Včera som sa náhodou dostal k nejakým veciam od ohromujúcej formácie Prodigy. Po mnohých rokoch, keď som ich vôbec nepočúval mi opäť začali ušné bubienky drviť ich neuveriteľné melódie.K Prodigy som sa dostal prvý krát v lete 1997. Na rozbiehajúcej sa Markíze chodila každé ráno nejaká hitparáda a raz tam bolo aj Prodigy s klipom Breath. Celkom ma to ako 11 ročného fagana počúvajúceho výhradne slovenskú tvorbu zobralo. Hovoril som o tom susedke, do ktorej som bol vtedy beznádejne zamilovaný. Tinka, je to tak:). A ona mi povedala, že má nejaký album od nich. Okamžite som ho chcel. Bol to vtedy ich tretí album, The Fat ofd the land. V tento album znamenal v ich kariére asi najväčší zlom. Pred ním vyšli single ako Firestarter a po ňom moja srdcovka Breath. Po tomto platinovom albume im vyšiel singel Smack my Bitch up. Celosvetovo známa pieseň zakázaná v mnohých krajinách sveta kôli videoklipu, kde sa ukazujú rôzne sexuálne praktiky a zároveň aj kôli nie veľmi poetickému textu.
Pred tými jedenástimi rokmi som Prodigy seriózne počúval. Aj keď, teraz keď sa na to pozerám spätne zisťujem dôvody. Tá hudba sa mi vtedy vlastne ani veľmi nepáčila. Mal som na ňu málo skúsenosti, nerozumel som jej. Ale horlivo som ju počúval z kazety walkmana Sony. Aby som bol iný ako všetci ostatný. Na školský výlet, alebo na sústredenie somk walkmanu priniesol aj reproduktory. Vo walkmene bola, ako ináč, kazeta Prodigy. Keď to mne vekovo vyrovnaný spolubývajúci počuli, zbledli od hrôzy. Teda, neviem či to bola hrôza, alebo ľútosť nado mnou. Veď, oni si chceli púšťať Michaela Jacksona, Kopytovcov, Back street boys, New kids on the block, Wed wed wed, Mc Erika a Barbaru, Maduar, Take that a iné, týmto veciam podobné záležitosti, ktoré vtedy počúval každý.
Ale teraz, keď som po toľkých rokoch počul ich Wodoo People. Opäť ďalší singel, tentoraz hit roku 1995. V tom čase boli považovaný za najlepšiu koncertnú kapelu v Británii. Na ich koncerty chodilo bežne 35 000 ľudí. Koncert v Glastonbury bol označovaný ako najlepšia show na svete.
Wodoo people má pre mňa zvláštnu príchuť. Túto pesničku som pred desiatimi rokmi neznášal. Ale pred nejakým rokom som ju počul opäť. A čistou náhodou, som bol v takom stave, že som pochopil, o čom to celé je. Teda. aspoň myslím, vtedy som totiž chápal veľa vecí:). A odvtedy sa tá pesnička ťahá nenápadne celým mojím životom. Hneď z dvoch dôvodov. Ten prvý je ten, že sa mi neuveriteľne páči. A ten druhý je ten, že jej časť mám ako zvonenie špeciálne pre rodičov. Takže vždy, keď sa hrá Wodoo people, viem, že to je oco, alebo mamča.
Radím všetkým, ktorých v tomto období chýtá predvianočná sentimentalita, alebo sa jej chcú vyhnúť, aby si ich popočúvali. Ja som si už Breath nastavil ako budík. A musím uznať, je to príjemné vstávanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára