Jeden moj priatel, znamy svojimi teoriami na vsetko, mi minule rozpraval o obetach, ktore je potrebne prinasat za dosiahnutie svojich cielov. Zakladom je priama umera medzi velkostou obety a vyskou ciela. Teda: Cim je ciel vyssi, tym vacsia musi byt obeta urcena na dosiahnutie tohto ciela. Celkom s nim suhlasim, az na zopar drobnosti, ktore sa prave chystam objasnit. Nechcem tu pisat o satanistickom znasilnovani neplnoleteho dievcatka, ci o krestanskom zabijani baranka alebo pribijani sa na kriz. Chcem tu pisat o zakladnych obetach a ich plneni. Nech to su obete akekolvek.
Obetou moze byt podla mna a kamarata hocico, co nam je nejakym sposobom blizke a tazko sa nam toho zrieka. Nech to su pozitky, zlozvyky, zaluby... Ak sa toho zriekneme v prospech dosiahnutia ciela, automaticky sa z toho stava obeta. Cim mame dannu cinnost radsej, tym je obeta vacsia.
Tento moj kamarat je studentom tretieho rocnika na medicine. Skola az prilis tazka na to, aby nebola prinesena patricna obeta. V tomto pripade sa kamarat riadeny heslom obeta najtazsieho kalibru za zivotny ciel, rozhodol obetovat sex. Jano je uz teda tri roky bez sexu. Chce si splnit svoj ciel. Aj napriek, predpokladam, velkej snahe o celibat, su na nom badatelne stopy po sexualnej aktivite, ktora je umelo riesena inymi sexualnymi praktikami, o ktorych sa nema vyznam blizsie zmienovat.
Kazdopadne, aky ma vyznam prinasat obetu, ked ju pozitok z nej nahradime niecim inym? Aky ma vyznam obetovat sex, ked si ho umelo nahradzame? Aky ma vyznam prestat pit alkohol a pit „iba“ pivo? Aky ma vyznam prestat fajcit a nadalej sa zdrziavat v zafajcenych priestoroch? Aky ma vyznam... ?
Nie je to potom tak, ze taketo spravanie dehonestuje nas ako osoby, nici nase ciele, podkopava nase hodnoty, vizie a robi z nas smiesnych pajacov ktori nie su schopni pracovat na sebe a ist za splnenim svojich snov?
Niekde som cital, ze sny, ciele, vizie, v nasom pripade obety, by sa nemali stanovovat velmi megalomansky. Mali by sa riadit podla pravidla SMART (Simple, Messurable, Achievable, Realistic, Time bouldet). Je teda „Achievable“ a „Realistic“ stanovit si ako obetu 5 tazkych rokov bez sexu? Nie je lepsie obetovat nejaky ten sexualny pozitok raz za cas?
A preco si vlastne stanovujeme taketo obety? Je to preto aby sme si veci este viac komplikovali ako to my, ludia mame vo zvyku? Alebo je to preto ze verime „v nejaku silu“ tam hore, ktora zaregistruje ze sa snazime, ze obetujeme, ze trpime za dosiahnutie svojho, nepochybne, slachetneho ciela a tajne dufame ze nam ta „vyssia moc“ pomoze?
Preco musime vidiet za kazdym cielom nieco velke, komplikovane? Preco jednoducho nerobime to, co je pozadovane na splnenie sna? Preco sa snazime vidiet za vsetkym nieco ine? Preco stale nieco hladame, aj ked to stoji rovno pred nami?
Stojim pred dilemou. Bud sa riadit kamaratovou teoriou a obetovat za dosiahnutie svojich cielov svoje pozitky, alebo dosahovat svoje ciele a pritom si pozitky neodopierat.
Je to ako keby volba medzi krasnym benediktinskym „Ora et labora“ a este krajsim latinskym „Carpe diem“.
4 komentáre:
mno.... myslis si teda, ze zivot bez obety je lepsi? pouvazujme nad tym: ak si porovnam, ci zili stastnejsi - a tym myslim aj naplnenejsi zivot Matka Tereza alebo taky Curt Cobain, ci to bol Don Bosco or Madonna.... hmmm, neviem, neviem...
otazkou ostava, co xces dosahnut v zivote.... podla mne je to pre vacsinu ludi napr. take stastie... a co ta vlastne robi stastnym? ale skutocne stastnym? nie je to tak, ze ked si uzivas, si spokojny len v tej danej chvili, no potom nasleduje neovladatelny pocit smutku a prazdonoty? nie je to tak, ze nevidis zmysel v obete zdrzanlivosti ale na druhej strane neustale tuzis po lepsiom ja, po nezistnych a cistych citoch? otazkou ostava, co vlastne chces. rozhodnutie je len na tebe. Ak tuzis po dobre - konaj ho! ale bez kompromisov! A ak sa rozhodnes pre pohodlnost, nemas pravo si narokovat na pravu lasku!
No, najprv musim pochvalit tvoje myslienkove pochody a krasny styl pisania... Nadherne si to napisal... A teraz k teme. Netvrdim, ze zivot bez obety je lepsi. Sam sa snazim obetovat mnoho z toho, co som mal kedyci rad a k comu som mal vztah, aby som teraz zil inac. Preto viem, ake to je, kazdy den sa snazit bojovat a premahat. Ty toho vies o obetovani asi dost co? :) nechces zacat blogovat? Alebo uz blogujes? Velmi mi to pomohlo. Dakujem Ti.
hmm.... nie je zac dakovat... a nie, neblogujem, ja si svoje myslienky pisem do dennika este v tej klasickej verzii...
a ci viem vela o obetovani? hmm... skor sa nachadzam niekde ako ty - snazim sa to naucit - preto viem ake to je tazke a tiez mam niekedy podobne pochybnosti...
ale zamyslel si sa niekedy nad skutocnou podstatou problemu? opytal si sa niekedy toho maleho cloviecika tam v tvojom najhlbsom vnutri (ale s rukou na srdci): "chcem sa naozaj zmenit? resp. co je to, co skutocne potrebujem zmenit? nie je to nieco uplne ine ako som si doposial myslel? v com tkvie podstata mojich zlyhani?"
drzim palce v praci na sebe, verim, ze ak to odovzdas Bohu a zacnes mu viac doverovat, urcite to zvladnes :)
inak, velmi sa mi paci sposob akym myslis a pises. len tak dalej...
Niekedy je vlemi tazke zamyslat sa uplne do nahlbsieho vnutra. Lebo potom, ked clovek zisti, co tam ma, tak nevie, co ma robit, lebo zisti, ze je na tom ovela horsie, ako si v skutocnosti myslel. Aspon ja mam take skusenosti... A potom clovek pride na to, ze nestaci zmenit jednu, ale ovela viac veci. A potom sa do toho zamotava, lebo nestiha riesit naraz tolko problemov. Ale o tom je zivot. Clovek pada a vstava, tesi sa a trapi sa. Ale hlavne, ze nestraca vieru, nadej a lasku. Lebo tieto tri veci, su najdolezitejsie...
Zverejnenie komentára