nepátral, ale toto AIESECárske video natočené pre SME som tu dať musel. Takže opäť ďalší tunning môjho blogu:). Asi budem konkurovat youtubu :D.

SME: Nápad sa ráta - AIESEC

Čierny pondelok II

V piatok 16. októbra 1987 zavládla na New Yorskej burze panika. Nastal rapídny pokles akcií. Totálny krach burzy zachránil len koniec obchodovacieho dňa a dve voľné víkendové dni, za ktoré sa trhy dali trošku do poriadku. V pondelok 19. októbra 1987 však nastal kolaps. Kým zvyšok sveta spal, burza v austrálskom Sydney sa ráno otvorila. Makléry boli zavalený príkazmi na predaj a celková hodnota akcií neuveriteľne klesla. Družuicové komunikácie preniesli tieto správy okamžite do Tokia. A tam sa obchodníci začali hrať s akciami opäť na horúci zemiak podobne ako v Sydney. Vo veľkom ich predávali. To isté sa stalo v Hongkongu, Singapure, v európe a všetko sa to opäť ukončilo v New Yorku. Kým sa burza zatrvorila, klesla hodnota amerických friem o viac ako 500 miliárd dolárov.

V pondelok milióny ľudí v Amerike a státisice na celom svete dúfali, že Snemovňa reprezantantov schváli ozdravný plán Americkej ekonomiky, ktorý by stál 700 miliárd Amerických dolárov. Tento plán vytvoril Bush zo svojím tímom, a musím uznať, že to bola jedna z mála rozumných vecí počas Bushovho prezidentovania. Za schválenie finančnej injekcie boli dokonca vo vzácnej zhode aj Obama a McCain. McCain dokonca preruŠil svoju kampaň a odišiel do NY „zriešiť veci“. Nepodarilo sa to ani starému McCainovi, hlúpemu Bushovi či mierne falošńému Obamovi. Zácranný plán sa neschválil. Za bolo 205 členov snemovne kým proti bolo 228. Proti boli hlavne republikáni. Burzový makléry sa chytili za hlavy. Razom spadlo všetko, čo spadnúť mohlo. Amerika je v kríze v akej nebola od roku 1929 počas Veľkej hospodárskej krízy. Čo sa týka celkovej bodovej straty, bol to najhorší deň odkedy cez Wall Street prešiel prvý krát burzový maklér. Dow Jones padol o 6,98%, Standard & Poor´s 500 padol takmer o 9%. Okrem Ameriky však padal aj celý svet. Európske a Ázijské burzy však zaznamenali poklesy v rozmedzí 4-5%.

Samozrejme že snemovňa mala a ešte bude mať pred sebou asi najťažšie rozhodnutie v histórii. Rozhodnúť sa samozrejme všetci boja, pretože nikto nechce spraviť zlé rozhodnutie necelé dva mesiace pred prezidentskými voľbami. Otázka však je tá, že či aj to najhoršie možné rozhodnutie Kongresu nebude lepšie ako nečinnosť a vyčkávanie do konca prezidentských volieb. Už teraz je kríza taká veľká, aká nebola za posledné stvrťstorčie. A to, ako sa kríza prehĺbi závisí len od Kongresu. Záleží či vôbec, a keď tak kedy schváli pomoc pre bankový sektor a v akej veľkosti to bude.

"Nachádzame sa v najhoršej kríze posledného storočia a kým nedosiahneme dno, nemôžeme sa šplhať nahor," varoval Joseph Stiglitz, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001, bývalý viceprezident Svetovej banky a poradca bývalého Amerického prezidenta Billa Clintona.

Príčina krízy

Čo je dôsledkom vzniku takej obrovskej globálnej krízy, keď takmer každý štát potrebuje finančnú injekciu v podobe niekoľkých miliárd dolárov, aby uchránil svoje hospodárstvo?

Dôsledkov je nespočetne veľa. Nepochybujem o tom, že každého z Vás, už teraz napadli aspoň dva. Ja som nad tým uvažoval trošku dlhšie. A napadli ma tiež dva. Na prvý pohľad, možno iné, ako tie Vaše, ale po menšom skúmaní prídeme na to, že všetko je vlastne prepojené.

Dôvod 1. Frajerina. Mnohí sa teraz za svojimi PC chechtáte, že po niektorých článkoch ktoré som napísal, píšem takú volovinu. Ale podľa mňa, frajerina Američanov je to, čo nás priviedlo tam, kde sme teraz. Pretože dôvod, ktorý vidia mnohý tak jasne, ako svoje koruny v peňaženke je v skutočnosti trošku iný (tak ako koruny, pod neustálym vplyvom inflácie). Všetci vidia dôvod v Americkej hypotekárnej kríze. Áno, tí ktorí si toto myslia, majú pravdu. Ale čo predchádzalo hypotekárnej kríze v USA? Neprimeraná zadĺženosť obyvateľov. A prečo boli (sú) obyvatelia USA zadĺžení? Lebo nakupovali čo chceli, aj keď na to nemali peniaze. A keďže si to kúpili, aj keď na to nemali, zobrali si pôžičku. Potom si kupovali ďalej, aj keď na to nemali už vôbec nárok. Keď to spraví jeden človek, ekonomika štátu akým je USA to zvládne, ale keď to spraví 11 miliónov ľudí (toto číslo je čisto ilustračné) tak to nezvládne ani USA. A tak došlo ku kríze. A prečo nakupovali aj keď na to reálne nemali prostriedky? Lebo chceli byť frajeri. Teda preto môže frajerina z jednej časti za to, čo sa teraz deje, lebo frajerina spôsobila prvú vlnu hypotekárnej krízy v USA.

Dôvod 2. Dopyt po energiách. Okrem zaostalých častí sveta, kde na svetlo používajú fakle a biomasu (alebo to už sú tie vyspelé časti? J ) je všade na svete dopyt po energii. Či už sa jedná o elektrickú energiu, alebo o energiu potrebnú na pohnutie automobilom (chcem sa dostať k rope). Keďže na svete je čoraz viac automobilov, každý aj reálne jazdí čoraz viac a každý si kupuje výrobky, ktoré sú nejakým spôsobom previazané so spotrebou ropy, tak taj ropy potrebuje Zem naozaj veľa. A keďže ľudia potrebujú ropy čoraz viac, nastáva problém. Ropy je čoraz menej. Je jej až tak málo, že sa jej ceny šialene dvíhajú, že ju každý kupuje aj za nekresťanské peniaze. Že sa o ňu pod rúškom spravodlivosti a boja proti terorizmu vedú vojny (Irak). Pred niekoľkými rokmi presne pred týmto varoval hlavne Georga Busha a aj ďalších pán Mathew Sims, ktorý bol poradcom Busha počas jeho prvého prezidentského obdobia. Doslova varoval pred nesmiernym zvyšovaním cien ropy a zemného plynu, pretože to bude viesť k svetovej hospodárskej kríze. Bush ho vtedy označil za utopistu a poslal ho zbaliť si veci do krabice.

Frajerina a energia teda môžu za to, čo sa teraz deje. Samozrejme, že toto je prehnaný obraz, a nie celkom reálny, pretože na niečo také obrovské ako je svetová finančná kríza vplýva omnoho viac faktorov, ako tieto dva, ale myslím si, že od týchto dvoch to všetko začalo.

Svetová finančná kríza

Už dlhšie som uvažoval, že napíšem nejaký článok o tom, Čo si myslím o svetovej finančnej kríze. Teraz na to došiel ten správny čas. Prečo? Potrebujem napísať niečo na predmet Medzinárodný obchod a zároveň dnes je utorok 30.09.2008. Teda je to deň po pondelku 29.09.2008. Tento deň sa podľa mňa zapíše do histórie svetovej ekonomiky, ako ďalší Čierny pondelok v histórii obchodu ako takého.

V tejto časti blogu budem písať o dňoch ktoré sú, ktoré boli, a ktoré ešte len budú. Budem sa snažiť čo najlepšie rozanalyzovať problém tejto krízy. Pre mňa to bude veľmi zaujímavé. Pretože niečo také som ešte nepísal, a zároveň sa na to veľmi teším. Už teraz mám pred sebou všetky Hospodárske noviny (Slovenské a České), Trend a SME ktoré som doma našiel, nejaké encyklopédie, svoje vedomosti a názory a internet. Takže vstupy by boli, uvidím aké budú výstupy.

Hviezdny comeback

Tieto fotky som našiel na kamarátovom blogu, ktorý počúva výhradne metal.

Ako už sám názov hovorí, jedná sa o hviezdny comeback. A to nie nejakej metalovej kapely, ale je tu dlho očakávaný návrat mnohonásobnej Slávice roka, Mariky Gombitovej. Ona sama sa síce tohto projektu z pochopiteľných dôvodov nezúčastnila, ale pre fajnšmekrov je pripravená remastrovaná edícia jej nikdy nevydaného temného albumu plného oplzlostí, V znamení vytrhnutej pečene. Na spev si prizvala úžasného grindového speváka Mekyho Žbirku, ktorý mimochodom pomáhal produkovať albumy Sepulture, Ramsteinu či dokonca samotnému Marlinovy Mansnovi.

A tu prikladám ako dôkaz prednú stranu z pripravovaného albumu. Rovnako prikladám aj výber toho najlepšieho metalu, v podaní Mariky. Tento album je pripravovaný v spolupráci s týžneníkom Katolícke záviny, kde bude ako nová cd príloha.

:P

Shooty

Podľa týždenníka .týždeň je jedným z najvplyvnejších Slovákov. Okrem iného je karikaturista, bloger, príležitostný spisovateľ. Preslávila ho karikatúra chorého pápeža Jána Pavla II, ktorá bola v SME zverejnená niekoľko týždňov pred pápežovou smrťou. Martin Shooty Šútovec.

Jeho meno je známe takmer každému, kto si občas kúpi denník SME. Shooty má na zadnej strane tohto denníka miesto pre svoje karikatúry. Tie pre SME kreslí od jesene 2002, teda už 6 rokov.

Píšem o ňom preto, lebo jeho tvorbu sledujem už zopár rokov. A jeho veci mi sú dôverne známe. Neznáma mi však bola jeho podoba. Shooty si svoje súkromie chráni ako oko v hlave.

Jediné závery Shootyho boli vydané počas rozhovoru pre TV OKO, a to aj tam si zakrýva tvár knihou. Karikatúru, ktorú mám aj na obrázku má uverejnenú na stránke a do minulého týždňa to bola jediná známa podoba Shootyho. SME však nedávno spustilo novú reklamnú kampaň a na jednom z videí je aj Shooty. Je to síce len na pár sekúnd, ale aj to je niečo.

Takže podoba najlepšieho Slovenského karikaturistu je konečne známa širokej verejnosti a nielen jeho najbližším.

P.S. tu je shooty: http://www.sme.sk/video/?id=5814&st=4

P.S. tu je jeho stránka: http://www.shooty.sk

P.S. tu je jeho pocta Paulovi Newmanovi: http://www.shooty.sk/buxus/generate_page.php?page_id=3983

Vikend: Legnava...

Po niekoľkomesačnom plánovaní a dohadov sme sa s partiou vybrali tento víkend na chatu v obci Legnava. Najprv ale, kde Legnava vlastne je..:P

Legnava je malá, zastrčená dedina pri poľských hraniciach neďaleko obce Plavnica, ktorá je 10km od Starej Ľubovne. Na chate som bol ako každý rok a ako na takmer každej chate s Myhaľom a Majkou. Zuzka chýba, lebo je v Nemecku. Takže Zuss, toto bola naj Legnava za posledné roky:) . Okrem nás tam bol aj Lukáš a ďalšie dve Majky.

My chalani sme pravidelne behali po kopcoch a rozprávali sa o všetkom, zatiaľ čo si baby lakovali na chate nechty. Večer bola menšia párty a ďalší deň sa to opakovalo. Taká klasická chatka.

A zaujímavosti? Jedna holka bola dosť na mäkko z toho, keď mňa a Lukáša videla močiť do potoka. Lukáš skoro zjedol hada. Slepúch ktorého Lukáš skoro zjedol nie je had, ale niečo iné, pretože nemá znaky hada. Že vraj to je obojživelník. Chevrolet Spark s piatimi ľudmi a batožinou a 0,8 litrovým motorom dokáže ísť 140 km/h. Šalvia divotvorná je blbosť. 50 ročný obyvateľ Legnavy ,s ktorým sme sa bavili a Lukáš bol u neho doma, sa sám stará o imobilných rodičov. Podľa miestnej krčmárky kupuje každý deň liter pálenky pre seba a rodičov. A Sám nám povedal, že zbiera a pravidelne konzumuje lysohlávky. Oplatí sa pozrieť si stránku http://www.biotox.cz ktorá sa venuje nielen lysohlávkam. Sázky a dostihy nie je dobrá hra na chatu, kde sa konzumuje alkohol. Latrína je lepšia ako normálny záchod.

A samozrejme, fotky očakávajte na mojom webalbume http://www.bilko.salem.sk. Keď ich dostanem, okamžite ich začnem hádzať na net.

Zuzka, chýbala si nám tam. Keď pošleš sms, alebo mail, tak ti podrobne opíšeme, Čo a ako sa dialo :) .

Som tu! :D

How was your summer? Opýtala sa ma kamarátka z Birminghamu, keď som ju náhodou stretol v meste. Great off course, odpovedal som automaticky. Napísať aké bolo moje leto, je však nad moje sily. Začalo to detským táborom, kde som robil vychovávateľa. Potom do toho nejak prišla Ivka:). Cez týždeň som pracoval ako vždy v Imune. Víkendy som trávil na Regetovke, na skalách, výletoch, chatách... Za zmienku stojí víkend v Prahe a free solo výstup na Cukrovú homoľu v Zádielskej doline.

Tolko moje leto. Odteraz tu budem písať pravidelne, minimálne dva články týždenne. Dokočím cyklus o našich prezidentských kandidátoch, poradím Vám čo by ste mali počúvať, načím Vás zopár zaujímavých trikov, ktoré mi cez leto pomohli a spolu môžme prestať fajčiť.

Čaká ma veľa práce, tak idem na to. CARPE LABORA drahí priatelia! :)

Mugabeho prachy

To, že Zimbabwe je na tom naozaj zle bolo hádam všetkým jasné, keď pred nejakým časom opäť vyhral prezidentské voľby Robert Mugabe. Ale to, v aom stave je naozaj, som sa dozvedel až včera. Zimbabwe totiž vydalo bankovku v nominálnej hodnote sto miliárd zibabwských dolárov. Za túto sumu si v hlavnom meste krajiny Harare kúpite napríklad štyri pomaranče. V prepočte je to asi 20 SK.

Od roku 2003 v krajine už neplatí normálna mena. Už v januári vydala Centrálna banka bankovky v hodnote jedného, piatich a desiatich miliónov. V máji vydali peniaze s ciframi 25 a 50 miliónov až po 25 a 50 miliárd zimbawských dolárov. Včera oficiálne vstúpila do obehu sto miliardová bankovka. Guvernér Národnej banky Gideona Gona uviedol, že je to reakcia na neustále sa zvyšujúce ceny tovarov a služieb. A tovary a služby zdražujú preto, lebo v Zimbabwe je inflácia neuveriteľných 2 200 000 % !!! Nezavislí ekonómovia podľa BBC odhadujú, že ceny rastú v skutočnosti ešte oveľa rýchlejšie. "Centrálna banka bojuje v prehratej bitke. Kým bude inflácia vysoká, ľudia budú mať problémy s nedostatkom hotovosti. Je potrebné zvýšiť produkciu aby veľa tovarov nestálo veľa peňazí," uviedol v nedeľu pre CNN ekonóm John Robertson z Harare.

Zimbabwe bola kedysi jednou z najprosperujúcejšich krajín v Afrike. Momentálne bojuje s chudobou okolo 80% obyvateľov. Čelia pritom neuveriteľnému nedostatku základných potravín. Ekonomicky krajina upadá od roku 1980, keď získala nezávislosť. Mnohí medzinárodný pozorovatelia pripisujú súčasný katastrofálny stav vláde prezidenta Mugabeho, ktorý sa najnovšie chystá znárodniť firmy patriace cudzincom.



P.S. : Viac o jave zvanom INFLÁCIA na http://sk.wikipedia.org/wiki/Infl%C3%A1cia
Komu sa nechce čítať tak len napíšem, že je to nežiadúci ekonomický jav, pri ktorom dochádza k znižovaniu kúpnej sily peňazí. Teda peniaze strácajú hodnotu, a to, čo sa dalo včera kúpiť za 20Sk stojí dnes 25Sk. Na infláciu vplýva mnoho faktorov, ktoré sa tu neoplatí menovať. Ale za mienku stojí delenie onflácie podľa veľkosti. Ak je inflácia do 9%, je všetko OK a hovoríme o tzv. miernej inflácii. Ak už Inflácia nadobúda hodnoty 10 - 999% hovoríme o cválajúcej inflácii, a tam to už je naozaj tak, ako som to písal, že tovary zdražievajú zo dňa na deň. A najvyššia forma inflácie je hyperinflácia. Tá je od 1000% vyššie. Pri hyperinflácii je už štát ne kolenách. A pri 2,2 miliónovej inflácii akú dosahuje Zimbabwe to musí byť niečo neuveriteľné. Pretože tam musí byť mlieko drahšie o polovicu kým si ho z regála dáte do nákupného košíka.

Neviem ako sa z toho chce krajina pod vedením Mugabeho vymotať, ale bude určite zaujímavé sledovať to...

Dávam si pauzu!

Celý budúci týždeň budem v detskom tábore (ako animátor samozrejme:) ), takže nebudem môcť písať. Ale presne o týždeň o takomto čase už budú na nete hodené nové články o tom, ako bolo na Dobrom festivale, ako bolo v tábore a nejaké moje úvahy o súčasnom dianí doma a vo svete.

Prajem Vám úspešný týždeň:)

Existuje skutočná láska?

Pred zopár mesiacmi sa jedno dievča, na ktorom mi neuveriteľne záleží rozišlo po štyroch rokoch s priateľom. Brala to naozaj ťažko. Veľmi som sa jej snažil pomôcť, no doteraz neviem, nakoľko som bol úspešný. Ale vzhľadom na to, že sme v relatívne častom kontakte, mám taký pocit, že som nič nepokašľal, ináč by sme už v kontakte asi neboli. Keď sme sa minule stretli v našom obľúbenom podniku, tak sme rozbehli debatu o tom, či existuje skutočná láska, pretože ona na tú lásku už neverí. Ja som jej na to povedal, že samozrejme že existuje. Veď jej aj moji rodičia sú spolu už viac ako 20 rokov, a sú šťastný. Ale jej to nestačilo. Tak som spravil prieskum o tom, čí ľudia veria na lásku. Oslovených bolo 30 náhodných ľudí rôzneho pohlavia v kaviarni. A výsledok? 23 ľudí verilo a 7 neverilo.

Ale čo to láska vlastne je? Aké sú jej podoby? Pýtal som sa na to viacerých ľudí. Láska môže byť k hocičomu a dala by sa to charakterizovať ako neuveriteľná túžba vlastniť, ovládať, manipulovať. To ale skutočná láska nie je. Skutočná láska sa dáva. Je o obete, o dávaní, nie o braní. Ak hovoríme o láske medzi mužom a ženou (pre účel tohto článku iné formy lásky zavrhnem) môžeme hovoriť o citoch a neskôr o manželstve. V manželstve by mali byť obaja partneri zrelí na vzťah a zároveň by mali jeden k druhému prechovávať neskonalú úctu. Niekedy trvá roky kým sa vzťah (priateľský, kamarátsky, milenecký) transformuje na vzťah založený na hodnotách, ktoré tvoria základ manželského zväzku. Niekedy to trvá iba okamih.

14. júna sa moja sesternica vydávala. Brala si muža o 17 rokov staršieho. Keď som sa s ním rozprával, tak som prišiel na to, že on celý život buď hľadal tú pravú, alebo sa spamätával z toho, že nejakú stratil. Potom mu moja sesterka poslala nejaký mail. Peťo nemal ani šajn ako Mijka vyzerá, čo robí, aké má záujmy, koľko má rokov, odkiaľ je... Nevedel o nej nič ale zrazu vedel, že ona je tá pravá. Po polročnej známosti za ním Mijka odcestovala do Sydney. Po roku sa zobrali a o zoprár mesiacov sa ich rodinka rozrastie o malého potomka.

Skôr, alebo neskôr, si takmer každý uvedomí, že láska existuje, a že je všade okolo nás. Len si ju treba vedieť všímať. Pretože keby nebolo na tomto svete lásky, tak by som nebol na svete ani ja, môj blog, nebola by na svete moja mamka a ocino, neboli by na svete ludia ako Peťkan a mnohí ďalší ktorých mám veľmi rád a na ktorých mi neuveriteľne záleží. Keby nebolo lásky, tak by na svete nebola ani Mijka a Peťo. A keby nebolo lásky, tak by teraz spolu nečakali bábo.

Murphyho zákony platia aj tu. Väčšinou chceme niekoho, kto o nás nemá záujem, a o nás má záujem niekto, o koho nemáme záujem my. Aj na základe toho je zrejme potrebné, pre skutočnú lásku aj trpieť. Možno to znie ako sentimentálne klišé, ale myslím, že je to tak. Lebo keď pre niečo netrpíte, nezapierate sa, neobetujete sa pre niečo, tak vtedy si nedokážete vážiť skutočnú hodnotu. Ak sa obetujete, tak si to vážite. A veľkost obety je priamo úmerná veľkosti toho, ako si to neskôr budete vážiť.

Biblia: Prvý list Korinťanom, kapitola 13, verše 1 – 13:

¹Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
²A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
³A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

⁴Láska je zhovievavá, láska je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechváli, nenadúva sa,
⁵nechová sa neslušne, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
⁶neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
⁷všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.

⁹Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
¹⁰ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
¹¹Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
¹²Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
¹³A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

Re: UNOSTAR streetshow

Včera večer som sa dostal na zaujímavú akciu. Moja sesternica Lucka tancuje v tanecnej skupine UNOSTAR a včera mali vystúpenie. Táto skupina má okolo 200 členov a venuje sa modernému tancu v štýle disco, jazz, muzikál a hip-hop. O tom, že táto tanečná skupina je naozaj úspešná svedčia medaile a diplomy, ktoré ma Lucka na stene, ale aj fakt, že na tohtoročných Majstrovstvách Európy získali tri tituly Majstrov Európy v modernom tanci.

Ako bývalý tanečník som mal to šťastie, že som vedel z ich prejavov vyčítať viac ako normálni ľudia, ale zároveň som si všimol aj nedostatky, ktoré si možno bežný človek nevšimne.

Dej predstavenia sa odohrával na predmestí Chicaga, presnejšie na jednej z množstva tmavých ulíc. Deň práve striedal noc. Ľudia začínali žiť svoje každodenné životy a hra bola v znamení toho, čo sa práve deje na ulici. Keby som si to však neprečítal v bulletine, tak o tom nemám ani šajn. Jednotlivé časti boli zvláštne poskladané a divákovi sa často mohlo stať, že absolútne nechápal, čo práve tanečníci na pódiu predvádzajú. Celkovo to bolo trošku chaotické. Ale jednotlivé tance boli famózne. Je to ako s mojím obľúbeným vínom Torontes Tardio. Celkový dojem je veľmi zaujímavý, pretože na jazyku máte doslova bombu rôznych chutí. No keď sa zamyslíte nad jednotlivými chuťovými odtieňmi tohto vína, pocítite tam citrusové ovocie, ananás a vanilku. A vtedy to je výnimočné. Problém predstavenia, bol aj v jeho teplote. Tak ako víno, sa má podávať pri správnej teplote, tak aj predstavenie by malo mať svoju teplotu. Tu sa to trošku prepísklo a jednotlivé choeografie boli divákovi dodávané pri príliš vysokých teplotách, čo trošku ubralo z celkového dojmu rpedstavenia.

Jednotlivé variácie však boli odtancované famózne. Často sa mi stávalo, že som absolútne nesledoval dej, len som sa nechal unášať krásou a dynamikou pohybu, ktorý bol prezentovaný v tých najrozmanitejších podobách. Umne poskladané tanečné prvky, mixované do jedného tanca s naozaj premyslenými kostýmami. Hodné trojnásobných Majstrov Európy. Malé chybičky v jednotlivých variáciách sa dajú odpustiť, veď mnoho ľudí si ich ani nevšimlo.

Čo sa týka technického prevedenia vystúpenia, už dávno som sa nestretol s väčším protikladom. Svetlá boli naozaj očarujúce a výborné. Svetelná šou na javisku mi často brala dych. Hudba mi tiež často zobrala dych. Piesne boli volené veľmi dobre. Mnoho z piesní sú všeobecné známe hity a ten zvyšok poznajú tanečníci a internetový maniaci. Keďže patrím do každej z týchto skupín poznal som viac ako 90% piesní. Problém bol v tom, že mix jednotlivých piesní bol často spravený natoľko neodborne, že som mal pocit, že technici majú problémy s prehrávačom hudby. Potom mi došlo, že to tak má byť. Musel som sa chytiť za hlavu, lebo mi to pripomínalo moje časy, keď som sa v 13 rokoch hral na DJ. O hudbe som vtedy vedel veľké hovno, ale mixoval som jedna radosť. Aspoň mi to prinieslo chvíľku nostalgie.

Celkový dojem z predstavenia je však očarujúci. Neuveriteľné množstvo energie, svetelných efektov, dobrej hudby a to všetko na jednom mieste v jednom čase. Vystúpenie malo sad a dynamiku. Dalo sa z neho veľa čerpať. Je mi jasné, prečo sú takí uspešní. Teším sa na ďalšie vystúpenie a dúfam, že tie mixy pesničiek sa trošku zlepšia. Potom to bude na 100%. Včera to bolo na 95%. Ale zimomriavky som mal aj tak. A to bolo v sále cez 35 stupňov!

Dreveník 22072008

Mám za sebou neuveriteľne krásny, ale náročný deň. Všetko sa to začalo o 06:30 na železničnej stanici, kde sa zišla skupinka ľudí v zložení: Ja, Ďuri (Kyblik), Matúš (Bog) a Matúš (Orky, Šuni). V tom čase bolo 21 stupňov.

O deviatej sme už boli v Spišskom Podhradí a čakala nás hodinová túra na Dreveník. Zvládli sme to za 40 minút. Potom sme sa najedli, rozložili sme si veci a začali sme liezť. Keď sme liezli časť Amerika, prišiel tam liezť aj nejaký pán, ktorý v roku 1976 ako prvý zaistil tieto cesty. Bola to pre nás veľká česť spoznať ho. Vysvetľoval nám ako to vtedy chodilo. Problém bol len v tom, že každé jeho druhé slovo, bolo neuveriteľne oplzlé. Keď sme sedeli hore na platni a oddychovali po ťažkom výkone, vyliezol aj on. Mal krátke kraťasy, z ktorých mu trčali boxerky a z boxeriek mu vytŕčala jeho mužnosť. Okomentoval to slovami, ktoré sa v tomto skromnom, pseudo literárnom zväzku ani neodvážim napísať. Potom sme sa s ním už nebavili, bolo nám to trápne.

Počas najväčšej horúčavy sme šľapali 30 minút kým sme nenašli jaskyňu, kde sme sa chceli najesť a trošku ju preskúmať. Tak sme sa v tej kose najedli, Ďuri spravil fakľu, Orky bol na potrebu a išli sme dnu. Bolo to neuveriteľné. Hodinu sme pobehovali po verejnosti neprístupnej jaskyni, plazili sme sa po hline, v snahe nájsť niečo zaujímavé.

O štvrtej sme už boli opäť na Drevách. Dali sme si krátku pauzu a ja som si potom vytiahol Jubilejnú, alebo Šípový ker. Neviem ktorá z tých dvoch to bola, lebo cesty som nejako mixoval. Ale základ je ten, že som sám vytiahol 25 metrovú cestu za 6. Týmto ďakujem Bogymu za super istenie.

Po tomo kúsku sme sa vybrali liezť na krátky, ale o to technickejší Táborový plameň za 6+. Veľká makačka to bola, spotili sme sa teda kvalitne, ale zvládlo sa to.

Po tejto veľkej námahe nasledovalo už len zbalenie sa a opäť pol hodinové šľapanie dole do Spišského Podhradia. Bol to úžasný deň s množstvom peckových zážitkov, ktoré prajem zažiť každému.

Fotky z tejto akcie budú do zajtra (pondelok 23072008) na mojom web albume: www.bilko.salem.sk . Tak sa na to pozrite ak chcete vidiet fotodokumentáciu a Orkyho a mňa hore bez:P