piatok 24. apríla 2009

Svet Tomáša Hudáka

V tejto časti sa Tomi rozhodol komentovať Slovenskú politickú scénu. Uvidíte Radičovú, Slotu a Fica. A ako bonus bude telefonát na políciu, pretože sa stratila osoba, o ktorej nikto nič nepočul od 5. apríla.

Scorpions v Košiciach

Pódium v Košickej Steel Arene je už rozložené po včerajšej rockovej akcii. Do rytmu a do tanca nam, košicanom včera večer vyhravali David Kollař, Andre Matos a samozrejme Scorpions.

Správnu náladu na koncerte zaručoval dvojhodinový pobyt v Nebre. Anka, Peťkan, Luki, jeho otec Miro a potom prekvapko dňa, ľudia z AIESECu BB, momentálne pracovníci neziskovky UNI2010 Tuleň, Filip, Mery a Lucka. Pivo, kofola a očká s príchuťami kokos, melón a ruža boli výborný základ pre taký kvalitný koncert, na ktorý sme sa všetci tešili.

Všetko to, čuduj sa svete začalo načas, o 19:30. Prvé milé prekvapenie. David Kollař hral asi hodinku a to taký klasický rock. Nebolo to nič svetové, ale ani zlé. Taký stredoeurópsky štandard. Preto som sa celý jeho koncert rozprával s priateľmi. Po ňom prišiel Andre Matos so svojou kapelou. To už bol teda iný nářez. Chalani z Brazílie spravili v Steel Aréne poriadny vietor svojími metalovými vecami. Zaujali ma natoľko, že si idem poriešiť ich album.

Nakoniec, niečo pred tesne pred 22:00 prišli na pódium Scorpions. Začalo sa to vo veľkom štýle, keď spustili pesničku, ktorou sa končí posledná pieseň albumu Humanity, tiež nazvaná Humanity. Potom nasledovalo krátke, ale perfektné a rýchle bubenícke sólo, pripojili sa úžasne elektrické gitary a koncert sa odštartoval zasvietením veľkoplošnej obrazovky za celým pódiom, kde svietilo logo SCORPIONS. Naozaj efektné. Gitary a bubny spolu už ale hrali intro prvej piesne. Opať nový album presnejšie prvá pieseň Hour 1. Po tomto bravúrne zvládnutom nástupe začal z ľudúi vyprchávať alkohol a kvalita koncertu sa citeľne znížila, možno aj preto, že hrali relatívne málo známe veci zo starších albumov. Dlho to nebolo nič zaujímavé, miestami som sa dokonca pristihol, že sa nudím. Asi v polke koncertu mal bubeník sólo s malým divadelným predstavením a pobavením publika. To bola naozaj veľká pecka a nezabudnuteľný zážitok. No potom sa opäť hrali zvláštne vybrané piesne. Veľmi pekné ale bolo to, že na White Dove im prišli pomôcť páni z Omegy. Po tejto piesni sa opať odohrali nejaké veci, poklona, potlesk a samozrejme prídavok. Ten sa niesol v znamení Still lovin you, Wind of change a Huricane 2000.

Celkovo hodnotím koncert ako podpriemerný. Dramaturgia bola naozaj dobrá, aj tie dlhé predkapely a čakanie, kým pripravia pódium pre ďalšiu kapelu by som zvládol. Ale playlist Scorpionsu ma doslova nahneval. Mnoho ľudí odišlo uprostred ich koncertu, lebo čakali niečo iné. Ani sa im nečudujem, nebolo to zvládnuté, veď z nového albumu bol len 30 sekundový úvod a jedna pieseň. Trošku hanba. Zvuk bol taký, ako v Steel Arene. Často to bolo až príliš nahlas, bolo to s veľkou ozvenou a hlavne bolo to plechové. Ale to už je jedno, kolonku Scorpions mám zaškrtnutú. A keď ich raz moje deti budú počúvať, ja vytiahnem zo šuflíka lístok, ukážem im ho a poviem, že ja som obl na ioch koncerte, keď som bol ešte mladý chalan. A teraz už ani jeden z nich nežije :)

utorok 21. apríla 2009

Vyfajčte si svoj mobil!


V poslednej dobe sa aj na našom trhu začínajú objavovať mobily dovezené z Číny. Stránka dealextreme.com, sídliaca v Hong Kongu ich dokonca predáva na internete za veľmi dobré ceny, pričom dovoz je zadarmo. V priemere stojí mobil na ich stránke okolo 100 až 200 eur. A za tie prachy dostanete nadupanú mašinu, ktorú na Slovenku neponúka žiaden operátor, ani predajca.

Samozrejmosťou je farebný displej, dual sim, televízny prijímač, wifi, dve baterky a mnžstvo aplikácii. Nevýhodou je ročná záruka, pochybná kvalita plastov a komplikovaná reklamácia. Číňania však majú zlaté ruky a dobré mozgy. Niekedy im však chýba kreativita a schopnosť dotiahnuť veci k dokonalosti. Niekedy majú zase kreativity až príliš veľa. Ako to poznáme z oblečenia, Číňania dokážu všetko verne okopírovať. Výnimkou neostávajú ani mobilné telefóny. Iphone je samozrejme hviezdou, ten je zastrešovaný značkami ako Afone, Myphone, Ifone a mnohé iné. Samsung zase nájdete pod názvom SamKung a vlajkový model Fínskej Nokie N95 tu hľadajte pod značkou Nokla.

Väčšina z týchto mobilov je na tom tak, že majú veľmi slušne vybavenie. Dizajn je vlastne veľmi verná kópia mobilov známych aj u nás. Výhodou je dual sim, teda, že máte aktívne obe simkarty súčasne. Číňania však niekedy sklamú vo fototechnike. Človek by čakal, že keď stále niečo fotia, tak že ich mobily ohúria kvalitnou optikou. To je však blbosť. Do naozaj namakaného stroja v pohode dajú fotoapárát, ktorý ma rozlíšenie 1,3 MPx, čo sa dnes už hanbí namontovať aj Siemens. Výnimkou však nie sú ani VGA fotoaparáty, čo u nás fičalol pred 4 rokmi. Je potrebné dávať si pozor aj na originalitu značenia. Stretol som sa s modelom, kde na fotke mobilu svietilo veľké červené logo 5 MPx, pričom v info texte boli napísané len 2MPx.

Každopádne Čínske mobily stoja za to, aspoň čo sa týka recesie, niektoré modely naozaj ber=u dych svojím viac ako futuristickým dizajnom. Najväčšia zaujímavosť je podľa mňa mobil v tvare krabičky Marlboro, ktorý ma presne také rozmery ako dvadsiatková krabička. Na jednej strane máte mobil so všetkým, čo k nemu patrí a na strane druhej máte otváraciu tabatierku s presným motívom Vašich obľúbených cigariet.

Čínske mobily čaká určite svetlá budúcnosť aj v Európe, keďže pomer kvality a ceny tam je doslova smiešny. Myslím, že je možné, keď sa dočkáme aj nejakej Čínskej akcie na mobily od nejakého operátora.

pondelok 6. apríla 2009

Lenovo reklama

S kamarátkou Ankou sme sa dnes bavili o tom, že notebook by mal niečo vydržať. Na to mi poslala jedno videjko, o ktore sa s Vami musím podeliť, lebo to je totálna pecka:)

nedeľa 5. apríla 2009

Cítim sociálne, myslím národne


A máme to tu. Druhé kolo prezidentských volieb dopadlo trošku ináč, ako tvrdili prognózy. Vyhral to, ako je už všetkým známe Ivan Gašparovič.

Je to smola pre Slovensko a pre všetkých mladých ľudí. Opäť sa stalo to, že voľby rozhodli starí a nevzdelaní ľudia. A to ma trápi. Nielen kvôli tomu, že nevyhral kandidát, ktorého som podporoval, ale hlavne kvôli tomu, že tieto voľby priniesli jedno veľké zistenie. A to bolo to, že na Slovensku je viac ako polovica obyvateľstva za osočovanie, špinavú minulosť, poddajnosť a senilitu, ako za čestnosť, silnú povahu a zdravý rozum.

Je mi ľúto, že budúci prezident má minulosť úzko prepojenú s komunistami, Mečiarom a Gaulíderom. Je mi lúto, že nový prezident si myslí, že Google sa využíva na komunikáciu medzi ľuďmi. (18. 03. 2009 - Tv Markíza) Je mi ľúto, že nový prezident si nevie zapamätať svoje volebné heslo. (4., 5. 4. 2009 Myslím národne, cítim sociálne zmenil na: Cítim národne, mysím sociálne) Je mu ľúto, že nový prezident nedovolí, aby si novinári nasnímali jeho volebné víťazstvo. (4. 4. 2009 - Nepustil novinárov Nový Čas a .týždeň do centrály v Limbachu) Je mi ľúto, že pre nového prezidenta je 400 dní skoro jeden rok. (15. 3. 2009 Tv TA3) Je mi ľúto, že nový prezident nevidí rozdiel medzi Majorom a Blairom a Dominikom a Benediktom. (Známe brepty z tlačoviek) Je mi ľúto, že nový prezident si mýli nemeckú kancelárku Merkelovú s Merklovou. (4. 4. 2009 STV - O summite NATO)

Je mi ľúto, že starý prezident, je nový prezident...

štvrtok 2. apríla 2009

Jazdím závodne, myslím náhodne

Pomaly a isto sa nám blíži druhé kolo prezidentských volieb. Po zisteniach a debatách posledného týždňa je otázka výhry Ivana Gašparoviča viac ako neistá. Môže sa zomlieť hocičo. Všetko je otvorené, problém je v tom, že nie nemáme žiaden predvolebný prieskum o ktorý by sa dalo oprieť, je teda otázne kto môže vyhrať. Osobne si myslím, že Radičová má po včerajšku vyššiu šancu na výhru, ako ju mala po prvom kole volieb. Aj keď kampaň medzi kolami bola veľmi slabá a málo viditeľná. Pomohlo jej Gašparovičove vyjadrenie o tom, že je vlastne ako keby člen Smeru. Všetko je teda otvorené a vyhrať môžu obaja, dúfajme teda, že to vyhrá TÁ SPRÁVNA KANDIDÁTKA :)

Teraz Vám prinášam príbeh, ktorý som náhodou našiel na internete.

Som prezidentom SR. Ešte stále. Je po prvom kole prezidentských volieb, a mňa čaká o dva týždne druhé. Som strašne unavený. Súperi, mítingy, tv debaty to ma vyčerpalo. Otázky moderátorov, kedy som ako hlasoval, ma ničia. Kto by si to pamätal. Ja si nepamätám, ako skončil tretí zápas hokejového finále minulý rok. Tak neviem, čo stále odo mňa chcú, s nejakým Gauliderom.

Radím sa s Robertom, ako ďalej. Odporúča mi niekoľkodňový oddych. On bude v kampani pred druhým kolom pokračovať za mňa. Ja súhlasím. Rozhodujem sa, že navštívim srbské pobrežie. Kážem, aby mi pobalili veci. a pripravili môj Seat Ibiza 2.0 GTI. Chcem šoférovať sám. Zatiaľ splním ešte jednu povinnosť. Aj keď som to už raz urobil, chcem sa opätovne ospravedlniť Michalovi Kováčovi. Zapínam svoj stolový počítač. Naštartujem obľúbený Google, a napíšem odkaz Michalovi Kováčovi.

pmch

Odošlem Enterom, ako sa patrí, vypnem počítač a zabalím ho do krabice. Do druhej zabalím svoj 22 palcový monitor. Bez týchto pomocníkov, by som sa na ceste nezaobišiel. Prichádza za mnou šéf ochranky, vraj na takú cestu nemôžem ísť sám. Kážem teda ochranke pobaliť sa. Vravím im, že si ideme pozrieť rozvoj turistického ruchu na srbské pobrežie. Pozerajú na mňa trochu čudne, ale neodvážia sa protestovať. Som prezident, a to im stačí.

Obliekam si kombinézu a o pol hodiny vyrážame z prezidentského paláca. Ja, počítač, a monitor v pretekárskej Ibize, a predo mnou BMW s majákom. Vidím, ako sa ľudia zastavujú, keď nás vidia. Mám ich rád. O chvíľu prekračujeme hranice s Maďarskom, a uháňame smerom na Budapešť. V hlavnom meste Maďarska nás zastavuje polícia. Vystupujem z auta, a pýtam sa čo sa deje. Vraj, na cudzom území nemôžeme používať maják, a k tomu ešte šofér nemôže nájsť technický preukaz. Nechcem sa predstavovať, chcem ostať nenápadný. Šéf ochranky si teda sadá ku mne do Ibizi, a ostatných nechávame napospas osudu. Keď sa vrátim, dám im nejaké štátne vyznamenanie. Slotovi o tom radšej ani nepoviem, aby sa nerozdúchavali vášne.

Cesta ubieha rýchlo. Pred Belehradom zastavujeme na čerpacej stanici. Dotankovať, a spýtať sa, ako sa dostaneme na srbské pobrežie. Prvú vec urobíme bez problémov, ale cestu na pobrežie nám nevie nikto ukázať. Veľmi ma to prekvapuje. Nevadí, veď mám so sebou počítač. Poprosím pumpára, či sa môžem na chvíľku pripojiť do elektrickej siete. Dovolí to, tak vyberám na pult svoj počítač a 22 palcový monitor. Počítač sa zapne bez problémov, ale Google nekomunikuje(podobne ako Vlado Mečiar). Pýtam sa pumpára, či majú v Srbsku Google. Nechápavo sa na mňa pozerá. Káže nám odísť. Tak balíme počítač, a pokračujeme podľa tabule na Podgoricu. To je v Čiernej Hore, a niekde blízko musí byť aj to srbské pobrežie. Keď dorazíme do Podgorice, rozhodnem, že tu prenocujeme. Recepčnému v hoteli darujem dres Slovana. Viditeľne ho to potešilo. Po príchode na izbu okamžite zaspím. Ráno pokračujeme v hľadaní srbského pobrežia. Ideme popri Jadranskom mori, a hľadáme tabuľu Serbia. Prechádzame colnicami Crna Gora, BiH, Hrvatska ale Serbia nikde. Kde potom majú to pobrežie? Nechápem. Už sme pri hraniciach so Slovinskom.
Rozhodujem sa pre zmenu. Navštívim Dominika XVI vo Vatikáne! Veď, už sme skoro v Taliansku. Tam trafím určite, veď všetky cesty vedú do Ríma. Cesta pokračuje bez problémov. V Benátkach nám ľudia v karnevalových maskách mávajú. Problémy nastávajú až neskôr. Zastavujú nás karabinieri, prekročil som rýchlosť. Ja zaplatím pokutu, a šéfa ochranky zatknú. Mal bez povolenia zbraň na cudzom území. Nevadí, keď sa vrátim, dám mu štátne vyznamenanie. Pokračujem sám. Do Ríma trafím po diaľnici bez problémov. V Ríme to už je horšie, dostať sa do Vatikánu mi trvá tri hodiny. Už vidím nám. Sv. Petra, ale nemám kde zaparkovať. A ani by som tu auto nenechal, mám na zadných sedadlách počítač a 22 palcový monitor. Tak odopnem kovovú reťaz, ktorá zabraňuje vstupu na námestie a vchádzam tam svojou pretekárskou Ibizou 2.0 GTI. Japonskí turisti mi mávajú a fotografujú ma. Ja im mávam naspäť.
gasp1

Cestu mi zablokuje čierna Alfa Romeo. Ešte za jazdy z nej vyskakujú karabinieri s namierenými samopalmi. Vystupujem, usmievam sa a snažím sa im to vysvetliť:
"I´m a slovak president."
"Yes, Yes, and I´m a Giuseppe Garribaldi", hovorí karabinier, a tlačí ma na kapotu mojej Ibizi 2.o GTI. Druhý karabinier ma prehľadáva. Nič nenájde.
"Can I speaking to Dominik sixteenth??", skúšam.
"Of course" hovorí karabinier, a vtláča ma do ich Alfy Romeo. Keď som vo vnútri, vidím ako s mojej Ibizi 2,0 GTI vyberajú môj počítač a 22 palcový monitor. Keby som mohol, ponúknem im dres Slovana, ale nemôžem. Mám spútané ruky. To by ich určite obmäkčilo. Rezignujem, a nechám sa odviesť kam treba.

V cele som sám. Povolili mi jeden telefonát. Volám Róbertovi. Verím, že zariadi moje prepustenie. Rád by som sa zúčastnil vlastnej inaugurácie.

streda 1. apríla 2009

Úžasná fotka

Tak toto je naozaj úžasná fotografia!!! Bola nafotená špeciálnym fotoaparátom s rozlíšením 1474 megapixelov. Stačí si klikať na jednotlivých ľudí a oni sa Vám úplne priblížia. Je to niečo neuveriteľné. TU TO MÁTE