Berky Jariabok a Sušanci

Tento článok som našiel na jednom blogu, ktorý naozaj stojí za to. Tento článok je aktuálny a je tak krásne napísaný, že mi nedalo a musel som ho tu hodiť. Na prvý pohľad sa to bude zdať, ako totálna blbosť, ale skúsne do toho zakomponovať myšlienku prichádzajúceho druhého kola prezidentských volieb....:)

Berky Jariabok, generálny manažér futbalového klubu Football Club Sušany, stojí pred neľahkým rozhodnutím: vybrať si z dvoch kandidátov na zadného stopéra pre svoj futbalový klub. „Mal som jedného dobrého, kopal obidvomi nohami, hlavičkoval, lenže bežal furt jedným smerom ako býk. Nevedel sa vrátiť, nekľučkoval... Furt bol s loptou sám proti všetkým."
„Aj proti vlastným?" opýtal sa kvetinár z Hrachova
„Keď ho nasrali, tak hej," odpovedal Jariabok.

„Teraz tu mám dvoch stopérov," pokračoval Berky Jariabok, syn chudobného varana z Galapág, „ale ani jeden nevie kopať do lopty obidvomi nohami. Ich svety sú pre mňa neprijateľné. Koľko hráčov som už vyhodil, lebo nevedeli kopnúť priamy kop ľavou nohou a teraz mám zase takého prijať? Načo to potom všetko bolo dobré?"
Fanúšikovia klubu, všetci dobrí, bohabojní a občas opití a promiskuitní Sušanci, sú nespokojní. „Ani jeden z nich nekope ľavou nohou, tak nak vyberú podľa iných kvalít, boha!" nechal sa počuť majiteľ pedikúry a kozmetického salónu vedľa sušanskej pošty, z druhej strany bývajú Vrábľovci, čo im syn odišiel do Španielska na brigádu a už sa nevrátil. Hovorí sa, že sa tam oženil, ale Ďuro Benko tvrdí, že si len vypil a stratil orientáciu. Inak, Ďuro zase robí na družstve, ale neni tam veľa roboty. Kravy sú nejaké osprostené, či čo. Možno to súvisí s nedostatkom potravy, ale to sú len táraniny somárov z mesta. Krava má dojiť, nie žrať v jednom kuse ako sprostá. To by sme potom mohli chovať rovno iba svine. No a? Nažerú sa a spia. Netreba ich dojiť. V tom má Ďuro Benko pravdu.
Aj ja som sa zamiešal do sušanskej dilemy. U nás, v Zalužanoch, sa kauza volá „Sušanskô onô". Vravím Jariabkovi, reku, zadný stopér nie je až tak dôležitý, ale keď príde na lámanie chleba, je to posledná bašta pred útokom na bránu. Misíte si vybrati, bazmeg!
„Ich svete sa neni moje svete," povedal Jariabok a vzápätí sa rozkašľal. Kašľal dlho. Zahlienil celú krčmu. Potom si hlasno zabzdil, až nás od čpavku oči štípali.
„Neviem, čo riešiš. To ste celí vy, Sušanci. Buď chcete všetko, alebo nič. A preto máte stále iba prd makový," povedal som, opantaný zlosťou. Hnev mnou lomcoval skrz naskrz, šriegom, durch!
Keď som pochopil, že Sušanci nechápu, pokračoval som: „Máte dvoch hráčov. Ani jeden nevie kopať ľavou nohou, s tým sa musíte zmieriť. Ibaže kým jeden je tímový hráč, taktik a stratég s ťahom na bránu, druhý je len pobehaj, ktorý počas zápasu s úsmevom vymení dres a víťazoslávne si vpáli vlastný gól! Hocikedy zahrá na vlastnú aj bez výmeny dresu a z času na čas zapľuje divákom medzi oči. Veď už u vás zopár rokov hrá tak to predsa viete!"
„Nevšimli smo si," povedali svorne. „Nesledujemo zápase, robiti nadbe a ni rite drati na laviškách!"

Tak som to nechal tak. Nadránom ma aj trochu presvedčili. Veď ten futbal je iba pánske huncútstvo. Nak si páni hrajú, nám, Slovákom, stačí robota!