Vo stvrtok 31.1 som sa uz vybral na chatu. V piatok ku mne prisiel kamarat na bezkach. V plnej zbroji, dokonca mal aj ruksak. Sprava pre mna, ktoru mi sprostredkovala mama bola jasna. Vykasli sa na ucenie, ber bezky a ideme na 4 hodky von. Pozrel som na mamu. Nezne sa usmiala a mierne prikyvla hlavou. Neviem ako vzdy vie, co je pre mna to najlepsie. Vybehol som za nim, opytal som sa co mi treba zobrat? Neber nic, ja mam komplet vsetko uz pripravene. Tak som sa teda obliekol a vyrazili sme. Jedlo, pitie a prachy mal Rado, ja som si teda prachy a ani penazenku nebral, rovnako ako mobil. Naco? Ved ideme na 4 hodky do lesa, netreba mobil.
Na hranici s Polskom, po dobrej hodine a pol slapania do kopca sme si dali prestavku. Pivko, jedlo, Rado aj ciga. Rozpravali sme sa o vsetkom moznom. Co nam prislo na rozum. Peniaze, praca, Schengen, pasovanie, bezpecnost hranic, aky je Fico magor, filmy, zaujimave knihy, hudba, holky... Ked sme presli hranicu, zapojili sme sa na svaznicu a kludnym tempom sme isli po miernom kopceku dole. Zrazu oproti nam polska policajna Lada Niva. Dali sme sa teda na kraj cesty. Pozerali sme sa ako si to dava hore zasnezenym kopcom. Obaja sme suhlasili, ze je to nenormalne auto. Ked boli pohraniciari pri nas, zastali, za nimi dalsie tri auta. Mali sme sa legitimovat, samozrejme ze sme nejak so sebou nemali nic, iba jedlo, prazdne plechovky od piva, caj v termoske a prachy na polsku klobasu a pivo. A strach. Predpokladali, ze cakame na zasielku heroinu, ktora ma dnes prejst cez toto sedlo. My sme sa dali do smiechu, co sa nam velmi neoplatilo. Buchnat do brucha ma schladil. Rovnako ako rychle nasadanie do auta a cesta na policajnu stanicu, 9 hodinove vypocuvanie,vazanie, prehliadky... Pravo na jeden telefonat. Kedze mam vacsie paky, volal som prvy, lebo som nas mohol zo slamastiky skor vytiahnut. Samozrejme ze otec, zenaprazdneny na rokovani z Barcelone nedvihal polske cislo. Tak isiel kamos. Kratka modlitba aby nam niekto dvihol. Dvihol jeho mladsi brat. Ten sa zachoval uplne neuveritelne. Zbalil do auta nasho znameho, jedneho lekara, ktory bol v podobnom probleme pred 5 rokmi a vydali sa za nami. Nakoniec po vsemoznych uisteniach ze my nepasujeme heroin, netusime kto su ti ludia co ho tam maju priniest,lekarovim vyhrazanim sa Europskym sudom pre ludske prava, Schengenom, volnym pohranicnym stykom aj jeho kontaktami na ministerstve nas pustili.
Netusim ci tych skutocnych pachatelov chytili, alebo ci vobec nejaky boli. Viem len to, ze s kamaratom sme mali neuveritelne zazitky, a flasa najkvalitnejsej Zubrovky a prislub ze keby nieco, mame volat 24 hodin denne nam uplne postacuju. Poliaci v tejto oblasti sa totiz neuveritelne boja o pracu. A vedia ze by sme im mohli fajne zavarit. Naco vsak? Neboli sice sladky ako predavacky cukrovej vaty na Levocskej puti, spravali sa tak, ako sa spravat mali. Mohli byt aj ovela neprijemnejsi. A uzasna Zubrovka ako bolestne? No co viac si clovek moze priat?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára