Po dlhej odmlke opäť píšem. Normálne si až divne pripadám, lebo mám pocit, že som vyšiel z cviku, že nejak neviem písať. Ale konečne to na mňa prišlo tak píšem. Viem, že som tak ako vždy premeškal veľa zaujímavých tém. Ale tak nejak vyšlo.

Začal mi letný semester, mám veľa prác, ktoré musím napísať, začíname riešiť letný tábor, raz do týždňa som sa rozhodol liezť a chodiť na plaváreň. Začínam s geocachingom a celkom sa na to teším.

Teraz si vysedávam v Nebre a pozerám na Ivku, ktorá dnes prvý krát robí. Nenormálne jej to za tým barovým pultom sekne. A ja som veľmi šťastný, lebo konečne chodím s čašníčkou z Nebry.

A keď sme už pri tej Nebre... Je to miesto, ktoré dokáže pochopiť len ten, kto tam trávi veľa času. Ten, kto tam ide raz za čas opiť sa to nikdy nepochopí. Ja tu chodím už štyri roky a začínal som tak, že som tu chlastal ako dúha. teraz si sadnem, dám si kávičku, kofolku alebo občas aj nejaké to poldeco, ale už sa tu tak neopíjam. Sú teórie, ktoré hovoria o tom, že muž potrebuje občas odísť do jaskyne a každý muž má tu jaskyňu inú. Je to miesto kde ide keď sa cíti zle, kde uvažuje a konzultuje. Moja jaskyňa je Nebra. Stále tu stretnem niekoho, s kým viem pokecať, s kým si vieme dohodnúť nejaký zaujímavý výlet a podobne. Fakt si neviem predstaviť, že by som nemal miesto, kde by som sa nestretával s ľuďmi, ktorý majú podobné záujmy ako ja. Určite si teraz myslíte, že ako pravoverný Nebrák sa zaujímam iba o alkohol. Ale to je blud. My Nebráci už ani veľmi nepijeme, my sme práve tí, ktorý tu majú svoju jaskyňu, kde pri jednom pivku preberieme čo chceme, dohodneme si výlet, lezenie, bike, plávanie a podobne. Je to proste miesto, ktorého sa nikdy nechcem vzdať a nech budem kdekoľvek tak viem, že vždy keď budem v KE, tak sa do Nebry vrátim. Už len pre tie stovky spomienok ktoré som tu za tie roky nazbieral...