Včera sa diali veci. Neuveriteľne unavený, som bol na ICQ a pozeral som South Park. Ked tu zrazu, počujem nejaké divné zvuky. Otočím sa hviezdnou rýchlosťou na otáčacej stoličke a čo som nenašiel? Myš. Normálne na drzovku na mňa pozerala v rohu izby. Nečakal som ani sekundu a skočil som po nej. Samozrejme, na myš sa takto nedá. Bola rýchlejšia a okamžite vliezla pod také malé skrinky. A tak začala moja psychologická vojna s myšou. Najprv som ju odrezal od okolitého sveta tak, že som zapchal potravinovou fóliu všetky možné únikové cesty. Potom, nesmierne pripravený na všetko, som jednu skrinku pomaly odsúval, aby som myš dostal buď von, kde by som ju mohol rýchlo usmrtiť, alebo aby vliezla pod ďalšiu skrinku. Samozrejme, že si vybrala druhú možnosť. Ale to som už po predošlých skúsenostiach vedel čo mám robiť. Týmto zdravím Peťa Blaha, s ktorým sme na LTCčku v Gelnici odpratali dve myši. Takže, Peťo, použil som Model 2, kde fyziku neodrbeš. Pre neznalých: skrinku kde bola myš som z jednej strany trošku uvolnil, aby mala zdanlivý pocit možnosti úniku. Ja som za skrinkou Čakal, kedy sa myš vystrčí, trvalo jej to dosť dlho, ale nakoniec sa predsa podarilo. Keď sa vystrčila, aby preskúmala terén zistila, že spravila osudovú chybu. Ale na to mala myslieť skôr. Rýchlo som tresol so skrinkou smerom k stene a myš som tak mierne stlačil. Samozrejme, že to prežila... Keď som skrinku uvolnil, tak spadla na zem a tak divne sa mrvila. Tak som ju rýchlo eŠte prepichol pripraveným nožom. A potom ešte zopár záberov, aby som mal dôležitú dokumentáciu, myš som zabaliul a hodil do bedne. Zajtra si pre ňu o siedmej ráno prídu ničnetušiaci smetiary a večer sa jej telo obráti na popol v spaľovni Kokšov - Bakša.
Prikladám teda fotodokumentáciu. Krv nie je na žiadnej fotke, ale slabšie žalúdky môžu mať problém. Ubezpečujem každého, že vraždu som plánoval tak, aby zvieratko trpelo čo najmenej. Veď predsa, všetci sme hoviatka Božie:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára