Benjamin Button

Pred nedávnom som sa konečne dostal do kina. Plánoval som ísť na viaceré filmy, nakoniec to skončilo takmer trojhodinovým príbehom o Benjaminovi Buttonovi. Aj keď som z kina vyliezol o jedenástej večer, neľutoval som čas strávený tam. Ale poďme k filmu

.

Dej sa začína v nemocnici v New Orleans. Na smrteľnej posteli leží stará žena, Daisy. Je pri nej jej dcéra Caroline. Spolu sa zhovárajú, zatiaľ čo k nim prichádza hurikán Catrina. Caroline chce vedieť od svojej matky čo najviac vecí o jej živote, ktoré jej nestihla povedať. Daisy jej povie, aby z jej kufra vybrala hnedý denník. Caroline ho začína čítať.

Tento úvod trvá pár minút počas ktorých sa môžete v kine mrviť a uvažovať nad tým, či ste vošli do správnej kinosály. No keď trošku pouvažujete, dospejete k viacerým záverom. Ak nepouvažujete, ničto. Závery ku ktorým dospejú tí, ktorí uvažovali, Vám budú v kine predkladané a Vy sa tak ušetríte nadmerného uvažovania. Celý film je koncipovaný podobne ako Titanic, kde je zachovaný post akéhosi rozprávača, ktorý prežíva svoj život v prítomnosti. Základná dejová línia filmu, teda samotný príbeh Benjamina je najprv viac, potom menej vzdialená minulosť.

Dej nie je nijak náročný. Jedná sa o klasický koncept amerického filmu kde je trošku zábavy, veľká dávka nešťastne šťastnej lásky, romantika, smútok... Musím ale uznať, že nech sa jedná o akýkoľvek zo spomínaných prvkov, vždy bol vo filme na tom najlepšom možnom mieste. Spracovanie, strih a dejová línia teda dostávajú veľkú jednotku. Zaujímavosťou toho filmu je ale niečo celkom iné. Je to samotný Benjamin Button a jeho životný príbeh. Pýtate sa, ako je možné, že to je až také zaujímavé a čo je na tom zaujímavé? Nebudem sviňa a napíšem to:)

Je to to, že Benjamin žije presne naopak, ako všetci ľudia v jeho okolí. Každý starne, iba on mladne. Narodil sa totiž ako dieťa, tkoré malo 80 rokov. Mama po pôrode zomrela, otec sa ho vzdal. Vyrastá v akomsi domove dôchodcov a pozerá sa, ako tam všetci umierajú. Niektorý sa dokonca čudujú, že iba on vyzerá zo dňa na deň lepšie. Potom do toho príde malé dievča. Keď má Benjamin 7 rokov, ona má 5. Je krásna a pôvabná (na svoj vek, nemyslim to pedofilne:) ), on vyzerá na 73 ročného starca. Dievčatko však predsa len vycíti, že on je iný ako všetci tí starí ľudia okolo neho. A tu sí tí pozornejší všimnú, že to dievčatko sa volá Daisy. A každému je okamžite veľa vecí jasných. Ďalej už písať o deji ani nebudem, pretože to význam nemá a nechem Vás oberať o krásne zažitky z filmu.

Chcem ešte oceniť dve veci.Tou prvou je herecký výkon Brada Pitta, ktorý stelesňuje Benjamina. Fakt, klobúk dole. Pred týmto filmom, som za jeho vrchol považoval film Meet Joe Black. Ale po zhliadnutí toho plátku nemám najmenších pochýb o jeho hereckom vrchole a o jeho kvalitách. Bolo to niečo neuveriteľné ako to zahral, nečudoval by som sa minimálne nominácii na oskara, ak nie priamo soške. Ďalšou neuveriteľnou vecou boli masky. To, ako dokázali zmeniť neviemkoľkoročného Brada Pitta na 80 ročného starca bolo viac ako neuveriteľné. Veľmi sme k kine uvažovali nad tým, či takto bude Brad Pitt vyzerať, keď bude starý.

Chcem Vám všetkým vrelo poradiť, aby ste si tento film pozreli. Je sa na čo pozerať a tie tri hodinky v kine rozhodne stoja za to. Je to naozaj úžasný film. Zatiaľ je to to najlepšie čo som mal možnosť vidieť za tieto dva mesiace roka 2009. A to som tento rok videl niečo cez 20 nových alebo starších filmov, ktoré som pred tým nevidel. Uznávam, že ma tento film zobral a zhltol som všetko aj s navijákom.