Ako prvá bola Janka. S ňou to bolo fajn, na valentína mi dala nejakého plyšového medvedíka (doteraz mám pochybnosti, že ho kúpila mne, a že pred tým ho ona nedostala od niekoho iného), ktorý bol zabalený v nejakom papieri, z ktorého vypadlo veľmi veľa citátov o láske. Bolo to dojemné. Hlavne mňa, ako zaľúbeného gymnazistu veriaceho v ideál lásky to vtedy, pred mnohými rokmi naozaj položilo do kolien. Keď som si po večeroch čítal tie vyznania lásky, všimol som si, že sa musela veľmi snažiť, pretože to na jej pomery napísala naozaj pekne. O pár dní na to, som sa bavil so spolužiačkou, ktorá mi oznámila, že to písala ona, pretože jej bolo ľúto, že od svojej frajerky by som mal dostať len nejakého zaprášeného plyšáka. S Jankou som to teda pomerne rýchlo ukončil. Ani okom nemihla, keď som jej hovoril o tom, že náš vzťah asi nemá budúcnosť. S úsmevom povedala, že dobre a odišla na vlak domov.
O rok na to sme s Vikinou do Valentína ani nevydržali. Ľúbili sme sa, veď sme sa dali dokopy niekedy po Vianociach, Valentín sa blížil, v nás to vrelo. Nejaké tri dni pred týmto sviatkom sme spolu sedeli s nejakom bare. Nejaký priatelia okolo nás. Prvé zážitky s alkoholom. Bavorák. Vtedy to bol hit. Vôbec mi to nechutilo, ale pil to každý. Tonic zjemní fernet a fernet zjemní tonic. Dokonalá symbióza. Takto sme si zafilozofovali vždy, keď sme to pili. Boli sme fakt odborníci. V tom bare, niekde pod centrom Košíc, sme si s Vikinkou povedali, že si dáme svoje Valentínske darčeky. Ja som dostal takú čudnú, mnoho stranovú kocku, kde boli rôzne sexuálne polohy s tým, že čo hodím, to bude. Hodil som niečo v duchu "nic nebude, počkej na zítřek". Všetci sa smiali a Vikina to naozaj dodržala. Nic nebylo. Na Valentína sme už spolu neboli.
Potom prišlo turbulentné obdobie. Buď Valentína nebolo s kým oslavovať, alebo som oslavoval viacero Valentínov. Liezlo mi to na nervy. Aj jedno, aj druhé. K tomu prišli rozhovory a úvahy o tom, že načo oslavovať Valentína, veď je to len hlúpy americký sviatok, ktorý nemá v našich končinách čo robiť. Je to len pre biznis, aby obchodné domy mali aj v tomto hluchom období medzi Vianocami a Veľkou nocou tržby. Načo oslavovať Valentína, veď ľudia by k sebe mali byť dobrí stále, nielen v jeden deň roka si preukazovať lásku a náklonnosť. Valentín by mal byť každý deň. A podobne.
Dnes tiež nevidím nejaký dôvod na oslavu, ale vzhľadom na spomienky, ktoré by som chcel nejako vylepšiť a na silu propagandy tomu asi podľahnem. Jedna lastovička leto nerobí, to je pravda. Ale keď budeme mať ročne aspoň 350 Valentínov, naše životy budu krajšie. A nielen naše...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára