sobota 29. novembra 2008

Recenzia: Madagascar 2

Mrzí ma, že tu nie je obrázok, ale počítač nejako štrajkuje a neplánoval počas písania tohto článku stiahnutie nejakej fotky.

Po dlhšom čase, nastala opať chvíľa, ktorú sa oplatí opísať. Stretli sme sa takto, dnes, vlastne už včera na medickom intráku spolu s budúcimi lekármi. Pekne sme si posedeli, pokecali a potom nás nejako napadlo, že si pozrieme Madagacar 2. Verzia, ktorú sme pozerali mala titulky, bola nahrávana z kina. Bolo to v angličtine, ale bolo tam zopár momentov v ruštine, tak sme sa na tom veľmi zabávali.

Od filmu som neočakával. Po tom, ako som videl Ice age, Madagascar, Kung fu Pandu a množstvo iných kreslených vecí, by mi ani nenapadlo, že sa ešte dá vytvoriť niečo originálne. Musím uznať, že som sa mýlil.

Začína sa to úžasnou párty medzi Lemurmy v ich pralese. I like to move it je v tejto časti filmu tak spracovaná a obrazy sú také silné že ilegálna techo párty predvádzaná zvieretkami z Madagarskaru mi spôsobila niekoľko minútové zimomriavky. A áno, okno bolo zatvorené, takže to bola naozaj filmová záležitosť tie zimomriavky. Potom by človek očakával mierne utlmenie v deji, aby mala jeho bránica možnosť na regeneráciu. Ale to v tomto filme nečakajte. Po tejto časti sa zvieratká rozhodnú sadnúť do lietadla a letieť. Posádke šéfuje kapitán polovojenskej jednotky, samozrejme tučniak. Keď vzlietnu, okamžite sa ocitnú v lese. Potom sa im podarí úspešnie vzlietnúť. Po tejto časti má už vaša bránica naozaj problém. Ale tvorcovia filmu sa opäť nezastavili a vymysleli let, pri ktorom si budete okusovať nechty na rukách a oči Vám budú slziť. Napätie a smiech. To sa bravúrne strieda cez celý let. Potom menšia katastrofa, neuveriteľný let zavŕšený neuveriteľným pristánim. Potom uvažovanie, či sa náhodou nenachádzajú v ZOO v San Diegu. Nakoniec kruté zistenie, že sa dostali do divočiny. V tomto bode je uz krivka humoru neúprosne naklonená smerom dole. Sinusoida zašína klesať, podľa mňa až do konca filmu. Bravúrny začiatok vystriedal priemerný zvyšok. Tým nevravím, že v tejto časti ho treba vypnúť. Ďalej sa vyvrbuje mimochodom veľmi pekne a kvalitne spracovaný dej. Aj keď je tam veľa obyčajných miest, ináč to vyzerať ani nemohlo. No, možno by sa dala očakávať nejaká zaľúbenosť v podaní Leva Alexa, ale ten mal v tejto časti iné starosti. Tvorcovia si to zrejme nechávali na plánovanú tretiu časť. Film je až do konca popretkávaný srandou, vtipom, krásnymi rozhovormi. Nezabudnuteľné sú klasické scény s tučniakmi, alebo Lemurím kráľom.

Film vrelo odporúčam každému, kto ho ešte nevidel. Aj keď ste vyznávačom iných filmov , tak táto vecička Vám nesmie uniknúť. Je to niečo, čo je človek schopný pozerať dookola. Tak ako Dobu ľadovú, Wasabi či Čiernu mačku a bieleho kocúra.

streda 12. novembra 2008

Co to toto? :P

Nejak dlho som nepisal že? :) Hej, viem.... Ale dialo sa veľmi veľa vecí a nemal som naozaj ani nejakých 15 minút na to, aby som napísal nejakú krátku správu.

Hlavným problémom, bolo asi to, že som mal obdobie, keď sa mi nič nechcelo. A posledné dva, tri týždne som mal pre zmenu také obdobie, že som vždy chcel niečo napísať. Tak som sledoval vľby v USA ako zrejme málo kto v Košiciach:), sledoval som formulu, aby som mohol napísať ako bravúrne vyhral Hamilton, a koľko šťastia pritom musel mať. Chcel som písať o maďaroch, ktorí si myslia, že demokracia znamená aj to, že môžu slobodne nenávidieť koho len chcú. Chcel som písať o kňazovi, ktorý hodil ľavý hák astmatickému miništrantovi. Chcel som písať o mnohých iných veciach. Ale tak som sa do všetkých týchto vecí zahĺbil, že mi už vlastne neostal čas na samotné písanie:D.

Ale pevne verím, že v blízkej budúcnosti zo mňa vylezie aj nejaký článok:).

Zatiaľ prajem krásny večer:)

štvrtok 23. októbra 2008

Vanessa Mae v Košiciach!!!


Pred niekoľkými chvíľami ukončila svoj druhý koncert na Slovensku svetoznáma umelkyňa Vanessa Mae. Samozrejme, že som tam nemohol chýbať.

Hneď prvé dojmy boli úžasné. Pred Steelkou bola odparkovaná asi 15 metrová Hummer limuzína s ktorou Vanessa prišla. Keď som si sadal do svojho sektora, dostal som milé prekvapenie. Lístok (VIP) som mal od suseda, ktorého firma sponzorovala tento koncert, takže som dostal pozvánku na slávnostnú recepciu po koncerte. Od začiatku koncertu som sa tešil na švédske stoly, košickú smotánku, plátok prosciuta cruda na žltom melóne a k tomu kvalitný šampus. Ale recepcia nie je koncert, tak to nechajme tak.

Koncert začal, ako je to v Steelke zvykom, kvalitným meškaním. Nebolo to síce hodinu a pol, ako na koncerte Uriah heep a Sweet, ale bolo to dobrých 40 minút. Potom prišiel na pódium Štátny orchester a po ňom Vanessa. Bez slova začala hrať. Takmer dvojhodinová šou bola delená na klasickú hudbu a na jej techno husľový popík. Viac bolo jemnej klasiky ako energickej, bláznivej muzikantky. Koncert bol krásny, baladický. Nedalo sa veľa vymyšľať so zábavoou, veď len prvých 200 miest bolo VIP, teda patrili firmám, ktoré sponzorovali koncert, alebo si ich človek mohol kúpiť. Za 4000 SK jeden. Takže v predu bolo 200 snobov, ktorí nemali ani šajn čo Vanessa Mae hrá. Preto by som povedal, že na začiatku koncertu bola atmosféra mrazivá. Zrejme preto mala okolo seba slávna huslistka 4 halogenové žiariče. Tie jej približne v polke koncertu vypli. Vtedy už bola atmosféra celkom dobrá.

Čo sa týka technického prevedenia koncertu, zvukár mal naozaj neuveriteľne profi mixpult. Ale čo z toho keď ho podľa mňa videl prvý krát? Výsledok bol totiž taký, že v mnohých pasážach bolo počuť celý orchester, ale Vanessu Mae nie. Viac krát cez koncert naznačovala zvukárovi, aby ju zhlasnil. Ten to spravil takticky. Zhlasnil, ale potom pomaly stišoval. Slota by mal radosť. Čo tam po nejakej šikmookej ženskej. Základ, že bolo počuť chýrnych slovenských muzikantov. Takže zvuku by som vytkol len toľko, že ju mohli dať hlasnejšie, asi pri 20% koncertu. A samozrejme nehovorím o výpadku jej huslí v prvej polovici koncertu. Bol to krásny moment, ktorý Vanessa zvládla ako skutočná profesionálka. Keď sa mi to podarí zkonvertovať, tak to hodím na svoj videoblog, pretože to mám v mobile.

Kapela bola špičková. Na muzikantoch bolo vidieť, že hrajú uvolnene, so zábavou. V niektorých miestach, sa mi zdala byť Vanessa trošku neistá, ale možno to bolo len zdanie. Asi najväčšiu šou sa podarilo spraviť bubenníkovy cez pieseň Bach street prelude. Mal tam také menšie sólo. Vyzeralo to tak, že vedľa seba mal šlatuľu a v nej plno vecí. a čo vitiahol tak s tým búchal o zem a vytváral tak neuveriteľný rytmus. A vyťahoval od vodovodných trubíc cez pivové fľaše až po hračkárske pískajúce kladivá všetko. Naozaj to bol veľmi silný okamih, ktorý budete môcť časom zhliadnuť na mojom videoblogu.

Dramaturgia koncertu mohla byť lepšia. Začínalo sa s málo známimi vecami. Hrala prevažne staré veci. Zopár pesničiek bolo z jej posledného albumu. Ale najviac ma prekvapilo, že z jej doteraz najkultovejšieho, najvyzretejšieho, najlepšieho a najpredávanejšieho albumu Storm zahrala iba tri piesne. Medzi Slovákmi popúlarny album mohla viac vyzdvyhnúť a koncert by bol tak pútavejší. Keď už nechcela hrať veci z "búrkového" albumu, mohla hrať dynamické veselé veci. Vedľa mňa sedela samozrejme Ivka a vedľa nej sedel pán ktorého vnučka zaspala už pri druhej pesničke. A to bol v Steelke fakt hluk.

Celkovo by som povedal, že koncert bol priemerný. Chýbala mu šťava. Veľa šťavy. 40 minútové čakanie naštvalo takmer každého. Prvých 5 radov sa vôbec nebavilo, lebo jej tvorba im málo čo hovorí. Vanessa hrala málo hitov a málo dynamických piesní. Zvuk mohol byť tiež kvalitnejší, ale to je už klasický problém Steel arény, aj keď sa to za posledný rok veľmi zlepšilo. Okrem toho bol tento koncert dobrý. Ľudia vychádzali z arény s úsmevami na tvárach. Vanessa Mae zaplnila a roztlieskala celú Steelku. Bez pátosu musím povedať, že na dnešný večer bola v Košiciach väčšou hviezdou, ako britská kráľovná v Blave.
A btw, Happy birthday Vanessa!!! :)

pondelok 20. októbra 2008

Briti kedysi videli UFO


Briti kedysi videli UFO! Vyplíva to z tajných spisov, ktoré zverejnilo Britské Ministerstvo obrany a Národný archív. Jedná sa konkrétne o 19 spisov hlavne z rokov 1986 až 1992. Podľa britských médií majú práve o tieto roky najväčší záujem pátrači UFO. Ministerstvo obrany priľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch zverejní ďalších 100 spisov. Celá Británia je momentálne hore nohami a zaoberá sa len príbehmi o UFO. Niektorí tvrdia, že ministerstvo a Národný archív spravili toto zverejnenie práve preto, aby tím odpútali pozornosť Britov od hospodárskej krízy. Alem mnohí stíhajú sledovať dokumenty natočené o UFO a rovnako aj domácu a svetovú politiku.

V spisoch je viacero informácíí o UFO. Niektoré sú viac, iné menej pravdepodobné. Všetky sú však také, že teoreticky to UFO byť mohlo, no keby niekto chcel šaliť národ múdrych Britov nepochodí. Briti totiž sami nevedia, kd eje pravda. Pretože keby to UFO bolo, každý, by to priznal. Britská tajná služba, Národný archív a Ministerstvo armády však vo vyšetrovacích správach len vymenovali, že čo to nie je. Ale čo to je, to už nenapísali. A tak sa môže naozaj jednať aj o UFO.

Ja sám, neviem, či to UFO bolo, alebo nie, ale rozhodne viem, že mimozemšťania existujú. Veď si len zoberte, taký malý príklad. V našej Slnečnej sústave máme 8 planét. (Pluto sa už neráta, lebo ho vylúčili.) A na jednej z ôsmich je život. Predpokladajme, že vo vesmíre, je miliarda Sĺnk. My ich vidíme ako hviezdy. A to, že ich je miliarda, je blbosť, lebo všetci vieme, že ich je viac. A rovnako predpokladajme, že okolo každého takého "Slnka" je opäť, tak ako u nás 8 planét. Čo je samozrejme opäť blbosť, pretože ich je určite viac. A teraz jednoduchá otázka. Je aspoň na jednej planéte z 8 OOO OOO OOO planét život? Za predpokladu, že na jednej z ôsmich planét život je? Myslím, že nad touto odpoveďou nemusí nikto dlho uvažovať, a že na vyrátanie tejto úlohy nepotrebuje štátnicu zo štatistiky.

P.S.: Na môj videoblog som hodil špeciálne kôli tomuto článku jedno video. Oplatí sa pozrieť!!!

štvrtok 16. októbra 2008

Lvagance, IMT a Desmod

Práve sa vraciam z koncertu, ktorý sa pre študentov niektorých škôl konal večer v Steel arene. Krátka sumarizácia toho, čo sa tam dialo, kto ako spieval a ako vlastne bolo.

Koncert usporadúvala pre študentov spoločnosť T-systems. Na začiatku mal krátky, verbovací príhovor samotny riaditeľ košického T-systemu. Po ňom nasledovala skupina Lavagance. Kapela hrala bez akéhokoľvek espritu (teda aspoň podľa mňa a viacerých ľudí). Nejaké výrazné chyby nemali, ale nevložili do toho srdce, nebolo to muzikanské, koncertné. Odohrali to čo odohrať mali. Nič viac, nič menej. Nič zaujímavé. Vačšina ľudí vtedy na chodbách pilo pivo a rozprávalo sa. Málo kto sa zabával. Skrátka a jasne, nebola to teda žiadna sláva.

Po Lavagance prišlo na rad IMT smile. A to už bolo o inom. Musím sa priznať, že ja teda IMT nejak extra nemusím, ale večer nemali chybu. Koncert bol nabitý iych najväčšími hitmi. Bol krásne dynamický, improvizovaný, hudobne výborne zladený. Živelný. Zostava IMT a hlavne Tásler sa pred koncertom výborne naladili. Bolo to na Táslerovi vidieť. Celý koncert preskákal, pretancoval. Dával naozaj neuveritelné kreácie. Mikrofón si v jednej piesni búchal o ruku. O pár sekúnd neskôr, už mikrofón ležal na zemi a Tásler dupal s nohou také 3 cm od neho. Po tom ho zobral a búchal s ním o reprák. Bolo to neskutočne úžasné. Striedali pomalé a rýchle pesničky, v každej si však našli dostatočný inštrumkentálny priestor na to, aby sa muzikantsky ukázali pred sedem tisícovým publikom. Myslím, že najviac to vrelo, keď si Tásler sadol za bicie. Vtedy bol v steelke naozaj hluk. Zahral úžasnú pasáž plnú hluku, života a energie. Prekvapil ma piesňou Somewhere over the rainbov, ktorú zakomponoval do nejakej piesne. Zatiaľ som IMT počul a videl hrať 3x. Všetky tri koncerty boli výborné. A aj keď ich nepočúvam, tak jednoznačne že na ďalši ich koncert pôjdem tiež. Tásler je jednoducho bavič publika a hlavne výborný hodobník. A to je výborná koncertná kombinácia.

Koncert zavŕšila svojím koncertom kapela Desmod. Neviem, či na Kuliho doľahli starosti s jeho údajným rozvodom, ktorému sa bulvár celkom venuje. Ale koncert bol naozaj slabý. Podobne ako pri Lavagance hrali bez koncertnej vášne a radosti. Prišli a zahrali. Ako na firemnom večierku, nie ako v steelke plnej ľudí, ktorý na IMT totálne vreli. Hudobne sa im rovnako podobne ako pri Lavagance nedá nič mimoriadne vytknúť. Ale koncert mohol mať lepšiu dramaturgiu. Hrali málo známych hitov, skôr sa sústredili na novinky, ktoré málo kto pozná. Na rozdiel od Lvagance však aspoň ľudia tancovali. Aj keď bolo jasné, že si to až tak neužívajú. Desmod má rozhodne na lepší koncert ako na to, čo dnes predviedli. Nebola to teda žiadna sláva.

Hviezdou večere boli jednoznačne chalani z IMT. Bolo to vidno aj na obsadení steelky, kde to bolo celkom plné. Po ich koncerte však veľa ľudí odišlo a na Desmod ich teda bolo citeľne menej. Celkovo musím povedať, že až na tri holky vedľa mňa, ktoré kričali (vrieskali) ako 13 ročné teenegerky sa to aj celkom dalo. Keď ma koncert nudil, tak som zo stoličky čumel na korbulentnejšiu peroxidovú blondínu v ružovom tielku. Stála v hľadisku neďaleko mňa. A tancovala sama. Ale to teda stálo za to, ako si to tam ona dávala.

Takže celkový pocit z koncertu je taký. Že keby tam neboli IMT, tak by to bol neuveriteľne slabý koncert. Keby bol, ale, namiesto Desmodu Polemic, tak to by uz bola pecka velkého kalibru. Ničto, Polemic príde o rok. Možno. Dúfam.

utorok 14. októbra 2008

Opäť kríza a jej príčina

No, nejak sa mi to tu s tými príčinami o vzniku krízy premnožuje... :) Asi tu dám nejakú anketu, aby ste si vybrali tú, ktorá z týchto príčin sa Vám zdá najpravdepodobnejšia. :P

Ale, back to bussines, ako si teraz hovoria makléry na Wall Streete (čítaj: Vól Stríťe). Akcie a Dow Jones nám v USA krásne stúpajú, ale v skutočnosti kým to tam stúpa, nám Kríza klepe na dvere. Preto som opäť raz rozmýšľal a surfoval a čítal, aby som napísal o ďalšej možnosti vzniku krízy. Myslím, že je to systém revolvingových úverov a opäť sú to morálne hodnoty (na ktoré teraz tak často poukazuje Vatikán) v podobe chamtivosti tento raz.

O revolvingových úveroch písať nebudem, pretože o nich tak veľa neviem. Ale niečo som naznačil v predošlom článku. Chcem pisať o chamtivosti.

Je jasné, že každý finančník má dve vlastnosti. Je hamižák a vyzerá vždy výborne. Táto prvá vlastnosť logicky separuje ľudí míňajúcich a ľudí šporiacich. A práve tí šporiaci sú predurčený na to, aby vládli tomuto svetu. Nie preto, aby pre štát nazbieral peniaze, ale preto, aby tie prachy nazbierali pre seba. A tak chcú zarábať čo najväčšie prachy. Keď chcú mať veľa prachov, potrebujú mať veľa hypoték a úverov. Keď chcú mať ľudí, ktorý od nich zoberú úver, potrebujú mať firmu, ktorá im to zabezpečí (tzv. finančný poradcovia) a tej firme je jedno komu tú hypotéku dá, základ, aby ju predala a mala z toho provízie. Tak sa teda stalo, že hypotéky sa dávali aj bezdomovcom. A u neho bolo jasné, že u nemá šancu splatiť. A keďže je bezdomovec, nemá ani nič, čo by mu mohol zobrať exekútor. A tak banky robili obchody, tvárili sa, že všetko je okej, že všetko je kryté hodnotami, a že nenastane problém. Neuvedomili si však, že reálne hodnoty v Amerike už vlastne neboli, pretože keď máte na dom uvalené tri hypotéky, tak to nepredstavuje reálnu hodnotu, z ktorej potom môže banka čerpať financie na prípadné splatenie nesplatenej dlžoby. Tak boli teda vytvorené fitívne hodnoty. Tie predstavovali svojím spôsobom okrášlený, namaľovaný a objemovo nafúknutý súbor reálnych hodnôt, ktoré vlastne neexistovali.

A potom sa prišlo na to, že vlastne ten problém tu je, keďže peniaze ktoré požičali neboli podložené žiadnou hodnotou. Pretože hodnoty fiktívne, umelo vytvorené bankármi padli. A keď už po krachu fiktívnych hodnôt neostali hodnoty reálne, ktoré mali byť ako tmel na tie fiktívne, tak sa všetko logicky zrútilo ako domček z karát, pretože základné stĺpy uverov boli podkopané fiktivitou, klamstvom a chamtivosťou.

Takže vlastne ďalšou príčinou tejto krízy sú ľudia z top manažmentu banky. Ľudia, ktorí skutočne stoja za tým bankovým systémom a pod rúškom finančnej istoty, stability a pomoci ľuďom si napchávajú vrecká dolármi, pretože ich chcú mať stále viac, aby mohli stále viac vládnuť.

Re: Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že to nie je celkom tak.... Nie som si istý, ale zdá sa mi, že to, že centrálna banka dá vláde peniaze na úrok a potom to následne vláda spláca novými úverovými bankovkami je vlastne v pohode. Odborne by sa to malo nazívať revolvingový úver, ktorý je nastavený a opatrený tak=ymi prostriedkami, že sa následné nekonečné zadlžovanie nemôže stať... Aspon myslím teda....