Lokum a ine lakocinky

Už včera večer som rozmýšľal nad tým, o čom napíšem článok. Teraz už takmer 2 hodiny surfujem po nete a tlačím do seba čokoládu od kamošky Livushky (livusha.blogspot.com). Sladkosti. Zaujímavé sladkosti. Keďže mám sladké veci veľmi rád a rád skúšam nové veci, chute a podobne, tak sa Vám budem snažiť ponúknuť zaujímavé pohľady na sladkosti ktoré by ste určite mali aspoň raz za život ochutnať.

Sladkosť, ktorá má tú česť byť v tomto zozname na prvom mieste poznajú hlavne Turci a Balkánske krajiny. Je známa pod menom Turkish delit v Turecku, lokum v Turecku, Bulharsku, Macedónsku, Albánsku, Rahat v Rumunsku...

Je to vlastne makká želatína posypaná práškovým cukrom najčastejšie s ružovou, mentolovou alebo citrónovou príchuťou v ktorej može byť oriešok, najčastejšie pistácia alebo lieskové jadierko.

História tejto sladkosti sa datuje do 18. storočia, keď sultán oznámil svojmu zástupcovi ci ako ho mám nazvať, že už nechce do seba tlačiť tvrdé cukríky, pretože si pred chvíľkou zlomil zub. Ale že on má veľmi rád sladké, tak nech pre neho vymyslia makkú sladkosť. Jeho poradca Ali Muhiddin Haci Bekir okamžite utekal do vtedy hlavného mesta Istanbulu aby tam vynašiel makkú sladkosť pre svojho sultána. Po ceste do Istanbulu uvidel ruže ako kvitnú (Turecko je aj teraz známe tým, že v ňom rastie oveľa viac ruží ako v Holandsku) . Zrazu v ňom skrsol nápad.

Normálne mal Haci Bekir pocit, že ho sám Alláh ožiaril. Vbehol teda čo najrýchlejšie do kuchyne, Ruže dal do vody aby pustili chuť a začal pripravovať vodu, kukuričný škrob, cukor a tartarovú omáčku. To všetko spolu varil, potom do precedil, dal do formy, počkal kým to vychladne a stuhne, nakrájal to a posypal to práškovým cukrom, pretože sa to veľmi lepilo. A toto je vlastne recept na jednu z najkultovejších sladkostí balkánu a turecka. Recept sa doteraz veľmi nezmenil,

menia sa akurát tak príchute, že namiesto ruže sa do roztoku mieša už spomínaný mentol alebo hocičo iné, dnu sa pridávajú oriešky a podobne. Základ ale ostáva tak ako to vymyslel Haci Bekir. A ako skončil tento príbeh? Sultán bol nadšený novou makkou sladkosťou a Hacida poriadne odmenil. Ten si za to otvoril obchod so svojimi špeciálnymi makkými sladkosťami a verťe či nie, tento obchod funguje doteraz a dotearz ho majú v prevádzke priami potomkovia slávneho Haciho Bekira. Možete ho nájsť na

Istanbulskej adrese Eminonu, Hamidiye Caddesi 81, Hoybar.

Sinusoida

V živote je to ako v sinusiode. Raz ste hore, potom dole. Má to svoje výhody a aj nevýhody. Keď ste dole, tak možete byť optimista, lebo nižšie sa už ísť nedá a teda to ostane tak, ako to je, alebo to bude už len lepšie. V nedeľu večer to bolo dosť biedne, ale začal som všetko žehliť. Ešte pred 20 minútami som mal pocit, že je všetko v najlepšom poriadku, a že už sa blížim k dlho očakávanému vrcholu. Ale už keď to vyzeralo tak, že začínam mať jasno v tom, čo a ako so školou, že som si upratal izbu, že som konečne posrandoval s otcom a hlavne, že mi to už 3 dni brutálne klape s holkou, tak sa to opať posralo mám taký pocit. Zisťujem, že niekedy stačí úplná drobnosť, blbosť, nepodstatná vec a ten druhý trpí. Teraz neviem, že či trpím viac ja, alebo Ivka. A už teraz viem, že z toho ešte budú dozvuky dnes večer a možno aj zajtra a pozajtra a neviem kedy. A to ma dosť štve, pretože na zajtra som mal pripravený super program. Ale asi to bude musieť byť flexibilné a uvidíme, ako sa vyvinie situácia.

Rozmýšľam nad tým, že aké by to bolo, keby to bolo všetko ideálne. Kamoš mi minule povedal, že by to bolo úplne super, ale potom by ma to prestalo baviť. A myslím, že má pravdu. Práve tie próblemy a ich riešenia nám pomáhajú ostať ľuďmi. Nájsť si priateľov, ktorý nám pri pivku a cigaretke poradia a pomožu. Mať okolo seba ľudí, ktorým pri rannej káve poradím ja. Toto je krásne na tom našom podrbanom sinusoidnom živote. Že sa snažíme a neprestávame. Máme svoje ciele a ideme za nimi. Aj keď niekedy je potrebné poriadne ale poriadne zaťať zuby a usmiať sa, aj keď za normálnych okolností, by sme rozbíjali všetko v okruhu 15m.

A rada ako prekonať výkyvy sinusoidy? Jen vytrvat....:)

Mikuláš, darčeky a iné

Včera večer som ostal naozaj veľmi prekvapený. Ako 23 ročný koň som predpokladal, že ku nám už Mikuláš nezavíta, keďže aj obaja moji mladší bratia už sú dospelí a jediné, čo by nám mohol Mikuláš doniesť by boli cigarety, alkohol a benzín do auta. S Ivkou som mal Mikuláša vybaveného na dnešný večer, tak som včerajšok využil na kino. Podarilo sa mi nahovoriť celé mužské osadenstvo rodiny na Inglorious bastards. Opať to dávali v kine a opať som cítil potrebu vidieť to uz po piaty krát. Tak sme sa teda vybrali. Po kine rýchlo domov a na jedálenskom stole nás čakal veľký darčekový koš a v ňom veľa sladkostí, ovocia a hlavne tradičných burákov. Po vybavení formalít som sa odobral do izby pozrieť maily a pomaly ísť spať. Na stole som našiel krásny modrý Mikulášsky balíček. Povodne som si myslel, že to si robia rodičia srandu, tak som to k nim išiel preskúmať. Nikto nič nevedel. Potom mi napadla sesternica, tak som zisťoval, či podobnú nádielku dostali aj bratia. Nie. Tak kto ma potom tak prekvapil? S pocitom radosti a nepokoja od koho je tento zázračný balík na mojom stole som ho otvoril s tým, že jeho obsah mi napovie niečo o jeho darcovi. Podarilo sa. Podarúnky jednoznačne nasvedčovali tomu, že to má na svedomí moja najdrašia Ivka. Doteraz neviem ako to spravila, pretože ona zaryto mlčí a viem, že kľúče od nášho domu ešte nemá. Doma sú všetci ticho a nikto mi k tejto veci nevie nič povedať. Každopádne, som aspoň opať raz na malú chvíľku veril, že bol u nás Mikuláš a že mi priniesol darček. Je však super, že ten Mikuláš je niekto, koho veľmi ľúbim a niekto, s kým chcem byť.

Dúfam, že sa mi podarí prelomiť informačné embargo ohľadom importu balíčka na stol v mojej izbe už dnes. Ak nie, tak nevadí. Dúfam len, že aj moj netradičný Mikuláš Ivku poteší tak, ako ten jej potešil mňa.

O to predsa ide nie? Aby sa ľudia robili šťastnými. Ivka urobila šťastnou mňa a ja chcem potešiť ju, ale pritom mam ešte dosť štastia na to, aby som potešil ďalších dvoch ľudí. A tak sa postupne može obšťastňovať celý svet. Keď začneme na Mikuláša, Vianoce by sme mali mať nádherné.

Úplne vážne

Aby ste vedeli, čo máte robiť keď ku Vám príde Dedo Mráz.

Pilsner win

Minule som si robil poriadok na externom HDD a našiel som tam priečinok Hry. Tak som si ho otvoril a začal som sa prehrabávat medzi desiatkami hier. Niektoré boli naozaj staré veci, ktoré som hrával ako malý chlapec, niečo boli záležitosti z minulého roka. Niektoré som mal rád veľmi, iné menej. Jednu z tých, ktoré som hrával veľmi rád som tam našiel tiež. Z nostalgie som si ju zahral a keď som ju tak hral, tak mi napadlo, že aká je tá hra vlastne dokonale jednoduchá.

Volá sa Pilsner win ak sa nemýlim a je to o tom, žedo bedničky ktorú ovládate myšou vám padajú plzeňské pivá. celý čas pritom čumíte na logo spoločnosti. Vpravo je krásna kočka, ktorá sa s pribúdajúcimi fľašami v bedničke vyzlieka. Za každých 20 fliaš ide niečo dole. Nebudem klamať, keď som to hrával, stále som sa tešil na to, ako tú holku vyzlečiem a uvidím, či je aj v skutočnosti taká, akú som si ju predstavoval. Nebudem klamať, vyzliesť sa mi ju podarilo minulý týždeň, a aj to len podprsenku. Viac ako 10 000 bodov sa mi nepodarilo nahrať, čo je vlastne 100 fliaš v prepravke. A to je aj minimálny poplatok za pohľad na prsia jednej z troch mladých slečien.

Táto hra ale útočí na mužskosť tak krásne a dokonale, že som si to uvedomil až po viacročnom hraní a študovaní marketingu ako takého. Muž má rád pivo, zábavu a ženy. To vedeli už starí rimania, aj keď oni boli relativne kultúrny národ, preto Cézar preferoval chlieb, vodu a hry. Smoliak so Svěrákom v Cimrmanovej hre Akt (alebo Hospoda na Mýtnice? už si nepamatám) boli zástancami slovného spojenia ženy, víno zpěv. Ja som za presné vyjadrenie, aj keď Smoliak a Svěrák nie sú ďaleko od mojho vnímania muža a jeho zmýšľania. U mňa to teda je tak, ako som už napísal pivo, zábava, ženy (zvolil som abecedné poradie, všetky sú rovnako doležité pre zdravý vývoj mužského jedinca).

A presne toto vedeli aj prpogramátory hry. Preto tam je veľa piva a žena ktorú je potrebné hravým a zábavným sposobom vyzliecť. Muž pritom vidí stále logo kvalitného českého piva ako sa pri ňom vyzlieka žena. to neuveriteľne masíruje jeho mozgové bunky a to až do takej miery, že sa mu to vryje hlboko do mozgu. A čo sa mu vryje hlboko do mozgu? No buď to pivo, alebo nejaká žena. Keďže jednoz toho už v hlave mať musí. Tak si dá pivo a potom ženu, alebo naopak, ako len chce a ako a či mu to žena dovolí. Každopádne, ak bude vyjednávať može mať obe, minimálne však jedno z toho.

Pilsner spravil úžasnú hru. Bud sa v dosledku tejto hry vypije viac piva, alebo sa narodí viac detí, ktoré sú potencionálnymi klientami tejto značny v horizonte 18 rokov. A to už nebudem hovoriť o tom, že každý správny chlap si dá večer pohár dobrého oroseného pivka hneď potom, ako svoje deti uloží spať do postele.

A aby ste vedeli, o čom rozprávam, prikladám aj videjko, kde niekto nahral na tejto hre 13200 bodov. Holka je teda hore bez, takže tí, ktorí náhodou čítate moj blog a máte menej ako 18 NEPOZERAJTE TOTO VIDEO!!! Ďakujem veľmi pekne :)

Úplne vážne

Tak toto je jednoznačne najlepšia časť relácie Úplne vážne. Kodoň a Trnka sa tentoraz pos labšom období nenormálne prekonali, latku dali neuveriteľne vysoko. Keď som to videl tak som bol najprv smutný a nešťastný, potom som nad tym rozmýšľal, až som v tom objavil podstatný skrytý zmysel... Úplne vážne vám poviem, je to pecka:)

Každý bol raz dieťa. Aj tí, čo sú najnižšie, ale aj tí najvyššie.

Poučme sa z chýb, ktoré formujú náš štát.

Ranný článok po 64 dňoch

Po dlhšej, dvoj mesačnej odmlke dávam o sebe a o všetkom naokolo opať na známosť že žijem. Posledné ob dobie to vyzeralo len na prežívanie, bolo toho naozaj veľa, nestíhal som ani spať a nie to ešte písať články. Moj plán na začiatku tohto roka vyzeral tak, že napíšem 69 článkov:P to sa ale asi nepodarí, keďže potrebujem ešte 19. Ale čo nebolo, može byť.

Za tie dni, týždne, čo som nepísal som sa ocitol v Banskej Bystrici, perfektne som si pocestoval a prišiel som na to, že dnes sa nedá spoľahnúť už ani na medzimestkých prepravcoch, ktorý raz idú, potom nie. Pri voľbách som vo volebnej komisii pozoroval, ako sa pomaly a isto naša republika farbí do červena. Ako sa odkaz revolúcie, ktorá tu bola pred 20 rokmi dostáva do zabudnutia a k moci sa dostávajú tí, ktorí by tu už naozaj nemali čo hľadať. Sledoval som ako to vyzerá s pozemkovým fondom, tešil som sa s vedcami z CERNu keď spustili urýchľovač. Hádal som sa s frajerkou tak, ako ešte nikdy. Neuveriteľne som sa opil. Prišiel som o kamaráta. Namontoval som si rebrinu. Kúpil som si mikinu a nohavice. Rozmýšľam čo na vianoce. Po troch rokoch som sa stretol s bývalou. Bol som na neuveriteľnom koncerte Alica Coopra. Udobril som sa s frajerkou. Rozmýšľam, čo kúpim na Vianoce. Som hrdý na Trnku a Kodoňa za ich poslednú časť ich relácie. Analyzujem si život a dávam si veci dokopy. Naučil som sa azbuku. Veľa som sa učil.

To je to, čomu som sa posledných 64 dní venoval. Prišiel som na to, že už od čias Daidala a Ikara, Da Vinciho, alebo bratov Wrightovcov majú ľudia jeden cieľ. Lietať. Nemyslím to len tak, že sadnú do lietadla a idú na druhý koniec sveta. Ale na to, že chcú mať super život, chcú ho prežiť šťastne a naplno. Nie vždy sa to ale podarí. Vtedy človek padá, ale stále chce lietať. Je super, keď má práve vtedy okolo seba ľudí, ktorý ho postavia a povzbudia ho v tom, aby ďalej skúšal lietať. Ja takých ľudí okolo seba mám a som za to veľmi vďačný. Veď, čo by to bol za život, keby sme sa cez neho plazili po zemi ako mravce a vobec si ho nevychutnali?

Život nie je o počte nadýchnutí, ale o počte chvíl, ktoré Vám dych berú.