:D:D:D

Gašparovičove múdrosti

Tu je zopár perál, ktoré vyšli z úst pána Ivana Gašparoviča. Keď už nič viac, tak aspoň jeho schopnosť vyjadrovania by mal byť dôvod nedať mu hlas v prezidentských voľbách.

„Euroústava má nedostatky, treba ju však schváliť a potom novelizovať."
(Pred hlasovaním o ústavnej zmluve EÚ v NR SR - apríl 2005)
„Ja som vyslovil svoj názor aj pred pánom Majorom."
(O svojom rokovaní s T. Blairom, ktorý vystriedal J. Majora na premiérskom poste v roku 1997 - marec 2006)
„Dobre, a čo teraz? Keď tam títo ľudia nebudú, nebude ani futbal. A potom s nimi nebudem ani ja. Budem sedieť doma alebo v robote."
(Odpoveď na otázku, či mu neprekáža, že slovenský šport je financovaný aj peniazmi mafie - september 2006)
„Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že je to protiústavný zákon. Jednak protiústavný zákon by znamenalo, že je proti celej ústave, ale je tu v rozpore s dvoma článkami."
(O zákone, ktorý umožňuje štátu postaviť diaľnicu na súkromnom pozemku - december 2007)
„Mali by vzniknúť médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, parlamentu a orgánov, ktoré riadia štát."
(Názor na to, čo by sa malo zmeniť v mediálnej oblasti - január 2008)
„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia."
(O kompratívnej výhode Slovenska v čase blížiacej sa krízy - október 2008)
„Rozhodnúť sa kandidovať do funkcie prezidenta hlavy štátu nikdy nie je jednoduché."
(V prejave, ktorým oznámil svoju kandidatúru na druhé funkčné obdobie - január 2009)

"Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro jeden rok kompletne."
(TA3 V Politike - 15. marec 2009)

O Ferim a voľbách týchto a minulých

Feri to v Slovenskej politike nemá na ružiach ustlané. V posledných prezidentských voľbách skončil na celkom úspešnom zemiakovom mieste. Mal vtedy niečo málo nad sedem percent. Teraz sa o to pokúša opäť. Nezastrešuje ho síce strana, ktorú toľké roky vytváral, ale nová strana, platforma KDH. Volá sa KDS, teda Konzervatívny Demokrati Slovenska. Sú to vlastne ľudia, ktorý odišli z KDH, lebo po tom, čo tam Hrušovský napáchal to už nemohli vydržať a chceli sa osamostatniť. Ich politické názory sa presne zhodujú s názormi KBS a Vatikánu. Ako strana v parlamentných voľbách majú šancu. Hranicu 7% by mohli prekonať. Voličská základňa sú príbuzní členov a samozrejme veriaci ľudia, ktorí vyznávajú aj v živote a aj v cirkvy určité konzervatívne zásady, kňazi, biskupi a mníšky. A tých nie je málo.

Mikloškova volebná základňa je pomerne stabilná, aj teraz má v posledných prieskumoch okolo 7%. Dokonca je na treťom mieste s náskokom 2,9% pred štvrtou Martinákovou. Problém, ktorý ja vidím v kandidatúre pána Mikloška je v tom, že vďaka nemu nemôžeme mať poriadného prezidenta. Sám pán Mikloško má už zenit za sebou. Aj napriek tomu nechem nijakým spôsobom začierňovať jeho prácu či minulosť. Je to človek, ktorý si zaslúži úctu a obdiv. Ale na prezidenta jednoducho nemá. To si mal uvedomiť už minulé volebné obdobie a mal prenechať svoje hlasy Eduardovi Kukanovi. Tak by sa stalo, že do druhého kola by potom postúpil namiesto Gašparoviča Kukan a tam by sa potom rozhodovalo medzi Kukanom a Mečiarom. A to by bola jasná voľba a Mečiar by prehral tak, že by z politiky odišiel nadobro. Tak ešte stále trčí v koalícii a Kukan prehral s rozdielom 0,19%. Keby mal o zopár sto hlasov viac, dnes je všetko ináč. Mečiarovi a ani Gašparovičovi by ani nenapadlo kandidovať. SMER a ani žiadna iná z koaličných strán by nemala reálneho kandidáta na prezidenta a tak by postavila niekoho, ako je Melník, ktorý má momentalne 2,3 %.

Teraz je však situácia vážnejšia. Mikloško môže zamiešať karty, a to tak, že určitá časť jeho voličov by volila Ivetu Radičovú, keby on nekandidoval. Tak by mala Radičová viac hlasov a teda aj reálnu šancu urobiť niečo s Gašparovičom. Teraz je všetko otázka posledných dní kampane. Gašparovič má po dnešnom dni niečo cez 52%, čo mu stačí na zvolenie v prvom kole. A to sa stať nemôže. Do drhého kola musí ísť Iveta Radičová a Ivan Gašparovič. Len tak je šanca, že Gašparovič prehrá. Veď, kto by chcel za prezidenta človeka.... (bojím sa napísať pravdu, lebo to môže byť urážka verejného činiteľa).

O voľbách, Ficovej hlúposti, hackeroch a Shootyho genialite

Už len 7 dní nás delí od ďalších prezidentských volieb. Počas poslených dní sa stalo zopár silných vecí, ktoré môžu veľmi zmeniť výsledky prezidentskej kampane.

Všetko sa to začalo útokmi hackerov na stránky prezidentských kandidátov. Narušené boli takmer všetky stránky. Jediná, ktorá narušená nebola, ani nemohla byt hacknutá, pretože kandidát Sidor žiadnu stránku ani nemá. Súčasný prezident Ivan Gašparovič skončil asi najhoršie, keď mu na stránku napísali slová: "Toto všetko mi do hlavy natlačil ujo Fico, ale nemám to nikomu hovoriť. Popravde, ja mu moc neverím, že to robí pre moje dobro. Ale zase s prezidentským platom som celkom spokojný a preto som si povedal, prečo by som sa mu nepodvolil. Na dôchodok sa mi ešte ísť nechce." Asi málo kto z pochybuje o pravdivosti týchto slov, nech ich písal ktokoľvek.

Po útokoch sa začala pretriasať téma Shootyho, karikaturistu pre denník SME. Na jeho stránke, sa objavila aplikácia, ktorú som použil aj ja. Dá sa na nej meniť nadpis na predvolebnom bilboarde Ivana Gašparoviča.

Do kariet hrajú aj rôzne antikampane. Tá najnavštevovanejšia, je výplodom ODMka, ktorý už majú za sebou zopár naozaj kvalitných predvolebných antikampaní. Za zmienku stojí aspoň antifico.sk. Teraz reagujú na Ivana Gašparoviča. Na tejto stránke si môžete vytvoriť pozadie pre Váš počítač, kde je prezidet na štyroch a môžete ho obklopiť predmetmi, ktoré ho charakterizujú a ktorým sa počas svojho prezidentovania asi aj najviac venoval. Menovite je to športové auto, fujara, detvianský klobúk a kosák a kladivo. Tomu poslednému sa už dlhší čas nevenuje, ale napovedá to veľa o jeho minulosti.

V stredu uviedol denník SME rozhovor so šéfom kampane Ivety Radičovej, Jánom Fullem (na u má byť dvojbodka, ale neviem ju nikde na klávesnici nájsť), ktorý sa vyjadril, že to môže byť prvá špinavá kampaň. Dnes som sa ním mal tú česť rozprávať a svoje tvrdenie zo stredy potvrdil. Dokonca povedal, že to môže byť ešte horšie, ako si to predstavoval. Asi ani netušil, aký má kvalitný odhad. Práve vo chvíľach, keď sme sa bavili o možnej miere špinavosti celej kampane Róbert Fico túto kampaň pošpinil spôsobu jemu vlastným.

Róbert Fico dnes (piatok) zvolal mimoriadnu tlačovú besedu, alebo ak chcete, konferenciu. Rozprával na nej nervózne a zaujato. Zaujato voči médiám, voči Shootymu a voči Ivete Radičovej. Najprv si ale rozoberme, prečo to celé spravil a potom sa pozrieme na to, čo vlastne spravil.

Fico spravil jednu veľkú hlúposť keď sa nechal pretŕčať na bilboardoch spolu s Gašparovičom. Pretože tak otvorene prejavil sympatie jednému kandidátovi. Človek by čakal, že v demokracii, o ktorej Fico tak často hovorí a v ktorej sa zrejme dokonale vyzná by mal byt premiér vo voľbe prezidenta aspoň trošku nadstrannícky. Ale to sa mu nejako nepodarilo. Ale teraz cíti, že má problém. Celou váhou svojej osoby (nedokázal som napísať osobnosti) sa postavil za Ivana Gašparoviča. A pre Fica by bolo najhoršie to, že by Gašparovič tieto voľby nevyhral. Pretože ak Gašparovič vyhrá, bude Ficovi zaviazaný pri ďalších voľbách, tentoraz parlamentných. A tak sa Fico snaží všetkými spôsobmi zdiskreditovať iných kandidátov. To, že to robí trápne a úboho, asi ako 11 ročný chlapec ma mrzí.

Fico teda zvolal tlačovku na ktorej najprv sprdol novinárov za to, že neinformovali o jeho ceste za talianským kolegom Silviom Berlusconim. Čo je lož, pretože média si túto jeho návštevu všimli, ale možno nie do takej miery, ako by očakával Fico. Potom sa začal navážať do Shootyho a všetkým zúčastneným ukázal, ako niekto upravil jeho a Gašparovičov bilboard. Doslova na ňom bolo: "KOKOTI SPOLOČNE PRE SLOVENSKO". Okrem toho, Fico obvinil Shootyho z toho, že otvorene prejavuje svoje sympatie k Ivete Radičovej. Shooty niekoľko minút na to, vydal oficiálne stanovisko, kde píše: "Nie som oficiálny podporovateľ kandidatúry Ivety Radičovej. Ani nemôžem byť, môj pracovný kontrakt mi to nedovoľuje. Som ale oficiálny nepodporovateľ kandidatúry Ivana Gašparoviča, cítim to ako svoju občiansku povinnosť." Na margo toho si dovolím povedať len toľko, že neviem, odkiaľ pán priemer zobral tie fotky, pretože Shooty nemá na svojej stránke uverejnený žiaden obrázok, s podobným textom. Na jeho stránke je len odfotený bilboard a pole, ktoré sa môže meniť je rozkockované. Obrázok sa dá poslať mailom a teda je tu možná nasledovná konštrukcia: Fico chce byť opäť v telke a keď mu to nevyšlo v Taliansku s Berlusconim, musel vymyslieť niečo iné. Zároveň cíti, že Gašparovičovo víťaztvo je ohrozené, a tak spojí príjemné s užitočným a spraví si na Shootyho stránke vulgárny bilboard. Zdiskredituje tak Radičovú a Shootyho, ktorý pracuje pre SME, ktoré Fico tak nemá rád, a k tomu všetkému aj bude v telke.

Potom, keď sa mu ústa ešte stále nezatvorili, začal rýpať aj do Ivety Radičovej. Hovoril samé klamstvá, ktoré nemajú nič spoločné s prácou a prínosom Ivety Radičovej a rovnako, tak ako už veľa krát protirečil aj sám sebe. Veľmi kritizoval Radičovej sociálne zákony. Asi však zabudol na to, že za ne pred pár rokmi v parlamentne sám aj hlasoval! Radičovej odkázal, že ona o demokracii nič nevie. No, na to, že je to uznávaná vysokoškolská profesorka sociológie, ktorá má výborné kontakty s Haward University a Oxford Univerzity, je to asi málo pravdepodobné, že Radičová vie o demokracii menej ako Fico.

Do volieb ostáva už len týždeň. A väčšina z toho, o čom som písal je vecou posledných 12 hodín. Viete si predstaviť, koľko vecí sa dá spraviť za týždeň?

Cooking History

Pred chvíľkou som sa vrátil z kina. Už zopár týždňov som túžobne čakal, kedy sa bude premietať film, na ktorý som tak dlho čakal, a dnes sa mi to splnilo.

Je to dokumentárny film, ktorého otcom je slovensku relatívne málo známy dokumentarista Peter Kerekes. Cooking history, v slovenskom preklade Ako sa varia dejiny je zaujímavým pohľadom na vojnové časy v Európe. Film zaznamenáva časy od druhej svetovej vojny, cez konflikt na Balkáne, až po vojnu v Čečensku. Vo filme je zmapovaných šesť vojnových konfliktov, počas ktorých zahynulo (aspoň podľa internetu) 60 361 024 ľudí. Počas 88. minút uvidíte desať receptov. Každý recept má svojho kuchára. Každý kuchár ma svoj neopakovateľný príbeh. Jednotlivé sekcie varenia, rozhovory s kuchármi, ako aj ich názory sú výborne zostrihané a vytvárajú tak často dojem konfrontácie názorov. Najlepšie to bolo vidno pri otázke, ktorá smerovala Chorvátskemu kuchárovi a dvom Srbským kuchárkam: Varili by ste pre Srbov/Chorvátov? Chorvát odpovedal, že toľko peňazí na svete nie je a Srbky že áno, že s tým nie je problém, a že im aj varili.

Réžia v podaní Petra Kerekesa, ktorý má za sebou viacero ocenení, je naozaj úžasná. Obrazy ktoré vo filme vytvoril sú neopakovateľné. Kuchári sú vo svojom prostredí, ktoré ich vystihuje, charakterizuje a dotvára to neopakovateľnú atmosféru celému filmu. Výprava bola preto určite náročná, ale výsledok sa jednoznačne oplatil. Vidieť starú Rusku, so striebornými zubami ako vo svojej ušumelej kuchynke varí palacinky s mäsom je naozaj záber na nezaplatenie. A tu sa už dostávame ku kamere, bez ktorej by obraz nevznikol. Tú mali na starosti Mark Rimmer a Jaromír Kalina. Svoju prácu odviedli viac ako výborne. Zábery vo filme sú spravene s obrovským citom pre detail a pre zvýraznenie situácie ako takej. Nie sú pri záberoch žiadne rušivé prvky, nie je tam nič extravagantné. Je to presne také, aké to má byť.

Vo filme diváka asi najviac zaujme to, že akonáhle sa skončí nejaký príbeh, uvedie sa recept na prípravu jedla, ktoré varil určitý kuchár. Ale nie je to normálny recept, pre dvoh až piatich ľudí. Jedná sa o recept pre 120 000 ruských okupantov alebo recept na chlieb, ktorý zabije 200 nemeckých vojakov.

Celkovo hodnotím tento film viac ako pozitívne a som veľmi rád, že sa natočil pod taktovkou Slováka, a že je taký, aký je. Dúfam, že sa mu podarí získať čo najviac ocenení, lebo si to právom zaslúži.

Scorpions: The Humanity Hour 1

Hunanity Hour 1 od Škorpiónov je v poradí 21. album tejto Nemeckej hardrockovej legendy. Vydali ho v období, keď oslavovali 35 rokov svojej činnosti. Na svojom konte za ten čas majú davaciatku albumov, stovky ocenení, tisíce koncertov a státisíce fanúšikov po celom svete. Teraz sa títo nestarnúci páni vydávajú na svetové turné s týmto albumom. Ja ho už mám veľmi kvalitne napočúvaný a preto Vám ponúkam jeho recenziu.

Album má v preklade názov Ľudskosť hodina prvá. Celý album je koncipovaný ako jedno veľké posolstvo. Prvá skladba Hour 1 je asi to najtvršie, čo som od nich počul. Je to úžasná, dynamická skladba, ktorá len málo pripomína ich predošlú baladickú tvorbu. Ďalších desať piesní je Scorpions klasika. Je to gitarové, rýchle, pomalé. Má to celé myšlienku, hlavu a pätu. Všetko do seba zapadá, ako kúsky puzzle. Poslednou skladbou je Humanity. Tá ma zobrala odkedy som ju prvý krát počul. Pre mňa je táto vecička najlepšou piesňou Scorpions. Má krásnu myšlienku, úžasne silný text a je spravená naozaj veľkolepo. Keď ju počujete, jednoznačne viete, že to je Scorpions. Sú síce iní ako pri starších veciach, ale rozhodne to nie je na škodu. Gitary sú plné a zvučné. Jednotlivé pasáže na seba navezujú a vytvárajú tak dynamiku a spád celej piesne. Slohy sú baladické a sólo je čisto Scorpions. Refrén je zrýchlený a naozaj rockový. Horkýže slíže by povedali, že to je silný refrén a v tomto s nimi môžem len súhlasiť.

Keď som si tento album sťahoval, mal som isté pochybnosti. Hlavne po tom, ako som počul posledný album U2. Čakal som, že aj Scorpions bude tak trošku experimentovať. Oni sa namiesto toho držia svojej línie, hrajú to, čo vedia a hrajú to na jedničku. Zisťujem, že nemci sú ako víno. Čím starší, tým lepší a o hudbe Scorpions to platí dvojnásobne. Po Rock you like a huricane som už od nich nečakal nič extra a dopredu som ich poslal do hudobného dôchodku, rovno medzi svetovú elitu vyslúžilych hudobníkov. Teraz som rád, že som sa mýlil. Tento album naozaj stojí sa vypočutie. A len tak, mimochodom, 23.4 majú v Košiciach koncert. Tak pozívam všetkých fanúšikov. V sektore na státie ma určite uvidíte a budem rád, keď sa tam stretneme:)

Úplne vážne?

Dnes nič smiešne nebude, hlása nadpis tejto časti. Opak je však pravdou, také krásne kvetnaté vety a taká dokonalá sebadeštrukcia (Kodoň by to nazval sebareflexia) sa dnes už nevidí. Alebo áno? :)