Potom, ako bolo naše mesto pred pár rokmi vyhlásene za EHMK 2013 nejedno oko ostalo suché. Aj z toho môjho som vytlačil slzičku šťastia. Na začiatku to vyzeralo veľmi sľubne. Projekty sa plánovali, kultúra v Košiciach naberala na obrátkach. Nielen mainstream, ale aj okrajovým žánrom sa dostávalo nebývaleho záujmu. Projekt sa ale pomaly a isto spolitizoval, čo Košičanom prekážalo. Výmena vedenia, meškanie prác, ďalšie spolitizovanie projektu, opäť nejaké personálne rošády, ďalšie meškanie a neviem čo všetko ešte rozprúdilo v kaviarňach a baroch po celých Košiciach veľa debát o tom, ako by sme chceli, aby sa naše mesto prezentovalo nielen Slovensku, ale aj Európe.
Teraz je to už úplne na nože. Prvá z posledných kvapiek trpezlivosti bol výber interpreta na otvárací ceremoniál. Jamiroquai údajne nie je to pravé orechové. Mne osobne toto vôbec neprekáža. Viac kritiky je na to, že za tento koncert je potrebné cvaknúť minimálne 25 eur. Aj to je len cena pre prvých 2013 šťastlivcov. Toto bola jedna z prvých vecí, ktoré ľudí nahnevali. Ďalšou bolo spomalenie stavebných prác v Mestskom parku, bývalej plavárni, po novom Kunsthalle a aj s jedným z pilotných projektov Kulturpark. Mestský park ma meškanie, pretože Kunsthalle nie je dostavaná, tá mala zlú statiku, tak museli meniť nejaké veci a to spomalilo stavbu. S Kulturparkom, to je tak, že sa tam našli nejaké historické veci, to si žiadalo výskum odborníkov a ďalšia vec bola odvolávanie sa spoločnosti, ktorá prehrala vo výberovom konaní. To oddialilo stavebné práce a teda aj termín dokončenia. Obe z týchto projetov majú byť hotové v prvej polovici roka 2013. Ďalším problémom, bolo zrušenie inštalácie, ktorá odpočítavala čas do začatia celého projektu, ktorú vytvorila skupina pod názvom Kassaboys. Opäť politické hry. A posledná kvapka, vďaka ktorej už pohár trpezlivosti pretiekol, je opäť otvárací ceremoniál, na ktorom mala hrať manželka starostu mestskej časti Košice-Sever známa (presnejšie neznáma) aj pod menom Anna Gaja. Speváčka hrajúca takú nejakú podivnú verziu lacnej letnej kolotočariny. Ale niekde som čítal, že k určitým ľuďom netreba pristupovať kriticky, ale vľúdne, s pochopením a so súcitom. A ona je podľa mňa ten prípad. Aby pochopili aj Blaváci čítajúci tento článok, tak nechať hrať Annu Gaju na otváraní EHMK je asi taký istý prúser, ako menovať Gašparoviča doživotným prezidentom SR.
Ján Sudzina, šéf EHMK sa dnes nechal počuť, že to bol len marketingový ťah, aby sa EHMK dostalo do povedomia ľudí. Mali vraj na výber buď normálnu kampaň, ale na ňu neboli prostriedky, tak radšej na to išli takto. Slovenský marketing. Z maželky starostu jednej z mestských častí, matky troch detí urobili úplnú chuderu, zo seba spravili tiež kvalitných magorov, goodwil značke EHMK opäť raz úspešne klesol, lebo jedným ťahom sa im podarilo spolitizovať otvárací ceremoniál a zároveň zo zoznamu ľudí, ktorí tam určite nemajú čo hľadať vyberali z horných troch priečok. Skôr by prešli Mc. Erik a Barbara, či Maduar. Vyjadrenie o tom, že na kampaň neboli prostriedky, a že sa to vymyslelo takto je hodné akurát tak Mareka Trubača.
Projektu EHMK veľmi držím palce. Na otvárací ceremoniál určite pôjdem, veď je nabitý parádnymi menami, dokonca v niektorých časoch hrajú naraz 3, 4 kapely, ktoré by som chcel počuť. Ale takto robiť promo je naozaj nevhodné. Politizácia a nešťastne vymyslená marketingová stratégia robia projektu EHMK a Košiciam veľmi zlé meno. Tak načo robiť veci, keď sú z toho len problémy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára