Ako baliť ženy

V sobotu som sa ocitol na svatbe mojej druhokolennej sesternice v Humennom. Očakávania som nemal žiadne, išiel som tam, aby som dodržal bontón. Nakoniec to celé vypálilo úplne perfektne, až na zopár detailov to bola naozaj skvelá svatba. Krom iného sme sa tam s priatelmi bavili o balení žien. Každý má nejaké skúsenosti, techniky, nápady, teórie. Toto by malo pomocť zorientovať sa v tom aspoň trošku. Pre mužov to može byť návod, pre ženy to može byť pomocka, aby vedeli, čo ich čaká.

V zásade sme sa zhodli na tom, že takmer každý rozhovor so ženou sa dá považovať za balenie. My muži sme radi stredobodom pozornosti, radi obletúvame ženy. A tie su zase radi obletované. Chémia funguje, nastavené to je dokonale. Ako ale prísť na to, že čo na ktorú ženu platí? To je dosť vážna otázka, na ktorú sme nenašli obstojnú odpoveď. Treba si ju všímať, počúvať a odhadovať. Celé balenie žien je o tom, že ideme vytvoriť ilúziu záujmu, pochopenia a dokonalosti. Balenie možeme rozdeliť na viacero kategórií. Bavme sa vo všeobecnej rovine bez závislosti od cieľa prečo tú ktorú ženu balíme a bez toho, či s ňou chceme byť hodinu, noc, dve alebo celý život. Stále ju musíme zbaliť.

Najlepšie je, keď ženu zbalíte sám na seba. To znamená, že nič neriešite, ste sám sebou, robíte čo chcete, rozprávate čo chcete a ona si Vás všimne a zrazu chce byť s vami. Toto je úplne super, pretože nikdy pri nej nemusíte hrať formu, že ste niečo, čo nie ste. Veľmi sa odporúča pri snahe nadviazať dlhodobý vzťah, je minimálna šanca, že holku zbalíte na jednu noc bez pretvárky, len tak, že ani poriadne sám neviete ako. Ale aj motyka može niekedy vystreliť.

Ak si chcete so ženou krátko užiť, možete hrať formu. Pri snahe o dlhodobý vzťah sa to neopláca, lebo aj keď sa to nezdá, tak ženy sú stvorenia múdre a všímavé a hrozí riziko odhalenia, hanby a zlej povesti medzi ženami. Pokiaľ sa na to ale nepríde, je to krása. Tu sa odporúča hrať na fotografa, modela, milionára, DJ, maliara... niečo, čo nie je bežné a čo ženy priťahuje. Doležitý je herecké nadanie a vcítenie sa do svojej role. Ak nemáte fotoaparát za 3000 eur, tak sa na to vykašlite, alebo si nejaký požičajte. Budte ležérne oblečený, majte v paži. Rozprávajte málo. Pite pivo z fľaše a hovorte o cestách, ktoré ste podnikli. Je viac druhov fotografov, tak si vyberte len jeden druh. Na ruku si dajte drahé, veľké hodinky. Tzv. Vreckový Orloj. Modela možete robiť len vtedy, keď ste fakt krásny, nemáte znamienko krásy a lupiny. Musíte mať vyšportovanú postavu. S pivným bruchom sa na modela nedávajte. Vyskúšajte milionára. Hodvábna šatka pod košeľou, poprípade polokošeľa Ralph Loren, Tommy Hilfiger alebo iná značka sú nutnosť. Peniaze nemajte v peňaženke, ale len tak, vo vrecku. Používajte kreditku. Nikdy nekontrolujte účet a platte rovno toľko, koľko Vám povedia. Nechávajte veľké sprepitné. Skúste si zohnať šekovú knižku... Tieto sposoby fungujú veľmi kvalitne a sú viac menej osvedčené. Akurát Vás nemožu odhaliť, preto ich robte na miestach, kde Vás nikto nepozná. Keď náhodou hráte milionára a v bare stretnete kolegu, ktorý s vami pred troma hodinami skladal lešenie na bytovke, može vzniknúť trápna situácia.

Ďalším skvelým sposobom balenia je záujem. Tu je doležité klásť správne otázky. Pýtať sa ženy na všetko. Patrične to komentovať. Krátko a vtipne. Je potrebné aby si myslela, že o ňu máte záujem, a že to, čo rozpráva Vás naozaj úprimne zaujíma a že Vás rozhovor s ňou napĺňa štastím a radosťou. Ak sa to podarí, tak večer sa Vám za to všetko veľmi odmení. Tento sposob je super aj pri snahe získať krátku a aj dlhú známosť. Je veľmi používaný a osvedčený. Mnohé ženy ho ale poznajú a rýchlo prekuknú. Je potrebné byť veľmi opatrný a vedieť veľmi dobre komunikovať. Mať prehľad. Vedieť, kedy je potrebné prestať komunikovať a začať konať. Keď tento moment preseriete, tak z toho bude nekonečný rozhovor do piatej rána. Ale može to mať potom dohru na ďalšom stretnutí.

Najhorším a bohužiaľ často používaným sposobom balenia žien je alkohol. Opiť a potom zbaliť ženu je nehodné, podlé a škaredé. Ale zase rýchle a efektívne. Každopádne sa k tomuto sposobu uchyľujú muži, ktorý si neveria, boja sa, alebo to ináč nedokážu a sú na niečo také odkázaný. Netreba ich ľutovať. Treba im pomocť, alebo ich vyhubiť, lebo robia len nám normálnym mužom hanbu.

Tak to je zopár sposobov, ako na ženy. Nie je to žiadna veda, pokiaľ si veríte, ste presdvedčený o tom, že tým ženám máte čo ponúknuť a keď si otvoríte ústa, tak z nich nevybehne cesnakovo-pivový zápach a sprosté slovo, máte šancu byť úspešný. Preto bacha aj na hygienu, ženy si veľmi všímajú pleť, vlasy, nechty. Voňu. Používajte kvalitné vody po holení, alebo kolínske vody. Adidas voňavka alebo lacna napodobenina Fahrenheita je často terčom posmechu. V tom prípade si radšej nedávajte nič. A pri voňavkách zlaté pravidlo - menej je niekedy viac. Keď budete mať voňavku, ktorá sa žene bude páčiť, ale budete jej mať toľko, že ju bude cítiť na 4cm od vašej pokožky, vyhrali ste:) neodolá a bude to chcieť ovoniať. Len potom neodvrátte tvár a nenastavte krk, aby sa mohla dosýtosti vinadívať. Ak ste to plánovali spraviť, tak Vám rovno poviem, že nie ste typ na balenie žien. Keď náhodou nejakú splašíte, tak s ňou ostanete a bude Vám perfektne.

Nech sa darí priatelia! A nezabudnite - NIKDY NEROBTE TO, ČO ŽENA NECHCE! NELÁMTE IM SRDCIA! NIE SU NA JEDNO POUŽITIE! :)

Čilský baníci

Je to úplná krása. Od rána pozerám všade, kde je wifi life stream na CNN, ako zo 624 metrovej hĺbky vyťahujú záchranari 33 čilských baníkov, ktorý boli v bani 69 dní. Každý z nich má slzy šťastia v očiach, každý obijíma svojich najbližších, mnohí sa prežehnajú, pomodlia. Všade je plno ľudí, ktorý tomu tlieskajú. Všade vidno vysmiatého čilského prezidenta Pineru, ako obijíma baníkov, ako vypočuje ich nešťastné, šťastné manželky, chápavo sa na nich usmieva, pozerá im do očí a pevne ich pri tom drží za ruku tak, aby to bolo vidno v kamere, alebo objektíve fotoaparátu. Nie zase príliš veľmi, len tak trošku. Ale predsa. Pri pohľade na to mnohým z nás vybehnú z oka neposlušné slzy. Aj mne. Ani neviem prečo som plakal. Preto, lebo ich zachránili? Asi nie, čo mám ja z toho, že niekto, na druhej planéte prežil... Neplakal som, keď zomrelo tisíce Haiťanov, neplakal som, keď tsunami sklidila desaťtisíce ľudí v Indickom oceáne, ale plačem, keď sa 33 baníkov dostane von a štastne sa s každým obijímajú. Neviem, či to je len taká moja pozitívno-šťastná úchylka, ale pri štastí plačem, pri smútku ani nie. Ale je to skutočne šťastie, čo vidíme na CNN?

To, čo ukazujú média, a čo sa tam deje je nespochybniteľne nádherné a úžasné, že sa tých ľudí podarilo zachrániť. Ale ja sa na to pozerám aj trošku ináč. Možno si poviete, že som debil, ale fakt sa na to pozerám aj takto: Pinera si robí neuveriteľnú, ale fakt neuveriteľnú kampaň pred blížiacimi sa voľbami čilskej hlavy štátu. Neviem koľkých ma protikandidátov, ale po týchto dňoch si možu baliť kufre. Nemajú šancu. Čilský prezident je všade a stále. V nepriehľadnuteľnej červenej vetrovke s nápisom CHILE, bielou prilbou a tmavými nohavicami. Obijíma a počúva každého. Ako som už písal. Občas mrkne do kamery. Len tak, na stotinu, ale cvičené oko si všimne, že kontroluje, kto ho kedy sníma. Robí to najlepšie, ako to robiť može. Čiľania cítia, že ich prezident je pre nich ochotný stráviť čas v púšti. Že im chce pomocť (veľmi sa snažil vytvoriť okolo seba mediálny obraz záchrancu týchto baníkov), že im rozumie (stísanie rúk), že chce poznať ich starosti (sústredené počúvanie a pozeranie do očí, prikivovanie skoro za každým slovom). Proste, Pinera je muž číslo jeden, a keď to preženieme, tak možme tvrdiť, že čo sa politiky týka, tak je to jeho One man show. Až za ním je 33 baníkov, na mená ktorých si o 3 roky nikto nespomenie. Ale Pinera bude o 3 roky stále s najvačšou pravdepodobnosťou prezident. A hlavne vďaka ich nešťastiu.

Toto sa deje na povrchu zemskom. Dole pod zemou prebieha iná vojna. Tí, ktorý pred mesiacom a pol ešťe netušili, či prežijú, alebo nie majú teraz iné starosti. Nie, či prežijú, ale ako prežijú. Z baníkov sa mihnutím prútika stali celosvetové celebrity (keď može byť celebrita Britney, ktorá nevie ani spievať, tak ňou može byť aj baník, ktorý v 37 stupňovej horúčave bol dva mesiace s 33 ďalšími pod zemou, kde robili všetko spolu a prežili to). O rozhovory s nimi budú mať najbližšie mesiace záujem všetky veľké svetové a lokálne médiá. A boli by blázni, keby to robili zadarmo. Ale ako sa rozdelia, kto kde pojde? Vydavateľstvá si príležitosť nenechajú ujsť tiež, a určite buduú tlačiť na baníkov s napísaním memoárov. Ale bude písať memoáre každý baník sám? Alebo všetci spolu a peniaze si rozdelia? Alebo budú všetci u jedného alebo u viacerých vydavateľov? Čo nejaký film podľa skutočnej udalosti? A najvačšia pecka? Posledný baník, ktorý pojde von dostane zápis do Guinessovej knihy rekordov, za najdlhší čas strávený pod zemou. A s tým je spojená tiež istá prestíž. Ale ktorý z nich to bude?

Ako vidíte, túžbu po prežtí vystredala túžba po peniazoch a bohatstve. Myslím, že to skončí tak, že každý z nich, pojde na vlastné triko a bude sa z toho vyžmýkať čo najviac prachov pre seba. Pinera bude vďaka nim prezident, oni šialene rýchlo a šialene veľmi zbohatnú. Hotová nádhera, oplatí sa začať fárať...

5 minútový brainstorming

Po asi svojej najdlhsej blogovej prestavke sa opať ozívam. Naštvalo ma to, že si neviem nájsť čas ani na jeden článok, tak tu budem 5 minút len tak tláchať, aby tu konečne niečo bolo:D

Alebo sa potrebujem vypísať, aby som sa neošalil. Je zaujímavé, koľko toho človek znesie. Niekedy si myslí, že to už horšie byť nemože, ale o 20 hodín príde na to, ako veľmi sa mýlil. Že Ďuri?

Niekedy stačí jedna chvíľa, jeden pohľad, jeden zážitok a váš život sa zmení. OK. Preháňam. Alebo ani nie. Možno niekedy stačí, že sa nezmení celý život, ale zmení sa Váš pohľad na nejaké veci, možno sa zmenia len nasledujúce týždne. Ale všetko zlé je na niečo dobré a ja verím v tú životnú sinusiodu. Tá je zaujímavá v tom, že klasická sinusoida nepozná pojem stagnácie. Tá buď klesá, alebo stúpa. A to je super. Teda pre koho ako. Je to super keď viete, že ste dole. Ale fakt reálne dole, na dne. Potom je jasné, že horšie byť nemože, že sa to už bude zlepšovať. A už len uvedomenie si toho jedného, že sa to bude zlepšovať je podľa mna veľmi pozitívne zistenie, ktoré svedčí o tom, že sa to bude fakt zlepšovať.

Ak by Vás moji drahí čitatelia, ktorí tu ako vidím pravidelne chodievate a dlho nenachádzate žiaden článok zaujímalo ako sa mám, tak Vám musím oznámiť, že sa mám super. Idem hore po svojej sinusoide a tajne dúfam, že to bude stále len stúpať. Mám za sebou hektické skúškové, hektickejšie prázdniny a úplne šialený nástup do bakalárskeho ročníka. Predpokladám, že sinusoida bude stúpať ďalších aspoň 12 mesiacov, aby som mohol ukončiť všetko, čo mám v pláne za nasledujúce obdobie stihnúť. Je toho dosť a tak dúfam, že sa to podarí.

Ak ste náhodou na dne tak nech je Vám jasné, že na tom možete byť stále horšie. Ale kým nestratíte vieru v seba, v svoje schopnosti, kým nestratíte úctu k sebe samému a vieru, že sa zo všetkého dostanete, tak Vaša sinusoida začne stúpať prudko hore pri dosiahnutí každého ďalšieho prepadu.

Tak Vám želám žiadne sinusoidné prepady, ale ak nastanú, tak nech je to stúpanie poriadne dlhé aby ste mali čas poriadne si ho vychutnať a pripraviť sa na ďalší prepad. Lebo o tom je tá skurvená sinusoida. Hore, dole, hore, dole... ako na kolotoči či na čom sa to hovorí :)

Slavnostne spustenie

Slavnostne Vam vsetkym oznamujem, ze sa blizi jar:P na to ste asi vsetci prisli... Mne sa s jarou neodmyslitelne spaja prava v zahradke a starostlivost o travnik. A tak som v ramci neustaleho skvalitnovania svojich sluzieb vytvoril blog pre vsetkych vas, ktory travnik mate a neviete presne co s nim, alebo ktory ho nemate a chcete ho mat:) vsetky potrebne informacie o travnikoch najdete deta na mojom novom blogu travnicek.blogspot.com Postupne budem pridavat stale nove aktualne clanky, ze co sa s travnikom v dannom obdobi robi, aby ste vedeli o vsetkom, co s tym svojim robim ja:)

Progresívna daň

Náš pán premiér Fico sa pred nedávnom nechal počuť, že plánuje zaviesť progresívne zdaňovanie. Slušne povedané Fico chce, aby bohatí ľudia mali vyššiu daň z prijímu, ako ľudia menej bohatí. Táto myšlienka je dosť stará a používajú ju napríklad severské krajiny, ktoré sú dosť sociálne orientované. Podobne ako naša vláda. Je mi jasné, že keď to používa Nórsko a Fínsko, tak že Ficovi sa to páči. Ale nie je mi jasné, že prečo to robí. No, možno aj tak trošku hej, ale o tom potom.

Sociálna politika, ktorú Fico presadzuje by podľa mňa mala merať každého rovnakým metrom. Ako zvykne hovoriť sám pán premiér, alebo aj pani A. Belousovová. (neviem či som to meno napísal správne, ak áno, úprimne ma to teší, ak nie, tak je to preto, lebo sa mi to nechcelo hľadať na nete vzhľadom na moje silné antipatie voči tejto osobe) Takže ak má človek, ktorý mesačne zarobí 500€ daň z príjmu 19%, tak neviem prečo by takú istú daň nemohol platiť aj človek, ktorý zarába 1577 € mesačne (čo by mala byť hranica od ktorej budú ľudia mať vyššiu daň). Logiku mi nedáva ani to, že prečo by ľudia, ktorí svojou tvrdou prácou, učením, snahou a rozumom niečo dosiahli mali štátu platit viac. Pretože títo ľudia sú väčšinou podnikatelia alebo vyšší úradníci či manažéry. A oni dosť pomáhajú k rozvoju krajiny. Takže už len preto mi nie je jasné, že prečo práve na úkor týchto ľudí chce Fico robiť svoju sociálnu politiku. A ak náhodou prišiel niekto k takýmto prijímom nelegálne a Fico ho chce takto trestať, tak nech ho potrestá Harabin a nie Fico milionárskou daňou. Zároveň sa mi nepáči, že to Fico robí už len preto, lebo veľa jeho známich je na tom s prijímami tak, že proste budú mať tú vyššiu daň. A to sa im podľa mňa nebude veľmi páčiť. Jasné, možno že sa dohodli, že niečo za niečo. Veď dialnice sa ešte budú stavať a Váhostav ich aj tak nepostaví komplet celé, veď teraz musia dostavať Širokého hotel bez povolenia...

Najrozumnejší dôvod Ficovho vytiahnutia témy progresívneho zdaňovania nadštandardných príjmov je fakt, že sa blížia voľby. A Jemu je jasné, že málo ktorý človek, ktorý je znalý veci ho aj bude voliť. Ešte šťastie, že žijeme v období, keď máme na Slovensku magorov na 100 rokov dopredu, takže Fica má kto voliť. A oni sú presne tí, ktorí majú nízky príjem a závidia (rozumej neznášajú) každému, kto má ten príjem nadštandardný. Ach, sme my ale národ holubičí... A to Fico veľmi rozumne využíva. Pán premiér, naozaj klobúk dole ako dokážete pracovať s médiami a masami ľudí. Fakt, naozaj, bez irónie či sarkazmu...

SÚŤAŽ 20 000

Vyhlasujem súťaž!!! O zopár dní by mala návštevnosť na mojom blogu prekročiť 20 000 návštev. Fakt nechápem, ako to je možné a preto som vymyslel súťaž :) Ten, kto bude 20 000-i návštevník, nech to pomocou PrtSc odfotí a pošle mi nejaký dôkaz na môj mail, aby som vedel, že to je tak:) A šťastného výhercu samozrejme patrične odmením :) tak hor sa do súťaženia!!!

Jožkovia a iné

Po dlhej dobe sa opäť ozívam. Píše sa mi ťažko. Nie preto, že by sa mi nechcelo, alebo preto, že by som nemal o čom. Ťažko sa mi píše preto, lebo niekedy minulý týždeň sa na klávesnicu môjho netbooku dostalo určité množstvo džúsu a dosť ju to polepilo. Klávesy teda vôbec nefungujú tak, ako by mali a písanie sa stáva utrpenie a nie zážitok ako doteraz. Ale čo už.

Opäť som premeškal veľa podnetov na písanie. Napríklad problémy v SDKÚ, uvahy o tom, či ich vôbec budem voliť, Sulíkov nápad zlegalizovať marihuanu, vytvorenie Paliho kapurkovej, zopár technických článkov či hudobné recenzie koncertov Chiki liki tu a, Konfliktku a Horkýže slíže, či mnou objavených albumov String Quartet či Diablo Swing Orchestra. Ale čo nebolo môže byť a tak sa ich predpokladám dočkáte v blízkej budúcnosti. Spolu s článkom o hodinkách. Nekresťansky drahých. Zároveň plánujem vyhlásiť súťaž, kto bude 20 000 návštevník môjho blogu. Dostane odmenu:).

Tento týždeň bol naozaj veľmi zaujímavý. V stredu sme sa s Jožim stretli v Nebre a začali sme plánovať jeho oslavu narodenín a nenín. Vo štvrtok bol už spomínaný koncert Konfliktu a HS. Ten bol naozaj super, až nato, že som robil šoféra, tak som sa musel uspokojiť s jedným pivkom:(. V piatok sa to ale rozbehlo, oslava Jožkovích narodenín a menín začala v Barci 5 slivovicami a potom sme sa presúvali do Nebry. Bojovali sme 2 fľaše a potom sme sa rozhodli ukončiť boj a nechať si sili aj na sobotu. Ja som sa ešte v parku zakecal s Ďurim a nejak som si to hodil do jazierka, tak som aspoň nakŕmil kačičky :).

V sobotu sme otvárali grilovaciu sezónu. Veľa mäska v perfektnom páci a k tomu veľa, naozaj veľa slivovice. Bola to naozaj super oslava, stretlo sa tam veľa ľudí, ktorý toho majú veľa spoločného a tak zábava ani debaty nestáli na mŕtvom bode o počasí. Jedným slovom naozaj kvalitná a úžasná párty. O pol tretej ráno som sa nejako dotrepal domov so sesternicou Martinou, ktorej sa dúfam rozbieha vzťah s Ďurim, tak na nich myslite spolu so mnou:).

Je čas sa teraz trošku ukľudniť a začať sa venovať škole a organizovaniu tábora pre decká. Keby ste mali niekto nejaké nápady, alebo skúsenosti s organizovaním táborov na tému Indiáni a Divoký západ, tak mi dajte prosím vedieť. Som na matus.bily@gmail.com

Ďakujem :)