Existuje skutočná láska?

Pred zopár mesiacmi sa jedno dievča, na ktorom mi neuveriteľne záleží rozišlo po štyroch rokoch s priateľom. Brala to naozaj ťažko. Veľmi som sa jej snažil pomôcť, no doteraz neviem, nakoľko som bol úspešný. Ale vzhľadom na to, že sme v relatívne častom kontakte, mám taký pocit, že som nič nepokašľal, ináč by sme už v kontakte asi neboli. Keď sme sa minule stretli v našom obľúbenom podniku, tak sme rozbehli debatu o tom, či existuje skutočná láska, pretože ona na tú lásku už neverí. Ja som jej na to povedal, že samozrejme že existuje. Veď jej aj moji rodičia sú spolu už viac ako 20 rokov, a sú šťastný. Ale jej to nestačilo. Tak som spravil prieskum o tom, čí ľudia veria na lásku. Oslovených bolo 30 náhodných ľudí rôzneho pohlavia v kaviarni. A výsledok? 23 ľudí verilo a 7 neverilo.

Ale čo to láska vlastne je? Aké sú jej podoby? Pýtal som sa na to viacerých ľudí. Láska môže byť k hocičomu a dala by sa to charakterizovať ako neuveriteľná túžba vlastniť, ovládať, manipulovať. To ale skutočná láska nie je. Skutočná láska sa dáva. Je o obete, o dávaní, nie o braní. Ak hovoríme o láske medzi mužom a ženou (pre účel tohto článku iné formy lásky zavrhnem) môžeme hovoriť o citoch a neskôr o manželstve. V manželstve by mali byť obaja partneri zrelí na vzťah a zároveň by mali jeden k druhému prechovávať neskonalú úctu. Niekedy trvá roky kým sa vzťah (priateľský, kamarátsky, milenecký) transformuje na vzťah založený na hodnotách, ktoré tvoria základ manželského zväzku. Niekedy to trvá iba okamih.

14. júna sa moja sesternica vydávala. Brala si muža o 17 rokov staršieho. Keď som sa s ním rozprával, tak som prišiel na to, že on celý život buď hľadal tú pravú, alebo sa spamätával z toho, že nejakú stratil. Potom mu moja sesterka poslala nejaký mail. Peťo nemal ani šajn ako Mijka vyzerá, čo robí, aké má záujmy, koľko má rokov, odkiaľ je... Nevedel o nej nič ale zrazu vedel, že ona je tá pravá. Po polročnej známosti za ním Mijka odcestovala do Sydney. Po roku sa zobrali a o zoprár mesiacov sa ich rodinka rozrastie o malého potomka.

Skôr, alebo neskôr, si takmer každý uvedomí, že láska existuje, a že je všade okolo nás. Len si ju treba vedieť všímať. Pretože keby nebolo na tomto svete lásky, tak by som nebol na svete ani ja, môj blog, nebola by na svete moja mamka a ocino, neboli by na svete ludia ako Peťkan a mnohí ďalší ktorých mám veľmi rád a na ktorých mi neuveriteľne záleží. Keby nebolo lásky, tak by na svete nebola ani Mijka a Peťo. A keby nebolo lásky, tak by teraz spolu nečakali bábo.

Murphyho zákony platia aj tu. Väčšinou chceme niekoho, kto o nás nemá záujem, a o nás má záujem niekto, o koho nemáme záujem my. Aj na základe toho je zrejme potrebné, pre skutočnú lásku aj trpieť. Možno to znie ako sentimentálne klišé, ale myslím, že je to tak. Lebo keď pre niečo netrpíte, nezapierate sa, neobetujete sa pre niečo, tak vtedy si nedokážete vážiť skutočnú hodnotu. Ak sa obetujete, tak si to vážite. A veľkost obety je priamo úmerná veľkosti toho, ako si to neskôr budete vážiť.

Biblia: Prvý list Korinťanom, kapitola 13, verše 1 – 13:

¹Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
²A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
³A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

⁴Láska je zhovievavá, láska je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechváli, nenadúva sa,
⁵nechová sa neslušne, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
⁶neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
⁷všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.

⁹Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
¹⁰ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
¹¹Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
¹²Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
¹³A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.