Stojka

-->

Stojka je cigán. Róm. Nemá to na ružiach ustlané. Kedysi aj pracoval. Ale to nebolo nič pre neho. Keď nemal lopatu, opieral sa o miešačku. Majster to po mesiaci nevydržal a zmlátil ho lopatou. Odvtedy je Stojka na chrbát a na hlavu. Robiť prestal. Podpora ktorú dostával mu nestačila na jedlo a chlast. Tak sa chytil toho, čomu sa kedysi venoval zo všetkého najviac. On, Stojka, začal hrať na husle. Najprv len tak, sám pre seba. Vo svojom staromládeneckom byte napáchnutom konzervami z trečianského párku s fazuľkou, vyvetraného piva, cesnaku a jeho, Stojkových výparov a potu. Susedia mu najprv zúrivo búchali na steny. Boli to rovnako rómovia ako on. Každý mal aspoň päť detí a väčšina z tých piatich detí mali už svojích ďalších päť. Tie už boli mierne odlišné od iných. Odlišnosť bola spôsobená príbuzenským krížením otca a dcéry, brata a sestry, matky a syna.

Stojka bol sám. Nemal frajerku, rodinu, deti. Tak aby mu nebolo otupno začal hrať na husle. A piť.

Po čase sa on, Stojka, rozhodol, že bude hrať pred blokom. Jar už bola v plnom prúde. Stromy začínali kvitnúť, smetie pri blokoch smrdieť a cigánky sa začínali vyzliekať. Stojka si otvoril fľašu piva. Klasický popradský samoser. Sadol si na lavičku a začal hrať. Najprv to bolo také, ako v byte. Všetci na neho nadávali. Stojka sa všal nevzdával. Hral hral a hral. Stále od rána do večera. Pot mu stekal po čele a dole po tvári, až za golier špinavej a prepotenej košele. V rámci teoretickej časti prípravy si Stojka trénoval úsmevy pred zrkadlom. Snažil sa napodobňovať slávnych hudobníkov, ktorí sa dostali do televíznej obrazovky. Stojku fascinovali už od detstva. Páni vo frakoch a mikrofónom v ruke, šibalskými fúzikmi a krásnym úsmevom. Senzus, Skrúcaný, Dočolomanský, Stašák, Kazík.

Stojka teraz stojí pred zrkadlom a silene sa usmieva. Hodinu, dve, tri. Je mu to jedno. Aj tak nemá nič iné na práci. Usmieva sa dnes, zajtra a bude sa usmievat aj pozajtra. Kým nebude úsmev dononalý. Ak sa mu konečne podarí hodiť úsmev aký chce, môže pokračovať v uskutočňovaní svojho plánu. Ešte mu dorastú fúziky a začne sa živiť ako profesionálny hudobník. Tak to má on, Stojka premyslené.