štvrtok 23. októbra 2008

Vanessa Mae v Košiciach!!!


Pred niekoľkými chvíľami ukončila svoj druhý koncert na Slovensku svetoznáma umelkyňa Vanessa Mae. Samozrejme, že som tam nemohol chýbať.

Hneď prvé dojmy boli úžasné. Pred Steelkou bola odparkovaná asi 15 metrová Hummer limuzína s ktorou Vanessa prišla. Keď som si sadal do svojho sektora, dostal som milé prekvapenie. Lístok (VIP) som mal od suseda, ktorého firma sponzorovala tento koncert, takže som dostal pozvánku na slávnostnú recepciu po koncerte. Od začiatku koncertu som sa tešil na švédske stoly, košickú smotánku, plátok prosciuta cruda na žltom melóne a k tomu kvalitný šampus. Ale recepcia nie je koncert, tak to nechajme tak.

Koncert začal, ako je to v Steelke zvykom, kvalitným meškaním. Nebolo to síce hodinu a pol, ako na koncerte Uriah heep a Sweet, ale bolo to dobrých 40 minút. Potom prišiel na pódium Štátny orchester a po ňom Vanessa. Bez slova začala hrať. Takmer dvojhodinová šou bola delená na klasickú hudbu a na jej techno husľový popík. Viac bolo jemnej klasiky ako energickej, bláznivej muzikantky. Koncert bol krásny, baladický. Nedalo sa veľa vymyšľať so zábavoou, veď len prvých 200 miest bolo VIP, teda patrili firmám, ktoré sponzorovali koncert, alebo si ich človek mohol kúpiť. Za 4000 SK jeden. Takže v predu bolo 200 snobov, ktorí nemali ani šajn čo Vanessa Mae hrá. Preto by som povedal, že na začiatku koncertu bola atmosféra mrazivá. Zrejme preto mala okolo seba slávna huslistka 4 halogenové žiariče. Tie jej približne v polke koncertu vypli. Vtedy už bola atmosféra celkom dobrá.

Čo sa týka technického prevedenia koncertu, zvukár mal naozaj neuveriteľne profi mixpult. Ale čo z toho keď ho podľa mňa videl prvý krát? Výsledok bol totiž taký, že v mnohých pasážach bolo počuť celý orchester, ale Vanessu Mae nie. Viac krát cez koncert naznačovala zvukárovi, aby ju zhlasnil. Ten to spravil takticky. Zhlasnil, ale potom pomaly stišoval. Slota by mal radosť. Čo tam po nejakej šikmookej ženskej. Základ, že bolo počuť chýrnych slovenských muzikantov. Takže zvuku by som vytkol len toľko, že ju mohli dať hlasnejšie, asi pri 20% koncertu. A samozrejme nehovorím o výpadku jej huslí v prvej polovici koncertu. Bol to krásny moment, ktorý Vanessa zvládla ako skutočná profesionálka. Keď sa mi to podarí zkonvertovať, tak to hodím na svoj videoblog, pretože to mám v mobile.

Kapela bola špičková. Na muzikantoch bolo vidieť, že hrajú uvolnene, so zábavou. V niektorých miestach, sa mi zdala byť Vanessa trošku neistá, ale možno to bolo len zdanie. Asi najväčšiu šou sa podarilo spraviť bubenníkovy cez pieseň Bach street prelude. Mal tam také menšie sólo. Vyzeralo to tak, že vedľa seba mal šlatuľu a v nej plno vecí. a čo vitiahol tak s tým búchal o zem a vytváral tak neuveriteľný rytmus. A vyťahoval od vodovodných trubíc cez pivové fľaše až po hračkárske pískajúce kladivá všetko. Naozaj to bol veľmi silný okamih, ktorý budete môcť časom zhliadnuť na mojom videoblogu.

Dramaturgia koncertu mohla byť lepšia. Začínalo sa s málo známimi vecami. Hrala prevažne staré veci. Zopár pesničiek bolo z jej posledného albumu. Ale najviac ma prekvapilo, že z jej doteraz najkultovejšieho, najvyzretejšieho, najlepšieho a najpredávanejšieho albumu Storm zahrala iba tri piesne. Medzi Slovákmi popúlarny album mohla viac vyzdvyhnúť a koncert by bol tak pútavejší. Keď už nechcela hrať veci z "búrkového" albumu, mohla hrať dynamické veselé veci. Vedľa mňa sedela samozrejme Ivka a vedľa nej sedel pán ktorého vnučka zaspala už pri druhej pesničke. A to bol v Steelke fakt hluk.

Celkovo by som povedal, že koncert bol priemerný. Chýbala mu šťava. Veľa šťavy. 40 minútové čakanie naštvalo takmer každého. Prvých 5 radov sa vôbec nebavilo, lebo jej tvorba im málo čo hovorí. Vanessa hrala málo hitov a málo dynamických piesní. Zvuk mohol byť tiež kvalitnejší, ale to je už klasický problém Steel arény, aj keď sa to za posledný rok veľmi zlepšilo. Okrem toho bol tento koncert dobrý. Ľudia vychádzali z arény s úsmevami na tvárach. Vanessa Mae zaplnila a roztlieskala celú Steelku. Bez pátosu musím povedať, že na dnešný večer bola v Košiciach väčšou hviezdou, ako britská kráľovná v Blave.
A btw, Happy birthday Vanessa!!! :)

pondelok 20. októbra 2008

Briti kedysi videli UFO


Briti kedysi videli UFO! Vyplíva to z tajných spisov, ktoré zverejnilo Britské Ministerstvo obrany a Národný archív. Jedná sa konkrétne o 19 spisov hlavne z rokov 1986 až 1992. Podľa britských médií majú práve o tieto roky najväčší záujem pátrači UFO. Ministerstvo obrany priľúbilo, že v najbližších štyroch rokoch zverejní ďalších 100 spisov. Celá Británia je momentálne hore nohami a zaoberá sa len príbehmi o UFO. Niektorí tvrdia, že ministerstvo a Národný archív spravili toto zverejnenie práve preto, aby tím odpútali pozornosť Britov od hospodárskej krízy. Alem mnohí stíhajú sledovať dokumenty natočené o UFO a rovnako aj domácu a svetovú politiku.

V spisoch je viacero informácíí o UFO. Niektoré sú viac, iné menej pravdepodobné. Všetky sú však také, že teoreticky to UFO byť mohlo, no keby niekto chcel šaliť národ múdrych Britov nepochodí. Briti totiž sami nevedia, kd eje pravda. Pretože keby to UFO bolo, každý, by to priznal. Britská tajná služba, Národný archív a Ministerstvo armády však vo vyšetrovacích správach len vymenovali, že čo to nie je. Ale čo to je, to už nenapísali. A tak sa môže naozaj jednať aj o UFO.

Ja sám, neviem, či to UFO bolo, alebo nie, ale rozhodne viem, že mimozemšťania existujú. Veď si len zoberte, taký malý príklad. V našej Slnečnej sústave máme 8 planét. (Pluto sa už neráta, lebo ho vylúčili.) A na jednej z ôsmich je život. Predpokladajme, že vo vesmíre, je miliarda Sĺnk. My ich vidíme ako hviezdy. A to, že ich je miliarda, je blbosť, lebo všetci vieme, že ich je viac. A rovnako predpokladajme, že okolo každého takého "Slnka" je opäť, tak ako u nás 8 planét. Čo je samozrejme opäť blbosť, pretože ich je určite viac. A teraz jednoduchá otázka. Je aspoň na jednej planéte z 8 OOO OOO OOO planét život? Za predpokladu, že na jednej z ôsmich planét život je? Myslím, že nad touto odpoveďou nemusí nikto dlho uvažovať, a že na vyrátanie tejto úlohy nepotrebuje štátnicu zo štatistiky.

P.S.: Na môj videoblog som hodil špeciálne kôli tomuto článku jedno video. Oplatí sa pozrieť!!!

štvrtok 16. októbra 2008

Lvagance, IMT a Desmod

Práve sa vraciam z koncertu, ktorý sa pre študentov niektorých škôl konal večer v Steel arene. Krátka sumarizácia toho, čo sa tam dialo, kto ako spieval a ako vlastne bolo.

Koncert usporadúvala pre študentov spoločnosť T-systems. Na začiatku mal krátky, verbovací príhovor samotny riaditeľ košického T-systemu. Po ňom nasledovala skupina Lavagance. Kapela hrala bez akéhokoľvek espritu (teda aspoň podľa mňa a viacerých ľudí). Nejaké výrazné chyby nemali, ale nevložili do toho srdce, nebolo to muzikanské, koncertné. Odohrali to čo odohrať mali. Nič viac, nič menej. Nič zaujímavé. Vačšina ľudí vtedy na chodbách pilo pivo a rozprávalo sa. Málo kto sa zabával. Skrátka a jasne, nebola to teda žiadna sláva.

Po Lavagance prišlo na rad IMT smile. A to už bolo o inom. Musím sa priznať, že ja teda IMT nejak extra nemusím, ale večer nemali chybu. Koncert bol nabitý iych najväčšími hitmi. Bol krásne dynamický, improvizovaný, hudobne výborne zladený. Živelný. Zostava IMT a hlavne Tásler sa pred koncertom výborne naladili. Bolo to na Táslerovi vidieť. Celý koncert preskákal, pretancoval. Dával naozaj neuveritelné kreácie. Mikrofón si v jednej piesni búchal o ruku. O pár sekúnd neskôr, už mikrofón ležal na zemi a Tásler dupal s nohou také 3 cm od neho. Po tom ho zobral a búchal s ním o reprák. Bolo to neskutočne úžasné. Striedali pomalé a rýchle pesničky, v každej si však našli dostatočný inštrumkentálny priestor na to, aby sa muzikantsky ukázali pred sedem tisícovým publikom. Myslím, že najviac to vrelo, keď si Tásler sadol za bicie. Vtedy bol v steelke naozaj hluk. Zahral úžasnú pasáž plnú hluku, života a energie. Prekvapil ma piesňou Somewhere over the rainbov, ktorú zakomponoval do nejakej piesne. Zatiaľ som IMT počul a videl hrať 3x. Všetky tri koncerty boli výborné. A aj keď ich nepočúvam, tak jednoznačne že na ďalši ich koncert pôjdem tiež. Tásler je jednoducho bavič publika a hlavne výborný hodobník. A to je výborná koncertná kombinácia.

Koncert zavŕšila svojím koncertom kapela Desmod. Neviem, či na Kuliho doľahli starosti s jeho údajným rozvodom, ktorému sa bulvár celkom venuje. Ale koncert bol naozaj slabý. Podobne ako pri Lavagance hrali bez koncertnej vášne a radosti. Prišli a zahrali. Ako na firemnom večierku, nie ako v steelke plnej ľudí, ktorý na IMT totálne vreli. Hudobne sa im rovnako podobne ako pri Lavagance nedá nič mimoriadne vytknúť. Ale koncert mohol mať lepšiu dramaturgiu. Hrali málo známych hitov, skôr sa sústredili na novinky, ktoré málo kto pozná. Na rozdiel od Lvagance však aspoň ľudia tancovali. Aj keď bolo jasné, že si to až tak neužívajú. Desmod má rozhodne na lepší koncert ako na to, čo dnes predviedli. Nebola to teda žiadna sláva.

Hviezdou večere boli jednoznačne chalani z IMT. Bolo to vidno aj na obsadení steelky, kde to bolo celkom plné. Po ich koncerte však veľa ľudí odišlo a na Desmod ich teda bolo citeľne menej. Celkovo musím povedať, že až na tri holky vedľa mňa, ktoré kričali (vrieskali) ako 13 ročné teenegerky sa to aj celkom dalo. Keď ma koncert nudil, tak som zo stoličky čumel na korbulentnejšiu peroxidovú blondínu v ružovom tielku. Stála v hľadisku neďaleko mňa. A tancovala sama. Ale to teda stálo za to, ako si to tam ona dávala.

Takže celkový pocit z koncertu je taký. Že keby tam neboli IMT, tak by to bol neuveriteľne slabý koncert. Keby bol, ale, namiesto Desmodu Polemic, tak to by uz bola pecka velkého kalibru. Ničto, Polemic príde o rok. Možno. Dúfam.

utorok 14. októbra 2008

Opäť kríza a jej príčina

No, nejak sa mi to tu s tými príčinami o vzniku krízy premnožuje... :) Asi tu dám nejakú anketu, aby ste si vybrali tú, ktorá z týchto príčin sa Vám zdá najpravdepodobnejšia. :P

Ale, back to bussines, ako si teraz hovoria makléry na Wall Streete (čítaj: Vól Stríťe). Akcie a Dow Jones nám v USA krásne stúpajú, ale v skutočnosti kým to tam stúpa, nám Kríza klepe na dvere. Preto som opäť raz rozmýšľal a surfoval a čítal, aby som napísal o ďalšej možnosti vzniku krízy. Myslím, že je to systém revolvingových úverov a opäť sú to morálne hodnoty (na ktoré teraz tak často poukazuje Vatikán) v podobe chamtivosti tento raz.

O revolvingových úveroch písať nebudem, pretože o nich tak veľa neviem. Ale niečo som naznačil v predošlom článku. Chcem pisať o chamtivosti.

Je jasné, že každý finančník má dve vlastnosti. Je hamižák a vyzerá vždy výborne. Táto prvá vlastnosť logicky separuje ľudí míňajúcich a ľudí šporiacich. A práve tí šporiaci sú predurčený na to, aby vládli tomuto svetu. Nie preto, aby pre štát nazbieral peniaze, ale preto, aby tie prachy nazbierali pre seba. A tak chcú zarábať čo najväčšie prachy. Keď chcú mať veľa prachov, potrebujú mať veľa hypoték a úverov. Keď chcú mať ľudí, ktorý od nich zoberú úver, potrebujú mať firmu, ktorá im to zabezpečí (tzv. finančný poradcovia) a tej firme je jedno komu tú hypotéku dá, základ, aby ju predala a mala z toho provízie. Tak sa teda stalo, že hypotéky sa dávali aj bezdomovcom. A u neho bolo jasné, že u nemá šancu splatiť. A keďže je bezdomovec, nemá ani nič, čo by mu mohol zobrať exekútor. A tak banky robili obchody, tvárili sa, že všetko je okej, že všetko je kryté hodnotami, a že nenastane problém. Neuvedomili si však, že reálne hodnoty v Amerike už vlastne neboli, pretože keď máte na dom uvalené tri hypotéky, tak to nepredstavuje reálnu hodnotu, z ktorej potom môže banka čerpať financie na prípadné splatenie nesplatenej dlžoby. Tak boli teda vytvorené fitívne hodnoty. Tie predstavovali svojím spôsobom okrášlený, namaľovaný a objemovo nafúknutý súbor reálnych hodnôt, ktoré vlastne neexistovali.

A potom sa prišlo na to, že vlastne ten problém tu je, keďže peniaze ktoré požičali neboli podložené žiadnou hodnotou. Pretože hodnoty fiktívne, umelo vytvorené bankármi padli. A keď už po krachu fiktívnych hodnôt neostali hodnoty reálne, ktoré mali byť ako tmel na tie fiktívne, tak sa všetko logicky zrútilo ako domček z karát, pretože základné stĺpy uverov boli podkopané fiktivitou, klamstvom a chamtivosťou.

Takže vlastne ďalšou príčinou tejto krízy sú ľudia z top manažmentu banky. Ľudia, ktorí skutočne stoja za tým bankovým systémom a pod rúškom finančnej istoty, stability a pomoci ľuďom si napchávajú vrecká dolármi, pretože ich chcú mať stále viac, aby mohli stále viac vládnuť.

Re: Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že to nie je celkom tak.... Nie som si istý, ale zdá sa mi, že to, že centrálna banka dá vláde peniaze na úrok a potom to následne vláda spláca novými úverovými bankovkami je vlastne v pohode. Odborne by sa to malo nazívať revolvingový úver, ktorý je nastavený a opatrený tak=ymi prostriedkami, že sa následné nekonečné zadlžovanie nemôže stať... Aspon myslím teda....

Kopi Luwak


Toto exotické slovné spojenie, Vám asi nič nehovorí. Možno naozaj zažratým kávičkárom. Kopi Luwak je totiž druh najexotickejšej, najkvalitnejšej a samozrejme najdrahšej kávy na svete. Kopi znamená v jazyku domorodcov káva a luwak je zvieratko ináč známe aj ako cibetka (lat. Paradoxurus hermaphroditus). Jedná sa o malú, 3-5kg mačkovitú šelmu žijúcu vo Vietname a na Indonézskych ostrovoch Jáva a Bali. A čo má toto zvieratko spoločné s touto kávou? Naozaj všetko.

Cibetka je vďaka svojmu výbornému zraku a čuchu nočný všežravec, ktorého obľúbenou pochúťkou sú dozreté zrná káv arabica a robusta. Plody kávy pripomínajú malé čerešne. Cibetka ich zje, ale jej tráviaci systém, dokáže spracovať iba prvé dve vrstvy bobúľ. Cez tretiu vrstvu sa do kávového zrna dostanú enzýmy a vytvárajú tak neopakovateľný proces fermentácie kávy. Enzýmy štiepia bielkoviny na jednoduchšie bielkoviny a tie reagujú počas praženia s karbohydrátmi a cukrami, čo vytvára neopakovateľnú chuť kávy. Ešte pred pražením sa však musia zrná vyzbierať z trusu týchto živočíchov, očistiť sa od tretej vrstvy. Vďaka nepriepustnej tretej vrstve sa trus nedostane do kontaktu so samotným zrnom kávy. Zaujímavosťou je, že cibetka si vyberá len tie najkvalitnejšie zrná, čo zberači nie vždy dokážu. Teda káva je naozaj kvalitná.

Káva má zemitú vôňu, ťažké telo a sladkú, čokoládovo-karamelovú a zároveň korenistú chuť s miernym náznakom zatuchnutej chuti, je sirupovitá s unikátnou arómou.

Túto jedinečnú kávu si môžete dať najbližšie podľa mojich zistení v pražskom hoteli Four Seasons. Šálka tohto skvostu Vás bude stáť rovných 600 českých korún. O niečo lacnejšia možnosť je však kúpiť si túto kávu. V špeciálnej ponuke ju má napríklad reťazec Metro, ktorý má v ponuke 250g balenie za nejakých 3000 SK. Samozrejme, že sa dá objednať aj cez internet, ale pozor! Ponuka tejto jedinečnej kávy je značne obmedzená, keďže sa jej ročne vyrobí len 500kg!!!
Takže hor sa na kavej! :P

pondelok 13. októbra 2008

Ďalšia príčina vzniku krízy

Myslím, že mám ďalšiu odpoveď na to, prečo sa vo svete deje to, čo sa deje. Tentoraz nepôjdem do sveta myšlienok a dohadov. Skúsim sa na celú krízu pozrieť ekonomickými očami.

Čo sa vlastne stalo, že sme v takej riti v akej sme? Kto za to môže? Aj napriek tomu, že tvrdenia v tomto článku budú trošku v rozpore s článkom Príčina krízy z 30. septembra, stojím si aj za jedným aj za druhým článkom, pretože medzi nimi vládne relatívne jasné spojenie.

Rockefeller, Rotschield. Tieto mená Vám asi niečo hovoria. Je známe prepojenie týchto bankových rodín na FED, rovnako aj na krízu z roku 1929 a rovnako aj na vojnu vo Vietname. A samozrejme je do toho zapletená aj centrálna banka a vláda. A ako?

Centrálna banka je tu na to, aby vydávala peniaze, aby z obehu sťahovala staré bankovky. V rámci určitých historických precedensov práve Centrálna banka kontroluje množstvo peňazí v obehu (inflácia), stanovuje úrokové miery a požičiava peniaze vláde a komerčným bankám. Je teda vo svojom obore absolútny monopol. A proti monopolom "bojujú" všetky vlády. Ale je to naozaj tak? Tento precedens je jedným z kľúčov celého bankového systému a samozrejme je to aj kľúč k svetovej finančnej kríze.

Predstavte si, že za každou vládou je skupinka ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že za každou bankou (aj centrálnou) je skupina ľudí, ktorá ju ovláda. Predstavte si, že tí ľudia sú rovnakí. Predstavte si, že banka aj ľudia v jej pozadí získavajú najviac v krízových situáciách. A predstavte si, že najviac získavajú na vojne. Len Rockefeler zarobil na vojne vo Vietname viac ako 200 miliónov dolárov. A ako je to možné?

Centrálna banka vydáva peniaze. Tie potom prepožičiava (áno, prepožičiava) vláde za určitý úrok (áno za úrok). Tím pádom sa vláda permanentne zadlžuje, lebo nemá ako splácať úroky. A keď chce nejkako dlh splatiť, potrebuje peniaze. A odkiaľ ich zoberie? Požičia si ich predsa od Centrálnej banky. A tak to ide dokolečka, dokola. Čím je potreba veľkého množstva peňazí v obehu väčšia, tým sú ľudia v bankovom pozadí logicky šťastnejší. Keďže viac peňazí v obehu = viac peňazí na úrokoch. A viac peňazí na úrokoch = viac peňazí v obehu. Hlava XXII ako vyšitá.

Vznik Centrálnych bánk je teda celkom kvalitný podvod. Všetko to spáchali ľudia stojaci kedysi za najdôležitejšími rozhodnutiami. Za záhadných okolností to potom schválil tesne pred Vianocami kongres a samozrejme že prezident Wilson (ak sa nemýlim) to podpísal. Potom to samozrejme oľutoval, ale už bolo neskoro (nepamätám sa síce na to, ako to ľutoval, ale základ je že ľutoval).

Všetko toto úročenie, zadlžovanie vlády, emisia nových bankoviek je len jedna úžasná machinácia a podvrh. Taká bublina. Otázka stála, ako veľmi sa tá bublina nafúkne, a kedy budú jej steny také slabé, že nakoniec praskne. Stalo sa. A máme tu krízu obrovských rozmerov. No bublina zatiaľ len sfukuje. Prasknúť by mala podľa výpočtov Luciána Jurka až 26-28 októbra. Čím Svetová kríza dosiahne absolútne dno. Nezávisle od pána Jurka s tým súhlasí aj istý obyvateľ Sydney, ktorý už v minulosti dokázal veľmi presne odhadnúť čo sa stane. Ich dátumy totálneho prasknutia bubliny sa zhodujú. Ale ešte väčší problém je v tom, že sa už nafukuje ďalšia, väčšia, hrozivejšia... Ako dlho vydrží tá nová?