V piatok 16. októbra 1987 zavládla na New Yorskej burze panika. Nastal rapídny pokles akcií. Totálny krach burzy zachránil len koniec obchodovacieho dňa a dve voľné víkendové dni, za ktoré sa trhy dali trošku do poriadku. V pondelok 19. októbra 1987 však nastal kolaps. Kým zvyšok sveta spal, burza v austrálskom Sydney sa ráno otvorila. Makléry boli zavalený príkazmi na predaj a celková hodnota akcií neuveriteľne klesla. Družuicové komunikácie preniesli tieto správy okamžite do Tokia. A tam sa obchodníci začali hrať s akciami opäť na horúci zemiak podobne ako v Sydney. Vo veľkom ich predávali. To isté sa stalo v Hongkongu, Singapure, v európe a všetko sa to opäť ukončilo v New Yorku. Kým sa burza zatrvorila, klesla hodnota amerických friem o viac ako 500 miliárd dolárov.
V pondelok milióny ľudí v Amerike a státisice na celom svete dúfali, že Snemovňa reprezantantov schváli ozdravný plán Americkej ekonomiky, ktorý by stál 700 miliárd Amerických dolárov. Tento plán vytvoril Bush zo svojím tímom, a musím uznať, že to bola jedna z mála rozumných vecí počas Bushovho prezidentovania. Za schválenie finančnej injekcie boli dokonca vo vzácnej zhode aj Obama a McCain. McCain dokonca preruŠil svoju kampaň a odišiel do NY „zriešiť veci“. Nepodarilo sa to ani starému McCainovi, hlúpemu Bushovi či mierne falošńému Obamovi. Zácranný plán sa neschválil. Za bolo 205 členov snemovne kým proti bolo 228. Proti boli hlavne republikáni. Burzový makléry sa chytili za hlavy. Razom spadlo všetko, čo spadnúť mohlo. Amerika je v kríze v akej nebola od roku 1929 počas Veľkej hospodárskej krízy. Čo sa týka celkovej bodovej straty, bol to najhorší deň odkedy cez Wall Street prešiel prvý krát burzový maklér. Dow Jones padol o 6,98%, Standard & Poor´s 500 padol takmer o 9%. Okrem Ameriky však padal aj celý svet. Európske a Ázijské burzy však zaznamenali poklesy v rozmedzí 4-5%.
Samozrejme že snemovňa mala a ešte bude mať pred sebou asi najťažšie rozhodnutie v histórii. Rozhodnúť sa samozrejme všetci boja, pretože nikto nechce spraviť zlé rozhodnutie necelé dva mesiace pred prezidentskými voľbami. Otázka však je tá, že či aj to najhoršie možné rozhodnutie Kongresu nebude lepšie ako nečinnosť a vyčkávanie do konca prezidentských volieb. Už teraz je kríza taká veľká, aká nebola za posledné stvrťstorčie. A to, ako sa kríza prehĺbi závisí len od Kongresu. Záleží či vôbec, a keď tak kedy schváli pomoc pre bankový sektor a v akej veľkosti to bude.
"Nachádzame sa v najhoršej kríze posledného storočia a kým nedosiahneme dno, nemôžeme sa šplhať nahor," varoval Joseph Stiglitz, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001, bývalý viceprezident Svetovej banky a poradca bývalého Amerického prezidenta Billa Clintona.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára