Roky 2oo2 až 2oo6 som prežil ako gymnazista na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Je to úžasná škola, na ktorú mám neuveriteľne veľa spomienok. Zaujímavosťou tejto školy je to, že má určitého ducha, že študenti, ktorí ju navštevujú, boli aspoň za mojej éri v niečom podobní. Každý mal nejakú črtu, o ktorej sa dalo povedať, že preto má byť na GTA. Po viacerých pochybnostiach o ktorých som poČul po mojom ukončení tejto školy mi dnes oblo jasné, že tie črty sa nemenia. Dnes večer sa začal koncertom zboru GTA, ktorý sa volá Aquinas. Bol som tam s Ivkou a bolo to veľmi príjemné. Kamarát Joži by asi povedal, že jediné, čo im na koncerte ladilo bol tirangel. Ja si však myslím, že hudobníci na koncerte boli naozaj famózny, hlavne klávesák Michal Kentoš a bongo mal na starosti Peťo Hric. Podávali naozaj veľkolepý výkon. Tu by som mal napísať, že hudobníci, boli lepší ako samotný zbor. Je to tak, a nič sa tomu nedá odoprieť. Na druhej strane, zbor bol fajn, keď spievali všetci. Akonáhle došlo na nejaké sólo, alebo duet, tak to bola slušne napísané katastrofa. Ale celkovo to za to stálo. Po koncerte sme sa odobrali do nebry, niečo sa popilo, zahral sa futbalek, niečo sa vyriešilo a podobne. Proste, nebrácka klasika so všetkým, čo k tomu patrí. Už keď sme stáli na zastávke, tak mi volala sesternica, že večer je u nej párty. Nebolo čo riešiť. A tak som sa o 30 minút ocitol u nej na akcii.
Privítanie bolo famózne. Vodka a energeťák bolo skoro presne to, čo som chcel. Keď sa k tomu pridalo aj pivko, bol som v siedmom nebi. Najprv zaujalo moje tričko s ťavou ako nasáva niečo z nejakej fľaše a pod tým nadpis A camel can go without a drink for 14 days. I can´t. Potom zaujala už len vodka a borovička, čo vyústilo do miernej diskotéky v štýle rokov 90tych. Po tancovačke začala debata. Ženy, orgazmy, alkohol, frajerky, autá, zlato, hnoj, tekuté hélium, absolútna nula, merače teploty, to všetko boli zaujímavé debaty. Vrchol večera, bolo zistenie, že pre sesterku právničku je 1+1 toľko, koľko jej povedia, že má byť. Pre sesterku lekárku, je to 2, pre brata informatika je to 1.0, pre mňa ekonóma, ktorý pozná silu tímovej práce to bolo jednoznačne 3. Ďalej si pamätám že právnička mala v pláne zvracať do pripraveného vedierka a popri tom čurť do pekárne na chlieb. Nevidel som to, ale po tom, ako raz prehlásila v podobnom stave opitosti, že si odbaví potrebu na ulici, nepochybuje o tom, že spravila aj toto. Ja som sa ale odobral domov, keďže som chcel napísať tento článok a na nete som objavil správu od kamarátky, že v jendom kníhkupectve, majú knihu, ktorú hľadám už dobré 3 roky. Tak zajtra to idem jednoznačne kúpiť sebe a ako darček k Vianociam aj jednej kamoške s ktorou mám krásne spomienky na časy už traz nenavrátiteľné a dávno minulé.
Reštart prebehol úspešne. Nemyslel som na bludy, ktoré ma trápili posledné dni, užil som si s rodinou, neopil som sa tak, ako som očakával. No jedna báseň. A najbližší reštart? Sám neviem, ale najskôr asi po polnočnej omši na benzínke, alebo na Štefana, keď budeme na koncerte Pudingu pani Elvisovej a potom sa odoberáme na narodeninovú párty jednej fajn kamošky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára