Tak sme sa opäť dočkali Rišovho koncertu v Košiciach. Naposledy sa u nás ukázal na koncertnom turné s albumom 44, 6.12. 2oo5. Vtedy k nám zavítali aj hudobníci z USA, ktorý s ním odohrali toto turné. Spomenúť musím aspoň jedno meno, teda Hiram Bullock, ktorý zomrel v lete 2008 na rakovinu pľúc. V Košiciach to ešte týždeň pred koncertom vyzeralo tak, že Rišo odohrá súkromný koncert pre zopár ľudí. 7 dní p
red koncertom totiž bolo voľných nejakých 3000 lístkov. Východniari však nesklamali a koncert nakoniec vypredali.
Voľba padla na športovú halu Cassosport, čo mi vyhovovalo, keďže je neďaleko miesta kde bývam. Dokonca mám túto halu radšej, ako Steel arenu, pretože je v nej neporovnateľne lepší zvuk. Aj napriek tomu, že ani zďaleka neponúka pohodlie a komfort Steel areny.
Na koncert som sa pozbieral so sesterničkou Ankou a bratom Janym. Jany si zohnal lístky od našej kamošky Eriky. Pred koncertom sme stretli Rotesa, Ďoďa, Mirku a Zuzku. Stále ich stretávam na všekých dobrých akciách v m
este. Čo to sme popili a utekali sme dnu. Tam mňa a Anku čakalo prekvapenie. Erike sa podarilo zohnať o dva V.I.P lístky naviac, tak sme nemuseli stáť na ploche, ale pohodlne sme sedeli po obvode haly na vyvýšenom mieste. Výhľad bol super, zvuk tiež.
Predkapela bola Mukatado. Netuším prečo si ich Muller vybral, ale myslím, že sa nie veľmi hodili. Zahrali 5 piesní, ktoré nikto nepoznal. Dobre, až na tú jednu, ktorá bola v Eurovízií. Myslím, že spevák ako Muller nepotrebuje predkapelu. Ale on sa tak rozhodol a mne to vyhovovalo, aspoň som si mohol dlhšie possedieť v bare pri pivku.
Rišo začal Plesovým maršom, čo som takmer nerozchodil, keďže som na koncert išiel takmer kôli tejto jedinej vecičke. Počas koncertu som rozmýšľal, čo bude dávať ako prídavok, pretože hral
naozaj svoje najväčšie hity. Nemusel robiť žiadne veľké gestá, nástupy, svetelné efekty. Nič. Publikom sa dostalu do varu v momente keď prišiel a začal bez jediného slova či gesta spievať. Bolo na ňom cítiť, že je šťastný. Piesne Nebude to ľahké a Štestí je krásna věc sme odspievali my, publikum, za čo sme si vyslúžili Mullerov potlesk. Z Tlakovej níže spravil Muller takmer 8 minútovú neuveriteľne krásnu verziu, ktorá by unudi
la každého, keby ju počul na CD alebo v rádiu. V Cassosporte sme si želali, aby ju ešte zopakoval. V polke koncertu bola 20 minútová prestávka. Muller si asi potreboval oddýchnuť alebo niečo podobné. Potom ale odohral opäť bravúrnu druhú časť. Hudobne bol koncert na mimoriadne veľkej úrovni. Muller zaspieval takmer bez chyby, mal som ale pocit, že vokalistky sa trošku ponáhľali pri Baroku. Ináč to bol fakt najlepší koncert od Apríla, keď boli v Košiciach páni zo Scorpions. Aj keď Muller sa mi páčil viac mám taký pocit.
Čo ale musím napísať, je organizácia. Tá bola maximálne nezvládnutá a neprofesionálna. Sedenie hore bolo určené len pre V.I.P ľudí. Na začiatku sa tam samozrejme chcel natlačiť každý, ale stáli tam traja SBSkári a nikoho okrem V.I.P nepúšťali. Po 15 minútach koncertu zjavne kapitulovali a do priestoru pre V.I.P. sa nahrnulo plno ľudí, ktorý tam nemali čo hľadať. Hovoril som si, že sa nebudem rozčuľovať, veď tiež som sa dostal k týmto miestam ako slepá kura ku zrnu. Ja som ale mal polenie byť tam. Bola tam jedna veľmi múdra pani, ktorá sedela práve tam, kadiaľ každý chodil a nie veľmi sa jej to pozdávalo, čo dávala najavo hlasnými pokrikmi na človeka, ktorý okolo nej prešiel. Tak som to tam potom trošku riešil. Zároveň som sa aj rozprával z SBSkármi a vysvetlil som im, že to trošku prehnali, pretože tých ľudí tam nemali púšťať. Oni si len stále mleli svoje, že ich je 40 a ľudí 4 000 a že oni za to nemôžu, že sa mám íšť sťažovať majiteľovi. Parchanti...
Odhliadnuc od V.I.P. problémov bol tento koncert fakt úžasný a neuveriteľný. Už teraz sa teším na ďalší Mullerov koncert v Košiciach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára