Havária

Na jednej diskusiii na sme.sk som dnes sľúbil, že nahodím fotky jednej kurióznej havárie, ktorá sa stala v Košiciach 9. decembra 2008, tak tu sú :) ospravedlňujem sa za kvalitu, ale bola tma a nemal som kvalitný fotoaparát v mobile vtedy....

A pre úplnosť prikladám aj video, ako požiarnici túto Felíciu otáčajú nazad na kolesá s pohľadom na chalana, ktorý to spáchal... :)

Kto ide ku dnu?

Neviem, či to je tým, že som komunikatívny, alebo tým, že si celkom dobre rozumiem s každým, alebo tým, že v rodine sú odo mňa aj starší aj mladší, ale rozumiem si s mnohými vekovými kategóriami. Celkom ma to teší, lebo môžem porovnávať, skúmať, sledovať. Poznám aj veľa maturantov, ktorý zažívajú práve teraz skúšku dospelosti. Rozprával som sa s viacerými a ostal som naozaj, ale naozaj šokovaný.

Umberto Eco je predstaviteľ slovenského realizmu, nemajú šajnu, kto to je J. W. Goethe, len matne tušia, čo napísali J.G. Tajovský, J.C. Hronský či Vincent Šikula. Zakočilo ma, že tápali ja v tom, čo napísal taký J.R.R. Tolkien, či J.K. Rowlingová... Fakt, pravdu píšem....

Prečo je tomu tak? Ja sa spolieham na to, že mi nechceli odpovedať. Lebo priať za pravdu ich nevedomosť v týchto elementárnych veciach je podľa mňa nemožné. Buď klamú, keď tvrdia, že toto sa teda oni učiť nemusia, alebo sa to naozaj učiť nemusia. A osnovy nepožadujú, aby mali maturanti na gymnáziách prehľad o tom, kto čo napísal. Keď som pred piatimi rokmi maturoval ja, čo zase nie je tak dávno, tak tieto veci som musel vedieť obkecať o polnoci úplne bez problémov.

Ako som písal aj v predchádzajúcom článku, deti sú čoraz blbšie a naše školstvo z roka na rok upadá. A to sú dva trendy, ktoré je náročné zvrátiť. A ešte keď sa stretnú a páchajú škodu spolu, výsledok nás o pár rokov môže všetkých prekvapiť. Viem, nemusíme byť všetci jadrový fyzici, literárny kritici, piloti a neviem čo ešte... ale základnú dávku vzdelania by mal absolvovať každý maturant bez ohľadu na školu na ktorej maturuje. A poznať Slovenskú literárnu tvorbu by mal byť základ. Alebo sa mýlim?

Memorovanie vs. chápanie

Predpokladám, že väčšina z Vás, mojich čitateľov práve teraz píšete záverečné práce, učíte sa na skúšky, štátnice, maturity a neviem na čo všetko ešte. Nadávate na to, koľko sa musíte učiť a prečo od Vás chcú takéto kraviny. Dnes som nad tým tak trošku rozmýšľal. Prečo sa ľudia učia veci, ktoré ako si myslia, keď sa ich učia nikdy nebudú potrebovať? Prečo vždy všetci nadávajú na učenie? Je chyba v študentoch? Vyučujúcich? V praktikách ministerstva školstva, ktoré diktuje čo a ako sa majú študenti učiť? Prečo vyučujúci uznávajú iba odpovede, ktoré sú nabiflené a netolerujú to, že študent neovláda teóriu, ale problematike rozumie? Otázky sú položené, vrhnime sa na odpovede.

Prečo sa ľudia učia veci, ktoré ako si myslia, keď sa ich učia nikdy nebudú potrebovať? Na túto otázku je v konečnom dôsledku podľa môjho skromného uvažovania správna len jedna odpoveď. NUTNOSŤ. Chceme skončiť ZŠ a potom sa venovať umeniu? Aj tak sa musíme predrať cez matematiku, ktorú si myslíme, že ju pri umení využívať nebudeme. A neskôr sa ukáže, ako veľmi sme sa mýlili. Ako príklad uvádzam len, že umenie sa točí hlavne okolo správnej kompozície a tá je vtedy, ak je dodržané pravidlo zlatého rezu, ktoré vieme považovať za metematiku. Nutnosť dosiahnuť ciele nás núti učiť sa aj veci pre nás nepodstatné. Ja som na gymnáziu vedel, že mojím snom je komunikácia s ľuďmi, marketing, ľudské zdroje, PR... Tak som frflal nad tým, že prečo sa musím venovať biológii, geografii, literatúre. Teraz zisťujem, ako sa mi to hodilo, lebo mám všeobecný prehľad a viem, že keď medik hovorí o clavicule, tak že mám niečo z hlavou, alebo keď sa niekto rozpráva o Krstnom otcovi, tak vďaka literatúre nie som debil a viem, že to napísal Orwell a je to o tých dvoch zaľubených, čo ich nakoniec zbombardujú v nejakom Parížskom kostole počas druhej svetovej vojny, ktorá ako viem z dejepisu bola v rokoch 1918 až 1975. Tak. Jasne som dokázal, že sa vyznám a aj keď som trošku ušiel od témy, tak ste si teraz zapískali a žasli nad mojím prehľadom. Vidíte? To len preto, lebo som sa učil.Veľa.

Prečo vždy všetci nadávajú na učenie? Hmmm... asi preto, že to je učenie a uvedomujú si, že namiesto sedenia doma nad skriptami (pre mladších: Tak sa volajú vysokoškolské šlabikáre) sa mohli prechádzať, pozerať fotky na Facebooku, alebo venovať sa inej, príjemnejšej činnosti. Zároveň tu prikladám vinu rodičom, ministerstvu a pedagógom. Rodičom preto, lebo deti neviedli k učeniu a nenaučili ich správne sa učiť, ministerstvu za to, že systémy výučby nie sú zrovna najlepšie a pedagógom za to, že nie sú trošku kreatívny a nevyučujú svoj predmet tak, aby si ho ľudia obľúbili a aby sa mu venovali. Nie preto, že musia. Ale preto že chcú. Vtedy sa človek aj sám dobrovolne niečo naučí. Tu sa mi hodí ako príklad uviesť univerzitu, ktorú pred nedávnom rozbehol súčasný pán minister financií Ivan Mikloš. Vrelo odporúčam tým, ktorý si chcú naozaj zaujímavou formou zvýšiť svoj prehľad v ekonomickom svete. Univerzita pre Moderné Slovensko sa im bude páčiť.

Je chyba v študentoch? Áno aj. Ale je tu aj trend hlúpnutia. Pred nedávnom som sa rozprával s učiteľkou, ktorá ma učila na základnej škole, keď som bol malý druhák. Doteraz učí na tej istej škole, bez prestávky. Má prehľad. Hovorila, že deti sú z roka na rok lenivejšie, dosahujú horšie štúdijné výsledky. Tomu sa prispôsobuje ministerstvo, pravidelnou zmenou výučbových plánov. To, čo bolo kedysi za 3 je dnes za 1.

Je potrebné hľadať chybu vo vyučujúcich? Áno, aj. Ako som už písal, ich prístup je často nudný. Česť výnimkám. Vyučujúci príde na hodinu, spraví prezentáciu, odrapoce si svoje a ide preč. Často nemá záujem na tom, či to študenti pochopili, či nie. Nespraví nič preto, aby si jeho predmet zapamätali a obľúbili. Často sú vyučujúci dokonca nepríjemní a študentom sa potom už vôbec nechce učiť ich predmet.

Je chyba v ministerstve školstva? Áno, dovolím si povedať, že veľmi veľká. (Je najlepšie zvaliť to na niekoho, kto je sakra ďaleko. študenti - s vami držím, sám som jeden z vás a k profákom sa správam mierne, lebo šak čo keď to niekto číta? ja chcem už doštudovať, nemôžem tak na nich kydať:) ) Myslím, že ministerstvo na tom nesie veľkú vinu. Ono tvorí štúdijne osnovy, ono diktuje, ako sa má učiť. Ono motivuje učiteľov. (rozumej: vypláca ich, keďže najviac motivujúcim faktorom je výška platu, nie bonusové lístky na hokej. Ale aj tie potešia:) ) A učiteľ robí do výšky svojho platu. Myslím, že keby boli učitelia viac a lepšie ohodnotení, stúpla by aj úroveň nášho školstva. Zároveň by tomu pomohla aj vyššia konkurencia medzi školami, viac informácií o profesoroch na jednotlivých školách, aby študent vedel, do čoho ide. A potom si myslím, že keby boli učitelia lepšie hodnotení, učilo by sa im lepšie, lebo by v hlave neriešili splátku za nové auto ale to, čo budú prednášať na najbližšej hodine. Som za stúpanie platov učiteľov, ale som aj za to, aby si učitelia uvedomili, že keby nebolo nás študentov, tak oni by vlastne nemali čo robiť:) Niektorý, klobúk dole, áno. Ale niektorí sú možno odborníci, ale netušia, aké to je v praxi a tak by nemali šancu...

Prečo vyučujúci uznávajú iba odpovede, ktoré sú nabiflené a netolerujú to, že študent neovláda teóriu, ale problematike rozumie? To najlepšie na koniec:) Dnes som si pozeral výsledky jednej skúšky a za otázku o inováciách som mal žalostne málo bodov (ak som to správne videl). Viem prečo. Nemal som správnu definíciu inovácie a ani správne delenie inovácií, ktorých je podľa mňa toľko, že to vedia iba vyučujúci. Namiesto toho, som to napísal svojimi slovami, ako človek, ktorý má za sebou implementovanie viacerých inovácií v neziskových organizáciách, alebo väčších či menších firmách. Ale nejak mi to neprešlo. Ako zarytému odporcovi bifľovania sa mi naozaj nie je jasné prečo vyučujúci preferuje niekoho, kto sa naučí 90 strán naspamäť ako Mor ho! od Janka Kráľa (vidíte? zase tá literatúra...) a odrapoce to na maturite, skúške... Prečo nie je preferovaný ten, kto vie, o čom je tých 90 strán, kto sa rozumie problematike a kto vie tieto veci použiť aj v praxi. A nie ten, ktorý hovorí slová, ale často nemá ani zdania, čo sa za tými slovami skrýva. Verili by ste, keby Vám kleptoman povedal, že on to neukradol? Alebo keby Vám človek, o ktorom viete, že nemá srdce, svedomie a city povedal, že Vás ľúbi? Asi nie... Tak prečo potom profesori veria, že tí, ktorý sa to nabifľujú tomu aj rozumejú? To mi naozaj nie je jasné, je to proti mojej logike. Ak na to má niekto nejakú odpoveď, nech mi ju napíše na matus.bily@gmail.com alebo nech to dá ako komentár, lebo fakt neviem... čo ako som múdry ako ste si mohli vyššie všimnúť:)

Prečo sú muži necitliví a sebeckí?

Dnes som od istej nemenovanej osoby (nech sa volá Lucia) dostal otázku na telo. Prosím ťa, vysvetli mi, prečo sú chlapi necitliví a sebeckí niekedy... keď človek potrebuje podporu z ich strany a oni mu to ešte sťažia... aby sa to už úplne skomplikovalo...:( takto znela správa od Lucky. Keďže k nej mám veľmi blízky vzťah, sľúbil som, že podám vyčerpávajúcu odpoveď. Ale tá neprichádza. Takže si myslím, že sebeckí a necitliví určite nie sme:)

Je veľa dôvodov, prečo môže mať žena pocit, že sa k nej muž správa necitlivo. On to tak vnímať ani nemusí, lebo možno dopredu vie, čo a ako spraví, možno to, čo sa žene zdá sebecké teraz, bude o týždeň prejavom citov a lásky. My zvykneme rozmýšľať viac dopredu niekedy. Máme nejaký plán a za ním ideme. A ženám ho buď neoznámime, alebo ho oznamuje per partes. A tam môže vzniknúť tento pocit. Ale niečo mi našepkáva, že toto Luckin prípad asi nebude.

Možno sme sebeckí a necitliví preto, lebo chceme chrániť tú ženu a seba od niečoho, čo dopredu vieme, že sa dobre neskončí. Možno žena niekedy príliš všetko analyzuje a príde na to, že ja som voľná a chcem vzťah, on sa tvári že mu nie som ľahostajná a prejavuje o mňa záujem. V žene tak stúpne prejav rôznych citov k mužovi. Ten sa po určitom čase preberie z prvotného ošiaľu keď je ako mechom buchnutý a začne konečne rozmýšľať hlavou a nie penisom. A príde na to, že vzťah s tou holkou si vlastne ani nevie predstaviť. Nejakým spôsobom niečo vymyslí a žene to oznámi. Tí, ktorí radi trpia to vyriešia pri osobnom stretnutí. Tí prezieraví zatelefonujú, lebo si myslia, že to je zlatá stredná cesta. Tí, ktorí očakávajú nepríjemnú odpoveď spojenú s rôznymi typmi vyhrážania pošlu mail - ten sa dá najľahšie blokovať a najľahšie sa odklikne ako prečítaný. Tí, ktorým je to jedno, pošlu sms - 160 znakov im väčšinou postačí. Správy toho typu zvyknú končíť obligátnym vyjadrením túžby, že ostanete priatelia, pričom tomu ani sám muž neverí a vo väčšine prípadov aj dúfa, že sa už nikdy nestretnete, lebo sa desí tej scény, ktorá by nasledovala:).

Možno to máme zakódované v našich génoch tú necitlivosť na sebeckosť. Veď po celé stáročia boli muži tí drsní lovci a bojovníci, ktorý keby boli citlivý, tak by neublížili ani muche, ženy by pomreli hladom ale pred tým, by ich zajali do otroctva necitlivý bojovníci susedného kmeňa. Sebeckí sme možno tiež z historických príčin, keď sme sa snažili nahanobiť čo najviac rôznych statkov na zabezpečenie rodiny. Od lovenia mamutov, z ktorých boli stany, kože na oblečenie, tetivy na luky, hroty na šípy a plno jedla sme svoje potreby zvýšili na jedlo rôzneho druhu, veľké domy v ktorých je plno zbytočností, drahé mobily, autá, počítače, knihy, oblečenie.... Preto je v nás zakódovaná a v týchto časoch zrejme aj vyburcovaná sebeckosť, lebo chceme a cítime potrebu zabezpečiť seba a svoju rodinu najlepšie ako to len vieme spraviť.

Alebo sme možno takí preto, lebo niektorí z nás takí sú. Neriešia, že svojím správaním môžu niekoho naozaj raniť a ublížiť mu. On pozerá len na seba a na nikoho iného, všetko a všetky ostatné mu sú ukradnuté. Hľadí len na svoje blaho. A takých asi nie je málo. Čo je škoda. Keby to tak nebolo, možno by nebolo také ťažké mať vzťah. Lebo každá žena sa bojí natrafiť na nejakého takého a preto je pri vytváraní vzťahu niekedy až príliš opatrná.

Neviem, či som sa trafil, dúfam, že áno. Ak máte k tejto téme niečo povedať, komentáre sú povolené, všetky schválim a uverejním, takže tam môžte diskutovať:) A nemusíte byť anonymní:)

Je mi jasné, že nájsť dokonalého chlapa je ťažké, lebo tí slušní chlapi sú škaredí, dobre vyzerajúci chlapi nie sú slušní, slušní a dobre vyzerajúci chlapi sú homosexuáli, dobre vyzerajúci, slušní a heterosexuáli sú ženatí, nie zvlášť dobre vyzerajúci, ale slušní chlapi nemajú peniaze, chlapi, ktorí majú peniaze veria, že idete len po ich peniazoch, dobre vyzerajúci chlapi, ktorí nie sú zvlásť slušní, ale sú takmer heterosexuálny, vás nepovažujú za dosť pekné, tí, ktorí vás považujú za pekné, sú takmer slušní a majú nejaké peniaze, sú zbabelci, tí, ktorí vyzerajú celkom dobre, sú celkom slušní a majú aj trochu peňazí sú príliš nesmelí a nikdy neprevezmú iniciatívu, tí, ktorí nikdy neprevezmú iniciatívu, stratia okamžite záujem, pokiaľ ju prevezmete vy...

Takže s chlapmi to nie je teda nič veselé, povedzme si úprimne :)

Ako ho zbaliť?

V rámci prokrastinačného ošiaľu píšem jedna radosť. Doteraz boli aj iné záujmy, takže blog bol akosi na druhej koľaji. Teraz by som sa mal fakt učiť, ráno ma čaká skúška, ale radšej napíšem ďalší článok. Tých pár desiatok strán sa stihnem naučiť aj neskôr. Určite si neskôr poviem, že už idem spať, pozriem si to ráno, keď skôr vstanem. Ráno skôr nevstanem a tak sa spoľahnem na to, že možno niečo opíšem a možno mi sadnú otázky.

Ale to bola len taká vsuvka, aby ste vedeli, čo teraz riešim:). Muži sú z Marsu, ženy s Venuše. Som presvedčený o tom, že to tak je. Žena, ktorá sa ideálne hodí k mužovi buď neexistuje, alebo je lesba, alebo má nejaké psychické poruchy, takže do klasického ponímania ženstva ako takého jednoducho nezapadá. Rozdielností je naozaj veľmi veľa. Je ale aj veľa vecí, ktoré nám mužom vravia, že ona je super, lebo sa mi podobá. Vrana k vrane. To, že ma žena rada pivo, že počúva rovnakú hudbu ako jej potenciálny partner, že majú rovnaké záujmy, zmýšľanie a pod. ešte nezaručuje úspech vo vzťahu. Skôr naopak. V tom vzťahu budú chýbať konflikty, ktoré k nemu patria. Potom sa konflikty samozrejme budú vytvárať, ale kamošovi v krčme nebude mať kto poradiť, pretože sa s niečim takým ešte nestretli, keďže ich ženy riešia nové vône od Diora a nie dovolenku krížom cez Európu na motorke.

Najhoršie na takom vzťahu je to, že tí dvaja si začnú liezť strašne na nervy. Ale strašne. Ponorka ako sviňa. Vzhľadom na podobné záujmy budú stále spolu. Ak nebudú vznikne konflikt. Prečo by vaša partnerka nemohla ísť s vami na pivo, keď aj ona ho má rovnako rada a tú piváreň kde chcete ísť s kamošmi priam miluje? A oheň je na streche. Ženy, nechajte nám priestor. My vás ľúbime, chceme byť s vami, ale potrebujeme čas byť aj s priateľmi. Lebo potom budeme neznesiteľný! :)

Buďte iná. Iná ako ostatné ktoré mal. Dobre viete, že keď s ním idete po meste, tak že sa v týchto letných mesiacoch otočí za každou druhou. Ohúrte ho. Okomentujte to dievča. Nepokúšajte sa do neho navážať, že pozerá po iných zadkoch. Pozerá! Nešahá, len pozerá. Na to má oči:) a bude to robiť stále, máme to v génoch. Skúste mu povedať niečo v tom štýle, že je to kosť, že ja by som si na také stehná ako má ona takú krátku sukňu nenatiahla. Dáte mu tak najavo, že si všímate to, že čumí po iných, ale on hneď začne skúmať, čo ste za protivníka. Lebo niečo také ešte nezažil a vyvedie ho to z miery. Vtedy s ním viete ľahšie manipulovať:) Ale odo mňa to teda nemáte:)

V rámci večerného čítania viacerých obľúbených blogerov som na blogu Jozefa Červeňa našiel zaujímavé informácie o tom, aké pravidlá by žena mala dodržiavať, aby to bolo OK. Fakt sa to hodí do toho článku, tak to tu rovno celé opajcujem:)

1. Nauč sa pracovať so záchodovou doskou. Už si veľké dievča. Ak je hore, daj ju dole. My ju potrebujeme hore, vy ju potrebujete dole. Nás nikdy nepočujete sťažovať sa, že ste ju nechali dole.

1. Niekedy na vás nemyslíme. Žite s tým.
1. Nedeľa a športy. Je to ako spln, alebo príliv a odliv. Nechajte to tak.
1. Neskracujte si vlasy. Nikdy. Dlhé vlasy sú vždy viac atraktívne, než krátke. jeden veľký dôvod, prečo sa muž bojí ženiť je, že vydaté ženy si vždy ostrihajú vlasy. Potom už s tým nemôžeme nič urobiť.
1. Nakupovanie NIE JE šport.
1. Plač je vydieranie.
1. Požiadajte o čo chcete. Aby bolo jasné:
Jemné narážky nefungujú.
Silné narážky nefungujú.
Bežné narážky nefungujú.
Len to proste povedzte!
1. Nepamätáme si dátumy. Vyznačte narodeniny a výročia do kalendára. Pripomínajte nám ich dopredu a dôrazne.
1. Väčšina mužov má troje topánky, obleky. Prečo si myslíte, že vám vieme poradiť, ktoré z 30tich topánok budú dobre vyzerať s vašimi novými šatami?
1. Áno a Nie sú perfektne akceptovateľné odpovede na väčšinu otázok.
1. Choďte za nami s problémom, len ak chcete pomôcť ho vyriešiť. To je to, čo robíme. Na vyjadrenie sympatií máte priateľky.
1. Bolesť hlavy, ktorá trvá 17 mesiacov, je problém, navštívte doktora.
1. Skontrolujte olej, prosím.
1. Čokoľvek sme povedali pred 6 mesiacmi je neprípustné použiť v argumentácii. Prakticky všetky komentáre staršie ako týždeň sa nulujú.
1. Ak si myslíš, že si tučná, pravdepodobne si. Nepýtajte sa nás. Odmietame odpovedať.
1. Ak niečo, čo sme povedali sa dá interpretovať dvojakým spôsobom a jeden z nich vás nahnevá, mysleli sme ten druhý.
1. Môžete nás požiadať urobiť niečo, alebo povedať nám, ako to má byť urobené. Nie oboje naraz. Ak samé najlepšie vite, ako to najlepšie urobiť, urobte to samé.
1. Ak je to možné, prosíme povedzte čo potrebujete behom reklamy.
1. Krištof Kolumbus nepotreboval usmerňovanie, ani my.
1. Vzťah nikdy nebude taký ako prvé dva mesiace spoločného chodenia. Prispôsobte sa a prestaňte sa sťažovať priateľkám.
1. VŠETCI muži vidia len v 16 farbách, tak ako základné nastavenie Windows. Marhuľa je napríklad ovocie, nie farba. Nemáme predstavu, čo je to terakot, alebo purpur.
1. Ak to svrbí, poškriabeme to. Robíme to tak.
1. Nevieme čítať myšlienky, a ani to nikdy nebudeme vedieť. Náš nedostatok čítania myšlienok nie je dôkazom toho ako málo sa o vás staráme.
1. Ak sa opýtame "čo sa stalo" a vy odpoviete "nič", správame sa ako by sa nič nestalo.
1. Ak sa nás niečo opýtate, ale nechcete na to odpoveď, dostanete odpoveď, ktorú nechcete počuť.
1. Ak chcete niekam ísť, úplne čokoľvek si oblečte je to v poriadku. Naozaj!
1. Máte priveľa šiat.
1. Máte priveľa topánok.
1. Nie je v záujme vašom ani našom spoločne si vypĺňať kvízové otázky. Nie, je to jedno aký kvíz.
1. PIVO je pre nás tak vzrušujúce ako pre vás kabelka.
1. Sme vo forme. Guľa je forma.
1. Ďakujem za prečítanie tohto textu. Áno, viem že dnes by som asi mal spať na gauči, nevadí, je to ako kempovanie...

Tak, milé dámy. Ak sa budete týmto riadiť, je veľká pravdepodobnosť, že vzťah vydrží a Váš partner bude ten najšťastnejší. A o to práve ide v tých vzťahoch nie? Robiť toho druhého šťastným...:)

Najnižšia cena

Ak sa plánujete uchádzať o nejakú štátnu zákazku, tak nech je Vám jasné, že s cenou musíte ísť poriadne dole, ak ju chcete získať. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pred pár týždňami v Košiciach obhajovala aj túto novinku terajšej vlády. Napirek tomu, že vláda sa tvári vysoko odborne, nemám ten pocit, že by to tak bolo aj v skutočnosti. Priať zákon, ktorý bude znamenať šialenú cenovú vojnu medzi firmamy je choré. Je mi jasné, že vláda musela prísť s niečím novým, radikálnym. Ale myslím, že toto je viac ako zlé riešenie. To, že je na trhu nejaká ponuka je super. Čím je tých ponúk viac, tým lepšie. Ale ak vláda trh reguluje rôznymi opatreniami, tak to nemusí dobre dopadnúť. Ako som už písal, novou reguláciou je výber na základe najnižšej ceny. To je jediné kritérium výberu napr. stavebnej firmy. S tým ale prichádza viacero problémov.

Pred pár týždňami sa niekde v okolí Košíc údajne stala vážna nehoda pri výkopových prácach. Firma vyhrala štátnu zákazku s najnižšou cenou, kopali cca 3m hlboký kanál. Pri kopaní takého kanála už je potrebné osádzať na steny výkopu špeciálne vzpery, aby sa zem nezhrnula do výkopu. Samozrejme, že firma chce mať čo najväčšie zisky, aby mohla poplatiť výdavky všeho druhu, a aby aj majiteľovi čo-to ostalo. Tak sa vzpery nepoužili a jedného robotníka tam zasypalo. Neviem ako skončil, ale podstatné je, že sa to stalo. Stavebníci sú povinný dodržiavať minimálne 2 ročnú záruku. Údajne sa snažia veci robiť čo najkvalitnejšie, aby to všetko vydržalo čo najdlhšie. Ale štát chce v tomto prípade za málo peňazí veľa muziky. A to nie je jednoduché. Pretože ak chcete budovať kvalitne, tak to stojí aj nejaké peniaze. Ale ak chcete získať veľké štátne zákazky, potrebujete isť s cenou dole. Lenže tým pádom, ide prudko dole aj kvalita, pretože zisk si chce každá stavebná firma zachovať čo najvyšší. A tam je problém.

Je potrebné tento zákon novelizovať, lebo po tomto zákone tu ostane veľa, veľmi veľa budov opravených za štátne peniaze, teda peniaze nás, daňových poplatníkov, ktoré bude potrebné o pár rokov opravovať opäť. Namiesto toho, aby sa ceny prehodnotili a prišlo sa na to, že aj keď je ponuka o 20% drahšia, tak je efektívnejšia. Vláda až príliš bazíruje na efekte šetrenia, úspor a znižovania výdavkov. To je naozaj chvályhodné. Lenže cena nemôže byť jediným kritériom výberu. Je potrebné vyberať podľa najlepšieho pomeru kvality a ceny. Vtedy bude mať tento zákon význam a prinesie aj želaný efekt.

OTC v supermarketoch?

OTC je skratka pre volno predajné lieky, ktoré sa minister Ivan Mikloš rozhodol predávať aj mimo lekární. Osobne som veľkým zástancom otvorenia trhu s OTC. Pred chvíľkou som čítal blog pána Igora Minaroviča na túto tému. To ma primälo k napísaniu tohto, po dlhek dobe prvého článku:)

Už po prvých vetách mi bolo jasné, že pán Minarovič je zdravotník. Nie spotrebiteľ, alebo ekonóm, ktorým je pan Mikloš. Chce si silou mocou udržať svoj biznis, chce, aby mu klapal čo najlepšie. Neviem, koľko percent zisku lekární tvoria OTC lieky, a koľko Rx lieky (to sú tie na predpis), ale myslím, že ak sa OTC lieky začnú predávať aj v supermarketoch, tak to lekárnikom poriadne zavarí. Klesnú tržby a teda aj zisky. Podľa mojich informácií majú lekárnici aj tak nadštandardné platy, takže tie sa trošku vyrovnajú s priemerom. (nie žeby som zavidel, alebo neprial aj druhým trošku peňazí, len konštatujem)

Pán Minarovič má vážne problémy s viacerými vecami. Jedná sa hlavne o to, ako to bude v supermarketoch riešené, ten predaj liekov. Predpokladám, že to bude mať svoje podmienky, ktoré sa budú čo najviac približovať podmienkam v lekárni. Skladovanie musí byť dodržané, takže to je OK a zvyšok? Myslím si, tak ako pán Mikloš, že otvorenie trhu zvýši dostupnosť OTC, zvýši konkurenciu a teda aj cenu. Zvýšenou dostupnosťou sa ľudia ľahšie dostanu k liekom, ktoré potebujú. Koľko krát sa mi stalo, že ma v noci bolel zub a súrne som potreboval lieky, ktoré som doma nemal. Ja som to mal ľahké. Sadol som do auta a išiel som na pohotovosť, kde som tie lieky kúpil. Ale čo má robiť niekto, kto pochádza z malého mestečka, kde nie je žiadna pohotovosť a lekáreň je v piatok o štvrtej už zatvorená a otvoria ju najbližšie v pondelok ráno? Na to asi pán Minarovič nemyslel. Mikloš asi áno. Je si vedomý toho, že Tesco, poprípad iné reťazce majú svoje supermarkety už v každej dedine a sú otvorené 24/7, takže predaj liekov je dostupný.

Ďalší závažný problém, ktorý opisuje pán Minarovič je problém narkomanov, ktorý fungujú aj na OTC liekoch, ak je zle. Niektoré lieky obsahujú malé množstva omamných látok, ako paracetamol či valium, ktoré dokážu na chvíľu nahradiť drogu, poprípade zmierniť abstinenčné príznaky. Jasné, feťák si kúpi v tescu 10 balíkov Valetolu a má tam dosť vália na fajn trip. Ale pán Minarovič asi nemyslí na to, že takýto ľudia sú vačšinou koncentrovaný vo veľkých mestách, kde je dostatok lekární. To znamená, že keď sa raz niekto rozhodne kúpiť 10 balíkov Valetolu a v jednej lekárni mu ich nepredajú, tak pôjde do druhej, tretej, desiatej.... tomu človeku to je jedno, on potrebuje dávku... takže ak sa niekto rozhodne obísť aj tento problém ide to. Akurát, že to má trošku ťažšie a bude mu to trvať dlhšie... to je všetko.

Myslím si, že pán Mikloš má fajn nápad. Príjmy z liekov budú tak či tak, do štátneho rozpočtu príde ten istý obnos peňazí, veď či sa liek zdaní v lekárni alebo supermarkete je jedno. Ak bude cena nižšia, tak je pravdepodobnosť, ze sa zvýši aj spotreba a teda to sú ďalšie peniaze pre štát.

Všetci sa oháňame tým, že na západe je lepšie. Na západe majú napríklad povolený predaj OTC:) ale len v niektorých krajinách. Dá sa to ľahko vygoogliť, ale nechce sa mi:)

Tajne dúfam, že sa to Miklošovi podarí, veď prečo by som mal platiť niekomu za to, že prídem do lekárne a opýtam si presný liek, ktorý chcem (lebo keď si idem kupovať OTC liek, tak viem, aký chcem) a pokiaľ si chce niekto nechať poradiť so správnym liekom na nádchu, tak stále to môže ísť prebrať do lekárne s lekárnikom, v tom mu nikto nebude brániť. Akurát, že za ten liek zaplatí viac, pretože lekárnici tiež musia z niečoho žiť.... :)