streda 27. februára 2013

Koniec zápasenia

Pred nedávnom sa v médiách objavila správa, že MOV rozmýšľa nad tým, že z olympijských hier vypadne zápasenie. Údajne pre nízku, klesajúcu sledovanosť a vyššiu atraktivitu moderných adrenalínových športov.

Celkom súhlasím s vedením MOV. Progres je veľmi podstatná vec a zaspať na vavrínoch by pre MOV nebolo to pravé orechové. Chcú napredovať. OK. Teším sa z toho. Ale pokrok iba pre pokrok? Nie som si istý. Vyradiť z olympiády šport, ktorý bol pri jej samotných starovekých začiatkoch, ktorý potom bol opäť v novodobých olympijských hrách ich neoddeliteľnou súčasťou mi príde prinajmenšom barbarské. MOV nie je charitatívna organizácia. Potrebuje si na seba zarobiť. Vyradením stratového športu môže pridať nejaký šport, ktorý bude ziskový. Ale je olympiáda skutočne o tom? Neobracia sa teraz Pierre de Cubertin v hrobe?

Namiesto zápasenia sa rozhoduje medzi bejzbalom, softbalom, karate, squashom, korčuľovaním na kolieskových korčuliach, športovým lezením, wakeboardingom a bojovým umením wu-šu. Sám som športovec a squash, kolieskové korčule a hlavne to športové lezenie mi celkom idú. Ale povedzme si úprimne. Až na ten squash si nemyslím, že by to boli športy vhodné na olympiádu. Bejzbal okrem Američanov a hŕstky iných ľudí nepozná nikto. O wu-šu som prvý krát počul, keď som čítal o tom, že môže nahradiť zápasenie. Wakeboarding je super vec, ale tiež si nemyslím, že je to vhodné na olympiádu. Nie som proti tomu, aby sa niektorý z týchto športov, snáď okrem bejzbalu, dostal na olympíjske hry. Ale som za to, aby tam zápasenie ostalo. Radšej by som vynechal tanečky zopár ženských, ako mávajú so stužkami a pohadzujú si popri tom kruhá na cvičenie. Pekne sa na to pozerá, ale určite to nie je na olympiádu. Zápasenie je oveľa viac olympijské ako epileptické poskakovanie zopár zmaľovaných ženských so stužkami v rukách....

 Aj v novodobých olympíjskych hrách má mať miesto tradícia. A zápasenie na olympiádu jednoducho patrí.

Žiadne komentáre: