pondelok 13. októbra 2008

Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že mám ďalšiu odpoveď na to, prečo sa vo svete deje to, čo sa deje. Tentoraz nepôjdem do sveta myšlienok a dohadov. Skúsim sa na celú krízu pozrieť ekonomickými očami.

Čo sa vlastne stalo, že sme v takej riti v akej sme? Kto za to môže? Aj napriek tomu, že tvrdenia v tomto článku budú trošku v rozpore s článkom Príčina krízy z 30. septembra, stojím si aj za jedným aj za druhým článkom, pretože medzi nimi vládne relatívne jasné spojenie.

Rockefeller, Rotschield. Tieto mená Vám asi niečo hovoria. Je známe prepojenie týchto bankových rodín na FED, rovnako aj na krízu z roku 1929 a rovnako aj na vojnu vo Vietname. A samozrejme je do toho zapletená aj centrálna banka a vláda. A ako?

Centrálna banka je tu na to, aby vydávala peniaze, aby z obehu sťahovala staré bankovky. V rámci určitých historických precedensov práve Centrálna banka kontroluje množstvo peňazí v obehu (inflácia), stanovuje úrokové miery a požičiava peniaze vláde a komerčným bankám. Je teda vo svojom obore absolútny monopol. A proti monopolom "bojujú" všetky vlády. Ale je to naozaj tak? Tento precedens je jedným z kľúčov celého bankového systému a samozrejme je to aj kľúč k svetovej finančnej kríze.

Predstavte si, že za každou vládou je skupinka ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že za každou bankou (aj centrálnou) je skupina ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že tí ľudia sú rovnakí. Predstavte si, že banka aj ľudia v jej pozadí získavajú najviac v krízových situáciách. A predstavte si, že najviac získavajú na vojne. Len Rockefeler zarobil na vojne vo Vietname viac ako 200 miliónov dolárov. A ako je to možné?

Centrálna banka vydáva peniaze. Tie potom prepožičiava (áno, prepožičiava) vláde za určitý úrok (áno za úrok). Tím pádom sa vláda permanentne zadlžuje, lebo nemá ako splácať úroky. A keď chce nejkako dlh splatiť, potrebuje peniaze. A odkiaľ ich zoberie? Požičia si ich predsa od Centrálnej banky. A tak to ide dokolečka, dokola. Čím je potreba veľkého množstva peňazí v obehu väčšia, tým sú ľudia v bankovom pozadí logicky šťastnejší. Keďže viac peňazí v obehu = viac peňazí na úrokoch. A viac peňazí na úrokoch = viac peňazí v obehu. Hlava XXII ako vyšitá.

Vznik Centrálnych bánk je teda celkom kvalitný podvod. Všetko to spáchali ľudia stojaci kedysi za najdôležitejšími rozhodnutiami. Za záhadných okolností to potom schválil tesne pred Vianocami kongres a samozrejme že prezident Wilson (ak sa nemýlim) to podpísal. Potom to samozrejme oľutoval, ale už bolo neskoro (nepamätám sa síce na to, ako to ľutoval, ale základ je že ľutoval).

Všetko toto úročenie, zadlžovanie vlády, emisia nových bankoviek je len jedna úžasná machinácia a podvrh. Taká bublina. Otázka stála, ako veľmi sa tá bublina nafúkne, a kedy budú jej steny také slabé, že nakoniec praskne. Stalo sa. A máme tu krízu obrovských rozmerov. No bublina zatiaľ len sfukuje. Prasknúť by mala podľa výpočtov Luciána Jurka až 26-28 októbra. Čím Svetová kríza dosiahne absolútne dno. Nezávisle od pána Jurka s tým súhlasí aj istý obyvateľ Sydney, ktorý už v minulosti dokázal veľmi presne odhadnúť čo sa stane. Ich dátumy totálneho prasknutia bubliny sa zhodujú. Ale ešte väčší problém je v tom, že sa už nafukuje ďalšia, väčšia, hrozivejšia... Ako dlho vydrží tá nová?

Žiadne komentáre: