V piatok večer sa v košickom klube ICCT konala veľmi zaujímavá alternatívna akcia. Po viac ako pol ročnej pauze k nám zavítala skupina veľkých osobností. Prišli Chiki liki tu – a!!!!
Koncert začal klasicky o pol hodinku neskôr ako mal začať. Išiel som na neho s Myhaľom. Keď sme vošli do ICčka, stretol som kamaráta, fotografa. Išli sme k nemu a zrazu vyšli na pódium Chikitaci a začali hrať. Tak sme sa ocitli vpredu. Začínali krásne – Hitovkou. Dobrá vec na pogovací rozbeh. No ľudia okolo nás boli takí divokí, že sme sa presťahovali viac dozadu a dali sme si pivko. Po búrlivom potlesku po Hitovke nasledovalo jednoduché DIKI a hrali Láska moja kde si. ICčko osvetlilo asi 400 zapaľovačov. Gitarista Ľuboslav Petruška, ináč zvaný aj Maťo Ďurinda, si v krásnom, pomalom sóle hodil metalové kývanie hlavou a triasol gitarou, ako keby mal epileptický záchvat. Pôsobilo to tak, že som vedel, že som na správnom mieste, kde recesia vládne svetom.
Počas piesne Kuca paca vyšli na pódium traja týpci a nejako sa im tam zapáčilo, tak tam trávili väčšinu času. Čo sa už nepáčilo divákom a ani kapele. Najprv im to vysvetlila kapela. Nepochopili. Potom publikum. Aj tak nepochopili. Ale keď im to povedal bezstavcový holohlavý vyhadzovač, bolo im to hneď jasné.
U mňa a myslím že aj u väčšiny publika bol zlomový moment pieseň V šušťakoch, ktorá chytila za srdce nie jedného východniara. Medzi to, pravidelná komunikácia s publikom v štýle: Ta teraz nasleduje komunikacia s publikom. Je to take, kde my ako kapela sa budeme tu s vami rozpravať. Ta, totu pesničku zložil vlastne Mirko, ale ta ja som taky hrdy na ňu, že to jak keby z mojoho srdca bola napisana. Tak ju Mirko napisal, jak keby pre mna. Alebo: No, ta teraz prejdeme z tematickeho bloku metal na tematicky blok depeš, aby sa to nezdalo, že pohrame len metal a potom len depeš a potom len slaďaky. Ta mi to tak pomixujeme, žeby dobre bolo. Alebo keď spievali o Kamilovi Peterajovi: Ta, my sme vlastne mali byť v osemdesiatom druhom na totej Zlatej lyre, ale nemohli sme isť, bo naš menežer mal v uchu naušničku, ta sme nemohli a namiesto nas išli toty zos Tímu. Tam de Habera hraje, šak viete ne? Určite najlepší príhovor, bol pred klasicky záverečnou piesňou Metalisti. Ta, tota pesnička je vlastne o laske, keď sa tak nad tym zamyslite. A začali hrať... 400 ľudí v ICčku sa zmenilo na skákajúci a spievajúci dav. Ta to dačo nenormálne, ako tvrdia chlapci z kapely. No a pred druhým refrénom, nesledovala posledná komunikácia s publikom v štýle: Ta vy si tu teraz predstavte, že vas tu neje 400 ale 78 000 hevy metalovych fanušikov, ktori to tu idu rozbiť. A v ramci toho, budete tu tak jak ste spievat s nami refren totej presničky, bo vas tu je 78 000 hevymetalovych fanušikov a ja vas chcem všetkych 78 000 hevymetalovych fanušikov počuť...
Jediné čo môžem tomuto koncertu vytknúť, boli traja magori, ktorí mierne narušili priebeh koncertu a potom to bol na pomery ICCT veľmi nekvalitný zvuk. Neviem či to bol zvukárov zámer, alebo plán kapely, ale basa a gitara boli vytiahnuté veľmi vysoko, čo mi pripomínalo punkové koncerty. Spev bolo počuť výnimočne, skôr si človek domýšľal slová. Keď som pesničku poznal, nebol problém. Pokiaľ to bola nová pesnička, mal som však čo robiť, aby som vnímal text. Ináč to bol vyvážený, príjemný, vtipný a recesistický koncert. Klasika Chiki liki. Myslím, že nesklamali, ale na druhej strane musím povedať, že ani príliš neoslnili. Držia si svoj štandard. Síce stagnáciu neschvaľujem, ale vždy je lepšia, ako depresia...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára