piatok 20. mája 2011

Memorovanie vs. chápanie

Predpokladám, že väčšina z Vás, mojich čitateľov práve teraz píšete záverečné práce, učíte sa na skúšky, štátnice, maturity a neviem na čo všetko ešte. Nadávate na to, koľko sa musíte učiť a prečo od Vás chcú takéto kraviny. Dnes som nad tým tak trošku rozmýšľal. Prečo sa ľudia učia veci, ktoré ako si myslia, keď sa ich učia nikdy nebudú potrebovať? Prečo vždy všetci nadávajú na učenie? Je chyba v študentoch? Vyučujúcich? V praktikách ministerstva školstva, ktoré diktuje čo a ako sa majú študenti učiť? Prečo vyučujúci uznávajú iba odpovede, ktoré sú nabiflené a netolerujú to, že študent neovláda teóriu, ale problematike rozumie? Otázky sú položené, vrhnime sa na odpovede.

Prečo sa ľudia učia veci, ktoré ako si myslia, keď sa ich učia nikdy nebudú potrebovať? Na túto otázku je v konečnom dôsledku podľa môjho skromného uvažovania správna len jedna odpoveď. NUTNOSŤ. Chceme skončiť ZŠ a potom sa venovať umeniu? Aj tak sa musíme predrať cez matematiku, ktorú si myslíme, že ju pri umení využívať nebudeme. A neskôr sa ukáže, ako veľmi sme sa mýlili. Ako príklad uvádzam len, že umenie sa točí hlavne okolo správnej kompozície a tá je vtedy, ak je dodržané pravidlo zlatého rezu, ktoré vieme považovať za metematiku. Nutnosť dosiahnuť ciele nás núti učiť sa aj veci pre nás nepodstatné. Ja som na gymnáziu vedel, že mojím snom je komunikácia s ľuďmi, marketing, ľudské zdroje, PR... Tak som frflal nad tým, že prečo sa musím venovať biológii, geografii, literatúre. Teraz zisťujem, ako sa mi to hodilo, lebo mám všeobecný prehľad a viem, že keď medik hovorí o clavicule, tak že mám niečo z hlavou, alebo keď sa niekto rozpráva o Krstnom otcovi, tak vďaka literatúre nie som debil a viem, že to napísal Orwell a je to o tých dvoch zaľubených, čo ich nakoniec zbombardujú v nejakom Parížskom kostole počas druhej svetovej vojny, ktorá ako viem z dejepisu bola v rokoch 1918 až 1975. Tak. Jasne som dokázal, že sa vyznám a aj keď som trošku ušiel od témy, tak ste si teraz zapískali a žasli nad mojím prehľadom. Vidíte? To len preto, lebo som sa učil.Veľa.

Prečo vždy všetci nadávajú na učenie? Hmmm... asi preto, že to je učenie a uvedomujú si, že namiesto sedenia doma nad skriptami (pre mladších: Tak sa volajú vysokoškolské šlabikáre) sa mohli prechádzať, pozerať fotky na Facebooku, alebo venovať sa inej, príjemnejšej činnosti. Zároveň tu prikladám vinu rodičom, ministerstvu a pedagógom. Rodičom preto, lebo deti neviedli k učeniu a nenaučili ich správne sa učiť, ministerstvu za to, že systémy výučby nie sú zrovna najlepšie a pedagógom za to, že nie sú trošku kreatívny a nevyučujú svoj predmet tak, aby si ho ľudia obľúbili a aby sa mu venovali. Nie preto, že musia. Ale preto že chcú. Vtedy sa človek aj sám dobrovolne niečo naučí. Tu sa mi hodí ako príklad uviesť univerzitu, ktorú pred nedávnom rozbehol súčasný pán minister financií Ivan Mikloš. Vrelo odporúčam tým, ktorý si chcú naozaj zaujímavou formou zvýšiť svoj prehľad v ekonomickom svete. Univerzita pre Moderné Slovensko sa im bude páčiť.

Je chyba v študentoch? Áno aj. Ale je tu aj trend hlúpnutia. Pred nedávnom som sa rozprával s učiteľkou, ktorá ma učila na základnej škole, keď som bol malý druhák. Doteraz učí na tej istej škole, bez prestávky. Má prehľad. Hovorila, že deti sú z roka na rok lenivejšie, dosahujú horšie štúdijné výsledky. Tomu sa prispôsobuje ministerstvo, pravidelnou zmenou výučbových plánov. To, čo bolo kedysi za 3 je dnes za 1.

Je potrebné hľadať chybu vo vyučujúcich? Áno, aj. Ako som už písal, ich prístup je často nudný. Česť výnimkám. Vyučujúci príde na hodinu, spraví prezentáciu, odrapoce si svoje a ide preč. Často nemá záujem na tom, či to študenti pochopili, či nie. Nespraví nič preto, aby si jeho predmet zapamätali a obľúbili. Často sú vyučujúci dokonca nepríjemní a študentom sa potom už vôbec nechce učiť ich predmet.

Je chyba v ministerstve školstva? Áno, dovolím si povedať, že veľmi veľká. (Je najlepšie zvaliť to na niekoho, kto je sakra ďaleko. študenti - s vami držím, sám som jeden z vás a k profákom sa správam mierne, lebo šak čo keď to niekto číta? ja chcem už doštudovať, nemôžem tak na nich kydať:) ) Myslím, že ministerstvo na tom nesie veľkú vinu. Ono tvorí štúdijne osnovy, ono diktuje, ako sa má učiť. Ono motivuje učiteľov. (rozumej: vypláca ich, keďže najviac motivujúcim faktorom je výška platu, nie bonusové lístky na hokej. Ale aj tie potešia:) ) A učiteľ robí do výšky svojho platu. Myslím, že keby boli učitelia viac a lepšie ohodnotení, stúpla by aj úroveň nášho školstva. Zároveň by tomu pomohla aj vyššia konkurencia medzi školami, viac informácií o profesoroch na jednotlivých školách, aby študent vedel, do čoho ide. A potom si myslím, že keby boli učitelia lepšie hodnotení, učilo by sa im lepšie, lebo by v hlave neriešili splátku za nové auto ale to, čo budú prednášať na najbližšej hodine. Som za stúpanie platov učiteľov, ale som aj za to, aby si učitelia uvedomili, že keby nebolo nás študentov, tak oni by vlastne nemali čo robiť:) Niektorý, klobúk dole, áno. Ale niektorí sú možno odborníci, ale netušia, aké to je v praxi a tak by nemali šancu...

Prečo vyučujúci uznávajú iba odpovede, ktoré sú nabiflené a netolerujú to, že študent neovláda teóriu, ale problematike rozumie? To najlepšie na koniec:) Dnes som si pozeral výsledky jednej skúšky a za otázku o inováciách som mal žalostne málo bodov (ak som to správne videl). Viem prečo. Nemal som správnu definíciu inovácie a ani správne delenie inovácií, ktorých je podľa mňa toľko, že to vedia iba vyučujúci. Namiesto toho, som to napísal svojimi slovami, ako človek, ktorý má za sebou implementovanie viacerých inovácií v neziskových organizáciách, alebo väčších či menších firmách. Ale nejak mi to neprešlo. Ako zarytému odporcovi bifľovania sa mi naozaj nie je jasné prečo vyučujúci preferuje niekoho, kto sa naučí 90 strán naspamäť ako Mor ho! od Janka Kráľa (vidíte? zase tá literatúra...) a odrapoce to na maturite, skúške... Prečo nie je preferovaný ten, kto vie, o čom je tých 90 strán, kto sa rozumie problematike a kto vie tieto veci použiť aj v praxi. A nie ten, ktorý hovorí slová, ale často nemá ani zdania, čo sa za tými slovami skrýva. Verili by ste, keby Vám kleptoman povedal, že on to neukradol? Alebo keby Vám človek, o ktorom viete, že nemá srdce, svedomie a city povedal, že Vás ľúbi? Asi nie... Tak prečo potom profesori veria, že tí, ktorý sa to nabifľujú tomu aj rozumejú? To mi naozaj nie je jasné, je to proti mojej logike. Ak na to má niekto nejakú odpoveď, nech mi ju napíše na matus.bily@gmail.com alebo nech to dá ako komentár, lebo fakt neviem... čo ako som múdry ako ste si mohli vyššie všimnúť:)

Žiadne komentáre: